Matúš Kucbel, klinický psychológ a psychoterapeut, má za sebou poriadne dlhý vzdelávací proces na Slovensku, ale aj za hranicami našej krajiny. V rámci svojej praxe sa zaujíma predovšetkým o využitie najmodernejších psychodiagnostických a psychoterapeutických postupov, založených na vedeckých dôkazoch.
Venuje sa tiež výskumu a vývinu aplikácií pomáhajúcich duševnému zdraviu ľudí, no napriek určite nie práve najľahšej práci, je to nesmierne sympatický a pozitívne naladený muž, ktorý si našiel kúsok času, aby sa s nami porozprával.
Matúš Kucbel pre Akčné ženy prezradil:
- čo je to duševné zdravie,
- koľko ľudí na území Slovenska trpí duševnými problémami,
- prečo je zdravotná starostlivosť na Slovensku poznačená systémovou chybou,
- aký model duševnej starostlivosti by bol najlepší,
- či je stres spúšťačom psychických problémov.
Duševné zdravie
Mohli by ste nám na úvod ozrejmiť, čo to vlastne duševné zdravie je?
Pri otázke o tom, čo je duševné zdravie, odpovedáme troj alebo štvorzložkovým modelom, z ktorého pozostáva samotné bytie človeka. Hovoríme o takzvanej bio-psycho-sociálnej jednote a pridáme k tomu ešte štvrtú zložku, ktorou je tá duchovná alebo noologická. V štyroch zložkách sa popri biologickej alebo fyziologickej úrovni, tej somatickej či telesnej, nachádza aj zložka psychologická. Tá v sebe zahŕňa oblasť prežívania a vysvetľuje mnohé dôsledky nášho správania a fungovania. Ďalšou časťou modelu je sociálna. Žijeme v nej ako ľudia, ktorí sú spoločenskí, radi sa stretávajú, komunikujú a kontaktujú sa s ostatnými ľuďmi. No a samozrejme tá štvrtá – duchovná.
Skúste nám priblížiť viac tú duchovnú zložku…
Duchovná zložka sa nerozdeľujem len medzi ľudí, ktorí sú veriaci alebo neveriaci. Má svoju podstatu napríklad v schopnosti vnímania krásy, umenia a rôznych hodnôt, vyšších postojov, iných jazykov psychoterapie a psychológie. V tomto prípade tak môžeme hovoriť o meta zložkách, ktoré presahujú naše bytie. Samotné vnímanie krásy a umenia je takým najrukolapnejším dôkazom, že aj štvrtá časť tohto modelu prežívania do nášho života patrí. Ale my sa budeme dnes venovať zložke psychologickej, aby sme si povedali viac o duševnom zdraví.
Možno sa mýlim, ale nezdá sa vám, že sa duševnému zdraviu venuje málo pozornosti?
Často je táto zložka bytia nepochopená. A máte pravdu, venujeme sa jej v porovnaní s ostatnými časťami pomenej. A pritom, tak ako sa potrebujeme starať o svoje telo, prijímať rôzne vitamíny či stravu, tak aj náš duševný svet potrebuje našu starostlivosť a pozornosť.
V našom tele existujú úplne prirodzené procesy, ktoré ani nevnímame. Napríklad dýchanie, trávenie, vylučovanie a tak ďalej. No a samozrejme v nás prebiehajú aj procesy, ktoré sú ešte viac neviditeľnejšie a to sú procesy ako prežívanie emócií, cítenie, radosť, smútok. Každý jeden z týchto procesov v našom tele zanecháva svoje stopy. Takto podobne to funguje aj pri ľuďoch, ktorí sa niečím trápia a prežívajú rôzne negatívne duševné stavy niekoľko dní alebo mesiacov a poznáme aj chronicky trpiacich ľudí, u ktorých tieto stavy pretrvávajú roky. Bolo by teda naozaj zvláštne hovoriť, že sa netreba o duševnú, psychologickú stránku nášho života starať.
Nielen biologický, ale aj duševný svet potrebujeme dostatočne vnímať a starať sa oň.
Duševné problémy Slovákov
Koľko ľudí na území Slovenska trpí duševnými problémami?
Z výskumov, ktoré na území Slovenska prebiehajú, vieme, že zhruba každý ôsmy človek trpí nejakou duševnou ťažkosťou alebo poruchou. Vieme taktiež, z výskumu z roku 2019, že na našom území sa väčšina týchto ľudí nelieči. Máme napríklad depresívne poruchy, u ktorých vieme, že sa lieči 56 % ľudí. Zvyšok zostáva neliečených. Potom máme napríklad závislosti na alkohole, ktoré sú liečené najmenej, pretože sú často v našej spoločnosti akceptované.
Druhá strana mince je, že by sa možno liečiť chceli, ale k liečbe sa nedostanú?
Výskumy hovoria, že približne 70 % ľudí, ktorí by liečbu potrebovali, ju nepodstúpia. A to už odhliadnuc od toho, či im tá liečba nemôže byť poskytnutá z hľadiska možných kapacitných dôvodov alebo skrátka túto liečbu nevyhľadajú.
Je reálne, pre ľudí trpiacich duševnými ťažkosťami, dostať sa k psychológovi, psychoterapeutovi či psychiatrovi? Alebo je to viac nemožné ako možné?
V systéme zdravotnej starostlivosti máme okolo 500 klinických psychológov. Keď to zaokrúhlim, že máme 5 miliónov obyvateľov, jeden psychológ by mal vo svojom živote vyriešiť 100 000 ľudí. Ak naša ambulancia disponuje štyrmi kolegami, tak by sme mali za život v našich priestoroch vyliečiť 400 000 ľudí. A to je nemožné. Je jasné, že máme dosť veľký systémový problém. Sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti totižto nie je dostatočne silná. V prvom rade nevieme dostať do systému nových psychológov, pretože ide predovšetkým o to, aby bola zdravotná starostlivosť preplácaná zo zdravotného poistenia. No a samozrejme, že toto si naše poisťovne veľmi dobre strážia.
Máme tu však aj ďalší problém. A tým je nedostatok kvalifikovaných kolegov…
V našom prípade ide o vysoko špecializovanú činnosť. Aby psychológ mohol poskytovať zdravotnú starostlivosť v podobe klinickej psychológie a certifikovanej psychoterapie, potrebuje mať absolvované vysokoškolské vzdelanie. To väčšinou u mnohých iných profesií stačí. Avšak u nás je potrebné ešte pokračovať minimálne dvoma postgraduálnymi štúdiami, ktoré každé je v rozsahu piatich rokov. Nehovoriac o finančnej nákladnosti, najmä pri psychoterapeutických výcvikoch, ktoré musí uchádzač často absolvovať aj mimo Slovenska. Asi toľko na vysvetlenie, prečo nás je tak málo. Prečo sa ku certifikovaným a kvalifikovaných kolegom nevieme dostať. Naozaj je nás ako šafranu.
Prečítajte si: Zuzana Jankajová: Učím ženy ako správne myslieť, pomáham im s pochopením toho, čo sa deje v ich živote
Takže je chyba ešte aj niekde inde?
V samotnom systéme. Pretože ten, ktorý je v súčasnosti nastavený, možno postačoval pred 15 až 20 rokmi, ale teraz už nestačí. Záujem o psychologické služby v poslednom období a predovšetkým v postcovidovom vzrástol, nakoľko práve toto obdobie bolo veľkým spúšťačom záujmu o duševné zdravie. Žiaľ, ako som už hovoril, systém stále nekorešponduje s aktuálnymi potrebami nášho obyvateľstva.
Zmena systému
Je forma pomoci podporných skupín aspoň čiastočnou náhradou pri liečbe psychických problémov?
Pomoc podporných skupín je v súčasnej situácii, ktorú máme s preťažením zdravotníckeho systému v oblasti poskytovania starostlivosti o duševné zdravie, vítaná. Ale nenahradí starostlivosť odbornú. Práve tu preto vzniká priestor na to, aby sme hovorili o tom, ako to funguje vo vyspelejších krajinách západného sveta. Pre mňa osobne je veľmi inšpiratívnym modelom Veľká Británia. Sám hľadám rôzne možnosti a projekty, ako tento model na Slovensko priniesť.
O aký model ide?
Vo Veľkej Británii funguje poskytovanie starostlivosti o duševné zdravie vo viacerých stupňoch. A je podstatné, že certifikovaný a kvalifikovaný pracovník nie je v tomto systéme preťažený, lebo k starostlivosti o pacientov sa dostane v treťom stupni. Prvý a druhý stupeň starostlivosti o pacientov totiž zastrešujú necertifikovaní zdravotnícki pracovníci. A výsledky poukazujú na to, že približne 70 % ľudí, ktorí žiadajú o starostlivosť v oblasti duševného zdravia, sa vlastne do tretieho a štvrtého stupňa ani nedostane, pretože im postačí zdravotná starostlivosť prvého a druhého stupňa, takzvaná nízkofrekvenčná terapia. Tú dokážu poskytnúť aj necertifikovaní pracovníci bez dokončených postgraduálnych štúdií, ale samozrejme s ukončeným vysokoškolským vzdelaním v oblasti psychológie a pod supervíziou.
Ako by ste vysvetlili vyšetrenie v rámci prvého a druhého stupňa?
Nižšie stupne zodpovedajú skríningovému vyšetreniu a nízkofrekvenčnej terapii, napríklad formou využívania edukačných materiálov, poradenstva, telemedicíny, práce s virtuálnymi pomôckami, virtuálnou realitou či svojpomocnými psychoterapeutickými materiálmi pod dohľadom psychológa.
Do vyšších stupňov tak prechádza iba pacient, ktorému nižšie stupne nepomohli?
Áno. A až vtedy, v treťom stupni, sa stretnú s pracovníkom, ktorý má to najvyššie potrebné vzdelanie. Tento pracovník už poskytuje takzvanú psychoterapiu, čiže liečbu pomocou psychoterapeutických metód a techník, ktoré sú postavené na medicínskych základoch, vychádzajúcich z vedeckých dôkazov. Štvrtý stupeň je ústavná starostlivosť, ľudovo povedané hospitalizácia, a to v prípade, že individuálna psychoterapia ambulantným spôsobom nezaberá. Svoje miesto v tomto modeli majú aj skupinové terapie a stacionáre.
Prečítajte si: Ľubica Farkasová: To, že som sa stala koučkou, vnímam ako prirodzené zavŕšenie mojej pestrej životnej cesty
Aké máte poznatky ohľadom spomínaného odstupňovania?
Tento model v západnom svete veľmi dobre funguje. Osvedčil sa. Opakujem, že približne 70 % ľudí už tretí a štvrtý stupeň zdravotnej starostlivosti nepotrebuje. To znamená, že systém certifikovaných pracovníkov nie je tak preťažený, keď sa sily rozložia. Tu ale musia prístup zmeniť aj poisťovne. Inak to nepôjde.
Strašiak stres a prevencia
Je stres jedným z hlavných spúšťačov psychických problémov?
V súčasnej dobe je práve stres často faktorom, ktorý môžeme označiť číslom jeden. Stojí za vznikom rôznych duševných ťažkostí. Ľudia k nám prichádzajú s únavovými syndrómami, s depresiami alebo úzkosťami. A spúšťačom môže byť aj multipodnetové prostredie dnešnej doby, ktoré je plné stresu a neistôt.
Najhoršie je, že čím viac o strese z každej strany počúvame, tým viac si naň zvykáme.
Až uveríme, že nemôže nikomu uškodiť. Skutočnosť je ale taká, že práve stres je jedným zo základných faktorov rozvoja nielen duševných, ale aj kardiovaskulárnych porúch. Prepojenia medzi stresom a napríklad infarktom myokardu sú skúmané už od roku 1960.
Už sme okrajovo spomenuli pandémiu a jej vplyv na psychické problémy. Pretrvávajú problémy aj po skončení pandémie?
Intenzívne obdobie bez ľudského kontaktu opadlo, ale psychopandémia stresu ostáva naďalej. V spoločnosti sa usídľuje a rozrastá. Je to tým, že sme pokolenie vystresovaných ľudí, nútených neustále reagovať na podnety, ktoré prichádzajú z nášho okolia. Pracujem s množstvom ľudí, ktorí trpia takzvaným stresom podmieneným duševnými stavmi, predovšetkým z charakteristiky povedzme úzkostných porúch. Úzkosť je totižto emócia stresom podmienená.
Ako ľuďom s odbúraním stresu pomáhate?
Snažíme sa vytvárať programy, ktoré by mohli ľudia uplatňovať na redukciu stresu. V dnešnej dobe ich je už veľmi veľa, aj osvedčených a na dôkazoch postavených postupov nielen v psychoterapii, ale aj svojpomocných. A preto chcem všetkých, ktorí sa nad niečím trápia alebo akokoľvek trpia vyzvať, aby svojmu stavu venovali dostatočnú pozornosť a pomohli si minimálne dostupnou literatúrou a svojpomocnými technikami, ktoré sú aktuálne v ponuke a stále vznikajú novšie.
Ako konkrétne by si mohli pomôcť?
Formou meditácie, vytvorením si priestoru len pre seba – autogénny tréning, progresívna svalová relaxácia, mobilné aplikácie StressApp, Nepanikař, Paced Breathing… Dopriať si detox od zvoniacich či pípajúcich mobilov, počítačov, tabletov, pretože práve tie stále smerom k nám vysielajú nekonečné podnety. Aj toto je určite jedna z ciest.
Ale najdôležitejšia je prevencia. Ak ju zanedbáme a rozvinie sa vďaka tomu psychická porucha alebo ťažkosť, rekonvalescencia je veľmi zdĺhavá a náročná. Na rozdiel od prevencie si vyžaduje oveľa viac času, ale aj financií. Z tohto hľadiska si myslím, že je veľmi dôležité na ľudí apelovať a som rád, že sa môžem aj týmto spôsobom prihovoriť Slovákom. Nepodceňujme symptómy ťažkostí nášho duševného života a o svoje duševné zdravie sa svedomito starajme.
Zdroj titulná foto: Pexels_Engin Akyurt
