Sexuálne násilie sa stáva veľkým problémom aj ďalšej časti Afriky, v Konžškej demokratickej republike. Trpia ženy, deti, znásilňované za cenu života, častokrát pred deťmi. Hrozné si to len predstaviť, nieto ešte zažiť.
- Zdravotnícke zariadenia podporované Lekármi bez hraníc poskytli v roku 2020 pomoc takmer 11 tisícom obetí sexuálneho násilia, tj. približne tridsiatim ľuďom denne. Tímy s nimi pracovali v šiestich z 26 provincií v krajine.
- Ženy a dievčatá tvoria 98% týchto obetí. Takmer pätina pacientov, ktoré Lekári bez hraníc v krajine vlani ošetrili, boli mladiství a deti.
- Organizácia upozorňuje na obrovský problém, ktorý v krajine predstavuje sexuálne násilie. Taktiež poukazuje na nedostatok dostupnej starostlivosti.
Život za cenu znásilnenia
„Pochádzam z dediny v blízkosti Albertovho jazera, ktorá bola prepadnutá. (…) Počas útoku sa ma jeden z ozbrojencov spýtal: Chceš žiť, alebo zomrieť? Povedala som, že chcem žiť. Tak ma znásilnili. Mnohokrát.” „Bola som na ceste na pole. Cestou nás zastavili ozbrojenci. Mužom nariadili, aby si sadli na zem. Ženy nahnali do krovia. Tam nás znásilňovali, jednu po druhej. Jedna zo žien kričala a snažila sa klásť odpor. Oni ale siahli po svojich zbraniach a vyhrážali, že nás zabijú. Žiadnu nevynechali. Než odišli, vzali nám mobily.”
Podobných výpovedí získali Lekári bez hraníc v Konžskej demokratickej republike veľa. Napriek tomu je to len špička ľadovca. Stav pacientov je znepokojujúci – infekcia, nechcené tehotenstvá, vážne psychické traumy. Správa Lekárov bez hraníc upozorňuje predovšetkým na nedostatok poskytovanej starostlivosti obetiam sexuálneho násilia. Zdravotníci nemajú riadny výcvik, chýbajú lieky i vhodné pomôcky. Prakticky neexistuje možnosť právnej konzultácie.
„Rozsah sexuálneho násilia v Konžskej demokratickej republike kritizuje mnoho národných i medzinárodných hráčov,” hovorí Juliette Seguin, vedúci misie Lekárov bez hraníc v krajine. „Po tomto odsúdení ale nenasleduje žiadna akcia, či už sa bavíme o prevencii, starostlivosti alebo ochrane. Každý deň narážame na to, ako sa obetiam sexuálneho násilia nedostáva adekvátnej starostlivosti.”
Psychologička Lekárov bez hraníc: U mnohých detí sme riešili nočné mory a sebapoškodzovanie
Obete trpia fyzicky, psychicky, ale aj spoločensky
Aj keď ide predovšetkým o zdravie obetí, konzultácie vykonané našimi tímami ukázali ďalšie dôsledky sexuálneho násilia – ich ekonomické a spoločenské dopady. Po znásilnení sa veľký počet obetí bojí vrátiť späť na svoje polia. Bola sa zavrhnutia ich vlastnou komunitou. Práve obava zo stigmy či zavrhnutie rodinou hrá obrovskú úlohu pri zvažovaní, či vyhľadať pomoc.
„Stalo sa to, keď sme sa s rodinou vracali domov. Zastavili nás ozbrojení muži. uniesli nás a vyhrážali nám zabitím. Znásilnili ma pred mojimi deťmi. Bolo ich šesť … nemohla som utiecť, bála som sa, že by potom ublížili mojim deťom. (…) Keď som dorazila domov, manžel mi povedal, že tým náš zväzok skončil. Neuniesol to. Zavrhol mňa a aj s deťmi ma vyhodil z domu (…).”
Trpia samy v tichu doma
„Stretávame sa s pacientkami, ktoré boli mnohonásobne sexuálne napadnuté. Hovoria, že poznajú ďalšie ženy s rovnakou skúsenosťou, ktoré sa ale boja prísť na konzultáciu kvôli strachu, že je ich muž opustí. Trpia samy v tichu doma,” opisuje jeden z pracovníkovi Lekárov bez hraníc, ktorý sa podieľal na vzniku správy. Kvôli jeho bezpečnosti ako aj danej osoby sa organizácia rozhodla mená neuvádzať.
Výpoveď potvrdzuje aj skutočnosť, že v roku 2020 sa priemerne iba 62% obetí ošetrených v zariadeniach podporovaných Lekármi bez hraníc dostalo k pomoci do 72 hodín (rozhodujúci čas pre zabránenie nechceného tehotenstva alebo sexuálne prenosných chorôb). V niektorých mestách, ako je napríklad Kananga, je to ale oveľa menej – 28%.
Sexuálne násilie ako univerzálna zbraň
Hoci Lekári bez hraníc pozorujú jasnú spojitosť medzi ozbrojeným konfliktom a mierou sexuálneho násilia, je potrebné dodať aj to, že veľa obetí je napadnutých neozbrojenými jedincami. Minulý rok (2020) išlo o 30% pacientov. Nezmizlo ani domáce a partnerské násilie z oblastí, kde sa intenzívne bojuje. „K sexuálnemu násiliu dochádza veľmi často aj zo strany neozbrojených mužov v stabilnejších regiónoch, kde je len veľmi málo možností, kam sa obete môžu obrátiť o pomoc,” vysvetľuje Juliette Seguin.
Slovenská lekárka na Haiti: Rastúce násilie ohrozuje pacientov, aj aktivity Lekárov bez hraníc
Nedostačujúca pomoc
Nedostatky, ktoré Lekári bez hraníc identifikovali v starostlivosti o obete sexuálneho násilia v Konžskej demokratickej republike, odráža neschopnosť krajiny tento problém riešiť. Organizácia Spojených národov (OSN) odhaduje, že v prvej polovici minulého roka mala prístup k zdravotnej starostlivosti len jedna zo štyroch obetí sexuálneho násilia, 5% sa dostalo psychologickej pomoci, 15% právnej pomoci. Späť do spoločnosti sa podarilo začleniť len 0,5% obetí.
Lekári bez hraníc preto vyzývajú tamojšie úrady, občiansku spoločnosť aj medzinárodné organizácie, aby zdvojnásobili svoje úsilie o zabezpečenie komplexnej a kvalitnej starostlivosti obetiam sexuálneho násilia. Musí im byť zaručený lepší prístup ako k akútnej aj k dlhodobej pomoci, nehľadiac na to, či ide o prípady spojené s konfliktom alebo nie. Obete sexuálneho násilia už ďalej nesmú len ticho trpieť.
Počas roku 2020 tímy Lekárov bez hraníc ošetrili 4 078 obetí sexuálneho násilia v Severnom Kivu, 3 278 v Kasa-Central, 1 722 v provincii Maniema, 907 v Južnom Kivu a 57 v provincii Haut Katanga.
Ilustračná foto: @Candida Lobes
Zdroj: Zdroj: Lékáři bez hraníc
Kinshasa/Praha, 20. júla 2021
Poznámka redakcie: Kinshasa je hlavné mesto Konžskej demokratickej republiky
Obeť sexuálneho násilia: Po útoku som si myslela, že si vezmem život
