Sme svedkami predohry 3. svetovej vojny? Povedzme si na rovinu, to sa mnohí ľudia pýtajú a uvažujú v súvislosti nedávnych vojenských akcií Kremľa na Ukrajine. Ruské akcie a vyhlásenia spustili záplavu sankcií zo Západu.
Nie. Akokoľvek je situácia na rusko-ukrajinskej hranici momentálne zlá, v súčasnosti nezahŕňa priamu vojenskú konfrontáciu medzi NATO a Ruskom. Keď USA a Británia zdesene sledovali, ako Rusko buduje sily schopné napadnúť Ukrajinu, rýchlo stiahli svojich vojenských trénerov a poradcov.
„Svetová vojna je, keď Američania a Rusi začnú po sebe strieľať,“ povedal začiatkom tohto mesiaca americký prezident Joe Biden a sľúbil, že za žiadnych okolností nerozmiestni amerických vojakov na Ukrajinu.
Rozsiahla invázia alebo len okrajové mestá?
Západní lídri sa však stále obávajú, že Rusko je pripravené na rozsiahlu inváziu na Ukrajinu. To, ako by ste sa mali báť, stále závisí od mnohých faktorov – napríklad kto ste, kde ste a čo Rusko robí ďalej.
Ak ste ukrajinský vojak na východnej Ukrajine, potom je situácia zjavne mimoriadne nebezpečná. A pre milióny ukrajinských ľudí sú stále prítomné obavy z toho, ako kríza ovplyvní ich každodenný život.
Len prezident Putin a jeho dôveryhodný kruh vedia, ako hlboko do územia Ukrajiny mieni poslať svoje jednotky. Pokiaľ budú na hraniciach nahromadené ruské invázne sily, potom ani ukrajinské hlavné mesto Kyjev a ďalšie mestá nebudú v bezpečí pred útokom. A Kyjev bol už napadnutý.
Absolútnou červenou čiarou pre NATO a Západ je, ak Rusko ohrozuje členský štát NATO
Podľa článku 5 NATO je celá západná vojenská aliancia povinná prísť na obranu každého členského štátu, ktorý je napadnutý. Ukrajina nie je členom NATO, hoci povedala, že sa chce pripojiť.
Krajiny východnej Európy ako Estónsko, Lotyšsko, Litva alebo Poľsko, ktoré boli kedysi súčasťou obežnej dráhy Moskvy v sovietskych časoch, sú teraz členmi NATO. Cítia sa výrazne nervózne, že ruské sily sa možno nezastavia na Ukrajine a namiesto toho použijú nejakú zámienku, aby „prišli na pomoc“ etnickým ruským menšinám v Pobaltí.
NATO preto nedávno vyslalo posily, aby podporili svojich východoeurópskych členov ako odstrašujúci prostriedok.
Ako by ste sa teda mohli báť? Pokiaľ neexistuje priamy konflikt medzi Ruskom a NATO, potom nie je dôvod, aby táto kríza, akokoľvek je veľká, vyústila do rozsiahlej svetovej vojny.
Nezabúdajme, že Rusko a Amerika majú medzi sebou viac ako 8 000 nasaditeľných jadrových hlavíc, takže stávky sú tu stratosféricky vysoké. Stará zásada studenej vojny „MAD“ – Mutually Assured Destruction (Vzájomné zničenie zaručené) – stále platí.
„Putin,“ povedal v utorok vysoký britský vojenský zdroj, „neplánuje zaútočiť na NATO. Chce len premeniť Ukrajinu na vazalský štát ako Bielorusko.“
Divokou kartou je stav Putinovej mysle
Jeho pondelkový prejav pripomínal skôr prejav nahnevaného diktátora než bystrého stratéga. Označil NATO za „zlo“ a povedal Ukrajine, že nemá právo existovať ako suverénny národ nezávislý od Ruska. Toto je znepokojujúce.
Británia nie je jedinou krajinou, ktorá trestá Rusko sankciami (USA zašli ešte ďalej a Nemecko napríklad teraz odložilo povolenie plynovodu Nord Stream 2 z Ruska), ale vedie v tom, ako tlačí na potrestanie Ruska. Rusko sa určite v nejakej forme „odvďačí“. Západné podniky v Rusku pravdepodobne utrpia, ale ak sa Putin rozhodne, mohlo by to ísť ešte ďalej, oveľa ďalej.
„Pomsta“ by mohla mať podobu kybernetických útokov – pred čím už varovalo Národné centrum kybernetickej bezpečnosti. Často je ťažké ich vystopovať, môžu byť zamerané na banky, podniky, jednotlivcov a dokonca aj na kritickú národnú infraštruktúru.
Problémom teraz je, že po rokoch upadajúcich vzťahov s Moskvou, vrátane otravy ruských disidentov na pôde Spojeného kráľovstva, zostáva medzi Ruskom a Západom takmer nulová vzájomná dôvera.
Zdroj: www.bbc.com