Spoločnosť SLOVNAFT, a. s. je významným hráčom v petrochemickom priemysle na Slovensku a v strednej Európe. Okrem svojej hlavnej činnosti sa však angažuje aj v oblasti spoločenskej zodpovednosti, vrátane podpory rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa táto spoločnosť ako partner zúčastnila aj Equal Pay Day konferencie, ktorá sa konala v novembri minulého roka.
S riaditeľkou ľudských zdrojov v spoločnosti SLOVNAFT, a. s., Alžbetou Grácovou, sme sa pozhovárali o tom, čo je jej aj spoločnosti blízke. Teda o iniciatívach zameraných na rodovo rovné príležitosti, o zosúladení pracovného a rodinného života, ale aj o programoch podpory mladých talentov. Nevynechali sme však ani ageizmus a generačné spolupráce.
V rozhovore pre Akčné ženy sa dozviete:
- či sa Alžbeta Grácová stretla s diskrimináciou vo vedúcej pozícii,
- prečo by mala byť rovnosť príležitostí prirodzeným javom,
- ako je možné udržiavať balans medzi prácou a súkromím,
- akým spôsobom v Slovnafte funguje medzigeneračná spolupráca,
- čo môže inšpirovať a motivovať mladých ľudí, aby zostali žiť a pracovať na Slovensku.
Rodová rovnosť – rovnosť príležitostí
Ako vnímate rodovú rovnosť medzi mužmi a ženami?
Rodovú rovnosť medzi mužmi a ženami na pracovisku vnímam úplne rovnako ako rovnosť v akejkoľvek inej oblasti nášho života. V rodine, partnerstve, priateľstve a podobne. Je kľúčovou pre stabilitu a riadne fungovania organizácie ako aj pre nastavenie správnej a zdravej firemnej kultúry. Všetci sme ľudia, každý máme svoje silné a slabé stránky, záleží len na nás, čo chceme v sebe posilňovať, rozvíjať a ako si svoju kariérnu cestu predstavíme a nastavíme.
Ste ženou vo vedúcej pozícii. Stretli ste sa na svojej kariérnej ceste s diskrimináciou v súvislosti s tým, že ste žena?
Pracujem pre spoločnosť podnikajúcu v chemickom a ropnom priemysle, čo je na celom svete u podobných spoločností už zo svojej podstaty hlavne mužský svet. Až 75 % zamestnancov tvoria muži. Toto zastúpenie pohlaví však nesúvisí s ničím iným ako so samotných charakterom biznisu. Ja pracujem vo vysokej manažérskej pozícii v Slovnafte už 20 rokov a za tento dlhý čas som sa ani raz nestretla s tým, že by som bola vnímaná z dôvodu svojho pohlavia, veku alebo preto, že som mama dvoch detí inak ako moji mužskí kolegovia. Práve naopak. Prácu a schopnosti žien, a to je jedno či v manažérskej alebo inej role, si v spoločnosti veľmi vážime. Vytvárame priestor, kde sa znevažovanie práce žien alebo žien ako takých, nenosí. Naopak, podporujeme vzájomný rešpekt k práci žien aj mužov, aj osobne ku kolegyniam a kolegom. Dokonca si myslím, že sú veľmi radi, ak medzi sebou majú v kolektíve ženy.
V akom veku ste nastúpili na prvú manažérsku pozíciu a ako vás v tejto pozícii vnímali mužskí kolegovia?
Do prvej manažérskej pozície som nastúpila ako 32-ročná. Zo dňa na deň som sa stala riaditeľkou Právneho oddelenia v Slovnafte, v jednej z najväčších a najvýznamnejších spoločností na Slovensku zamestnávajúcej tisíce ľudí. Aj keď je to už poriadne dávno, ani vtedy som v žiadnom smere nepociťovala nerovnosť, alebo diskrimináciu v porovnaní s mužmi. Každý kolega mi prejavil rešpekt, rovnako ako aj ja jemu, a to bolo správne. A to boli časy, kedy sme ešte o D&I ani nepočuli. (Smiech)
Prečítajte si: Nadežda Beňová Miklovičová: Je kľúčové podporovať ženy v budovaní dôvery v samé seba
Mala by byť rovnosť príležitostí v práci automatická?
Rovnosť, ako taká, by mala byť prirodzená, nielen medzi mužmi a ženami, či vo všeobecnosti vo všetkých aspektoch fungovania spoločnosti. Osobne nerada vidím, ak sa v niektorých firemných kultúrach rozdeľujú ľudia na ženy/mužov, rodičov/bezdetných, mladých/starých, manažérov/zamestnancov a podobne. Nesmierne mi prekáža, ak sa niekto z akéhokoľvek dôvodu vyvyšuje nad iného človeka, či už kvôli pohlaviu, pracovnému zaradeniu a pozícii v rámci firemnej štruktúry, alebo z iného dôvodu. Myslím si, že toto do správnej a rešpektujúcej firemnej kultúry nepatrí. Rovnosť medzi zamestnancami z pohľadu toho, ako sa k nim pristupuje, komunikuje a zaobchádza by mala byť prirodzená, automatická.
Ako k rovnosti pristupujete v Slovnafte?
V Slovnafte je bežné, že sa riaditeľ spoločnosti často objavuje vo výrobe a na iných prevádzkach, alebo na chodbách v administratívnych priestoroch. Ľudia ho oslovujú krstným menom, s každým rád prehodí pár slov a vie byť veľmi pozorný a uznanlivý k výsledkom dobrej práce zamestnancov. O ľudí sa skutočne zaujíma. Vôbec nezáleží na tom, či ide o mužov alebo ženy. Myslím si, že vnímanie rovnosti musí byť hlavne autentické, úprimné a nielen naučené, očakávané správanie.
Nájdeme u vás ženy v typicky mužských pozíciách?
U nás máme skvelé ženy, odborníčky aj v oblastiach, ktoré sú typické pre mužov a ženy sú aj vo vysokých manažérskych pozíciách. Mnohé pracujú v rámci Skupiny MOL v zahraničí, prípadne vo viacerých krajinách súčasne. Svoju prácu zvládajú úžasne a patrí im rešpekt ich mužských kolegov. Ale najmä… My, ženy v Slovnafte, s mužmi nesúťažíme. Práve naopak. Sme nimi podporované a vyzdvihované a vytvárame zdravú symbiózu. Radi spolupracujeme, každý prináša to „svoje“ a nie je to determinované tým, akého sme pohlavia, veku, odbornosti a podobne.
Žena vo vedení a rovnováha
V poslednom období sa stále viac hovorí o správnom balanse medzi prácou a súkromím. Darí sa vám napriek pozícii vo vedení oddelenia ľudských zdrojov vyvažovať prácu a rodinu?
Niekedy mi to ide lepšie, niekedy horšie, ale vo všeobecnosti sa v mojom prípade balans dá nastaviť aj preto, že už mám dospelé deti. Nič sa nestane, ak občas prídem z práce domov trocha neskôr ako zvyčajne.
Je podľa vás harmónia medzi prácou a súkromím dôležitá?
Rovnováha medzi prácou a osobným životom je nevyhnutná. Ja som k nej dospela postupne, rokmi skúseností. Viem dobre nakladať so svojím časom, prioritami a viem si prácu rozložiť tak, aby som mala priestor aj pre svoju rodinu a súkromie. Dáva mi to vnútorný pokoj. Rada veci plánuje dopredu, či už pracovné alebo súkromné, tak vždy viem, čo a kedy ma čaká.
Snažíte sa o rovnakú harmóniu pre vašich zamestnancov a zamestnankyne?
Určite áno. Je pre nás napríklad dôležité, aby zamestnanci, rodičia maličkých detí, mali dostupnú škôlku a jasle na skok od práce. Vedia si deti kedykoľvek vyzdvihnúť za pár minút a nemusia kvôli tomu cestovať cez celé mesto. U zamestnancov na funkčných útvaroch, ktorí predstavujú približne 40 % všetkých zamestnancov, zas umožňujeme využívať pružný pracovný čas, kedy si zamestnanci vedia flexibilne nastaviť začiatok a koniec pracovnej doby počas dňa. Umožňujeme za dodržania určitých pravidiel prácu z domu.
Aké ďalšie skvelé výhody majú vaši zamestnanci a zamestnankyne?
Zamestnancom poskytujeme pestré možnosti relaxu v modernom firemnom RELAX centre, kde môžu športovať sami alebo aj so svojimi rodinami. Využívať tiež wellness a masáže, soľnú jaskyňu. Športoviská ako tenisové kurty, bežecká dráha, plaváreň… Poskytujeme aj 3 dni voľna na regeneráciu a ďalšie 3 dni na starostlivosť o deti do 15 rokov. Zamestnancom zabezpečujeme bezplatné psychologické poradenstvo, rôzne rozvojové a vzdelávacie aktivity, aj možnosť každoročného absolvovania bezplatných nadštandardných preventívnych prehliadok u našich zmluvných partnerov. Organizujeme rôzne firemné akcie a teambuildingy.
Ageizmus, či generačná spolupráca?
Vnímate vo vašej spoločnosti rozdiely, pokiaľ ide o vekové skupiny?
V Slovnafte dosahuje priemerný vek zamestnancov 45 rokov. Mnohí z nich pracujú pre spoločnosť desiatky rokov. Je to dané hlavne tým, že ich odbornosť a skúsenosť je veľmi úzko spojená so špecifickým rafinérskym biznisom. Za posledné dva roky sme každý rok prijali viac ako 350 nových kolegov, takže sa prirodzene obmieňa viac ako 30 % našej populácie. Drvivá väčšina kolegov odchádza do dôchodku. Postupne ich nahrádzajú noví, mladší.
Asi máte zastúpenie všetkých generácií…
Je úplne bežné, že v kanceláriách alebo na zmene sú zastúpené aj 3 generácie. Máme dokonca zamestnanca, ktorý u nás pracuje 52 rokov. Začal ešte ako učeň a Slovnaft bol jeho jediným zamestnávateľom. Pracujú u nás celé rodiny, od starých rodičov až po vnúčatá. To sa dnes už bežne nevidí. Veľmi sa tešíme aj tomu, že máme vysokú retenciu aj u mladých ľudí, ktorí nastúpili po ukončení strednej alebo vysokej školy. Je milé vidieť ako seniornejší kolega chodí na obedy so svojím mladším kolegom, rozprávajú sa, diskutujú a rozumejú si. Samozrejme, nie vždy je svet ideálny a niekedy hľadanie cesty k sebe navzájom trvá trocha dlhšie.
Aké kroky môžu mladí ľudia podniknúť, aby si získali väčší rešpekt u starších kolegov, a naopak, čo môžu starší kolegovia urobiť pre väčšiu inklúziu mladších?
Ja som presvedčená, že najdôležitejší je vzájomný rešpekt. Elementárna slušnosť, ochota a záujem o druhého človeka výrazne pomáha sa čo najskôr prispôsobiť, zapadnúť a zvyknúť si na nové prostredie a spoločnosť nových ľudí. Obe strany by mali byť otvorené príležitosti spolupracovať a uvedomiť si, že to môže byť veľmi užitočná symbióza.
Čo prináša starší kolega mladšiemu?
Starší kolega vás vie naučiť všetko o práci, ktorú máte vykonávať a čo sa určite nikde v skriptách alebo učebniciach nedočítate. Otvorí vám kontakty v rámci svojho networku, vysvetlí „ako to tu chodí“, pomáha výrazne zvládnuť dobrú a rýchlu adaptáciu. Často neočakáva naozaj nič viac, len rešpekt a záujem zo strany mladšieho kolegu.
Ako je to v opačnom prípade?
Mladší kolegovia by zas mohli venovať aktívne pozornosť tomu, čo by prípadne oni vedeli naučiť svojho staršieho kolegu. Nové digitálne zručnosti, schopnosť rýchlejšie dohľadať informácie, ako a na čo využívať umelú inteligenciu. Pootvoriť im viac svet mladšej generácie, čím žije, čo ju zaujíma a čo očakáva. Poznám príklady veľmi pekných a dlhých priateľstiev medzi staršími a mladšími kolegami. Veľmi pekne u nás funguje aj reverzný mentoring, kedy mladší kolega učí novým zručnostiam staršieho kolegu.
Pracujú u nás celé rodiny, od starých rodičov až po vnúčatá. To sa dnes už bežne nevidí.
Odliv mladých talentov do zahraničia
Ste mamou. Zaoberáte sa doma témou odchodu mladých do zahraničia za lepším štúdiom alebo prácou?
Áno, som mamou dvoch dospelých mladých ľudí a doma spolu veľa diskutujeme o tom, aké sú ich plány, sny, čo by radi robili, ako sa v živote chcú posúvať a kam by to raz radi dotiahli. Obe moje deti túžili študovať v zahraničí, sú jazykovo veľmi dobre vybavení, pripravovali sa na túto alternatívu už počas gymnázia. Dcéra študuje na lekárskej fakulte Masarykovej univerzity v Brne a syn je v maturitnom ročníku a rád by šiel po maturite na univerzitu do Japonska. Študovať biznis a ekonómiu. Už počas gymnázia obaja strávili nejaký čas v zahraničí. Dcéra vo Francúzsku a syn v Japonsku. Ako mama úplne rozumiem tomu, prečo si vybrali zahraničie a prečo práve tieto školy a krajiny. Úroveň a podmienky vzdelávania, ktoré im ponúkajú, sú výrazne lepšie ako tie, ktoré by mali na Slovensku. Je mi veľmi ľúto, že obdobné podmienky nemajú doma.
Podporujete ich v rozhodnutiach, aj v smerovaní. Čo na Slovensku v rámci školstva nefunguje?
Bola by som nesmierne rada, ak by sme mali školstvo na úrovni, ktorá korešponduje s potrebami spoločnosti a zamestnávateľov, ale aj so záujmami mladých ľudí. Mnohokrát odchádzajú študovať do zahraničia aj pre iný prístup pedagógov, väčší rešpekt k študentom. Aktuálnejšie učebné osnovy, nové odbory alebo špecializácie, ktoré sa u nás vôbec nevyučujú. Väčšiu flexibilitu, multikultúrne prostredie, možnosť kombinácie rôznych študijných odborov, kvôli výrazne lepším materiálnym podmienkach, za akých zahraničné univerzity fungujú a podobne.
Prečítajte si: Linda Valko Gáliková: Až 87 % žien pociťuje tlak, aby boli dobrými matkami, aj zamestnankyňami
Mladých ľudí by sme ale predsa len mali nejako skúsiť udržať doma. Máte vo vašej spoločnosti špeciálne programy na podporu mladých?
Áno, samozrejme. Máme veľa aktivít a programov venovaných študentom na základných a stredných školách. Už niekoľko rokov pravidelne otvárame program GROWWW pre absolventov univerzít a vysokých škôl. Počas zamestnania v spoločnosti sa môžu hlásiť do ďalších talentových programov určených pre nadaných špecialistov alebo budúcich manažérov a leadrov, v ktorých ich pripravujeme na zvládanie vysoko expertných a riadiacich pozícií. Môžu v rámci svojho kariérneho rastu a kariérnej cesty pracovať v zahraničí, v rôznych krajinách Skupiny MOL, kam patrí aj Slovnaft. Možnosti sú obrovské, ak niekto chce, má svoju prácu rád, chce sa učiť a rozvíjať, podmienky na rast a kariérny posun má otvorené.
Aké ďalšie faktory by mohli motivovať mladých ľudí, aby sa rozhodli zostať a rozvíjať svoju kariéru doma?
Myslím si, že to začína kvalitným školstvom a vzdelávaním, dobrými pedagógmi, ktorí vedia nesmierne ovplyvniť a nasmerovať ich budúci život. Nielen odborne, ale aj ľudsky. Moja dcéra si vybrala medicínu, pretože mala skvelú učiteľku chémie, ktorá jej priniesla úplne iný pohľad na tento prírodovedný odbor. Najmä cez pútavý spôsob, akým ho vyučovala a študentom predstavovala široké možnosti jej využitia v každodennom živote. Ak by ju nestretla, asi by dnes neštudovala na lekárskej fakulte.
Je teda potreba väčšej ľudskej inšpirácie?
Rozhodne áno. Práve inšpiratívni učitelia a ľudia majú neuveriteľný vplyv na mladých ľudí, ich životné rozhodnutia a cesty. To si málokedy uvedomujeme. Priala by som si, aby mali naše deti možnosť stretnúť takýchto ľudí čo najviac, to oni sú tí skutoční „influenceri“.
Čo by mohlo mladých ľudí motivovať v pláne, zostať žiť a pracovať na Slovensku?
Dôležitým motivátorom je aj stabilné zázemie, a to si vedia po osamostatnení sa vytvoriť len vtedy, ak dostanú primerané finančné ohodnotenie s perspektívou jeho rastu. Nechcem to však zúžiť len na povinnosti alebo možnosti zamestnávateľov. Aj samotná spoločenská a politická situácia, ekonomické, právne prostredie by malo na mladých ľudí myslieť ako na budúcu aktívnu pracovnú silu v krajine, ktorá tu bude žiť, odvádzať dane, míňať a investovať zarobené peniaze. Ak preto teraz neurobíme všetko, čo sa dá, mladí ľudia budú pri dnešných možnostiach stále viac rozmýšľať nad tým, či je práve Slovensko tou krajinou, kde sa budú cítiť slobodní, ocenení a v bezpečí. Kde sa im a ich rodinám bude dobre žiť.
Zdroj foto: archív Alžbeta Grácová
