Radka Neubertová: Dobrovoľníctvo pre mňa bola skvelá skúsenosť a vystúpenie z komfortnej zóny

Dobrovoľníčiť sa dá rôznym spôsobom. Napríklad aj v Americkom centre, kde takto naberiete množstvo skúseností a naštartuje vám to ďalšiu kariéru. Svoje o tom vie aj Radka Neubertová, ktorá vyštudovala učiteľstvo angličtiny a nemčiny na UPJŠ a v centre nielen viedla tematické hodiny pre študentov na tému americkej literatúry, ale i moderovala. Jej ďalšie kroky po štúdiu smerovali do Poľska a aktuálne sa chystá minimálne na rok do Japonska.

Kedy ste vlastne pocítili túžbu venovať sa hlbšie anglickému jazyku?

Počas strednej školy bolo pre mňa silným zážitkom pôsobenie na medzinárodnom projekte Brave Kids, kde som tiež pomáhala ako dobrovoľníčka. Dva roky po sebe sme v Košiciach privítali skupiny detí z rôznych krajín sveta ako India, Izrael, Irán, Brazília, Taliansko, Poľsko či Ukrajina. Bol to stret rôznych jazykov a kultúr, napriek tomu sme našli spoločný jazyk, ktorým bola angličtina a mohli sme medzi sebou komunikovať. Vtedy som si uvedomila, že jazyky nerozdeľujú, ale dokážu ľudí spájať. Obohacujú náš život o zážitky a nových ľudí a mňa to fascinovalo, preto som sa rozhodla im venovať viac.

V Americkom centre ste realizovali tematické hodiny pre študentov na tému americkej literatúry. Môžete ich trošku priblížiť? Čo vás k tomu motivovalo?

Keď som začínala v Americkom centre ako dobrovoľníčka, bolo ešte obdobie covidu a väčšina aktivít bola online. Hľadali sme aktivity, ktoré by sme mohli ponúknuť školám a učiteľom takouto formou a prišli sme s nápadom tematických hodín, ktoré boli na začiatku online, neskôr, keď to situácia umožnila, sme sa už stretávali v centre alebo priamo na škole.

V Americkom centre mi dali slobodu vybrať si témy, ktoré som chcela. Americkú literatúru som si vybrala preto, že sama veľa čítam a milujem knihy, zároveň som chcela podporiť záujem o čítanie aj u žiakov a študentov. Posledné roky počúvame ako čitateľská gramotnosť na Slovensku upadá, ako to vyšlo aj z výsledkov PISA testovaní a nachádzame sa pod priemerom krajín OECD. Literatúru a knihy vnímam ako dôležitú súčasť života. Vedia byť aj skvelým prostriedkom pri učení sa cudzieho jazyka.

Čo si myslíte, že je pri výučbe jazyka najviac potrebné?

Myslím si, že dôležitý je balans. Stále napríklad platí, že keď si človek napíše poznámky rukou, zapamätá si viac alebo lepšie, ako pri písaní poznámok do počítača. Kreatívne a moderné postupy vedia byť skvelou pomôckou. Vedia oživiť vyučovanie, zároveň umožňujú žiakom rozvíjať aj mäkké zručnosti, ako práca v tíme, kreativita, riešenie problémov, ktoré sú potrebné v živote. Využívanie technológií na vyučovaní taktiež umožňuje držať krok s dobou, ale napríklad dokáže odbúrať aj stres alebo strach.

Majú podľa Vás deti radi angličtinu ako predmet?

Určite radšej ako nemčinu, z mojej skúsenosti. (Smiech.) Povedala by som, že to závisí od povahy žiaka. Do veľkej miery to podľa mňa ovplyvňuje aj učiteľ a to, ako sa žiak na hodine cíti.

Ako je podľa vás najefektívnejšie učiť sa cudzí jazyk?

Každý sme trochu iný a dôležité je podľa mňa zistiť, aký štýl človeku najviac vyhovuje. Taktiež je podľa mňa dôležité, aby to človeka bavilo a aby sa tým jazykom čo najviac obklopil. Pozerať, počúvať, čítať veci, ktoré ho bavia a zaujímajú. Knihy, ktoré už raz prečítal v slovenčine, teraz prečítať v angličtine alebo si pozrieť film znova v angličtine. Jazyk treba tiež pravidelne precvičovať, aby ho človek nezabudol.

Ako ste objavili Americké centrum v Košiciach, resp. kedy ste ho prvýkrát navštívili?

O Americkom centre som sa dozvedela na univerzite, keď nám prišla možnosť tam dobrovoľníčiť. Prišlo mi to ako skvelá príležitosť naučiť sa a vyskúšať niečo nové. Vzhľadom na to, že som študovala angličtinu a nemčinu, to bolo niečo, čo ma zaujímalo a bolo aj relevantné pre môj odbor.

Čo je na ňom z vášho pohľadu najprínosnejšie?

Americké centrum je pre mňa miesto, kde sa môžu stretnúť rôzni ľudia. Tí, ktorí sa angličtinu len učia, ale aj tí, čo ňou rozprávajú perfektne, či tí, čo sa s ňou narodili. Všetci sú vítaní. Majú možnosť sa spolu stretávať a byť súčasťou komunity. Americké centrum je pre všetkých. Pre žiakov a študentov má rôzne aktivity, môžu prísť na tematickú hodinu, na exkurziu zo školy, knižný klub alebo aj pohľadať informácie o štúdiu v Amerike. Centrum má tiež veľkú zbierku anglických kníh a časopisov, od detských cez beletriu a náučnú literatúru, ako aj literatúru na jazykové testy. Pre dospelých sú tu diskusné či knižné kluby, stretnutia pre učiteľov a rôzne ďalšie aktivity.

Čomu okrem tematických hodín ste sa v centre venovali?

Venovala som sa predovšetkým hodinám so žiakmi a študentmi, neskôr sme však spolu chystali aj rôzne podujatia, napr. stretnutie učiteľov či informačné stretnutia pre štipendistov. Okrem štandardných príprav sme potrebovali aj niekoho, kto by tieto stretnutia moderoval. Tak som si povedala, prečo to neskúsiť. Bola to skvelá skúsenosť a pre mňa veľké vystúpenie z komfortnej zóny. Som veľmi rada, že som si to mohla vyskúšať a posunulo ma to ďalej.

Odporučili by ste spoluprácu s Americkým centrom aj iným pedagógom?

Určite áno. Je to pekný priestor, so skvelými ľuďmi, ktorí vedia poradiť a ktorí ponúknu žiakom pekný zážitok, kde sa aj niečo nové naučia. Okrem angličtiny je centrum vybavené aj modernými technológiami ako 3D tlačiareň, micro:bity či ozoboty, kde sa decká môžu učiť základom programovania. Okrem aktivít pre žiakov centrum ponúka aj rôzne semináre, workshopy a kurzy, kde sa môžu pedagógovia ďalej vzdelávať a rozvíjať.

Pôsobili ste v Poľsku. Čomu sa teraz venujete? Aké máte profesijné plány do budúcna?

Z Poľska som sa už vrátila domov. Po skončení univerzity som si chcela dať nejaký čas, aby som mohla odísť do zahraničia, cestovať, spoznávať a zbierať skúsenosti. Naskytla sa mi možnosť odísť do Poľska, kde som mala príležitosť trochu si rozšíriť skúsenosti v oblasti marketingu a taktiež pracovať v nemeckom jazyku. Niečo som aj precestovala. Po roku som sa však rozhodla, že sa chcem pozrieť niekam inam a tak sa teraz balím a odchádzam do Japonska. Rada by som tam strávila rok, uvidím, ako to pôjde.

Autorka: Andrea Bercik
Fotografie: Archív Radky Neubertovej