Bratislavská lýra, spevácka súťaž, ktorú sledovalo celé Československo, v roku 1989 – na pódium vystupuje vtedy 48-ročná americká speváčka Joan Baez. Po svojom koncerte zavolá na pódium disidentského speváka Ivana Hoffmana.
V publiku to vrie. Ivan Hoffman ide na pódium, sadne si s gitarou pred mikrofón a začne spievať odvážny text. „Nech mi nehovoria, že mám vravieť hlasno, tí, čo tichým včera rozbíjali ústa,…“ Komunisti mu vypnú mikrofón. Diváci tlieskajú a Ivan zožnie búrlivé ovácie. O pár mesiacov sa jeho skladba Sľúbili sme si lásku stane hymnou nežnej revolúcie.
Joan Baez mala neochvejný hlas spravodlivosti, v čase, keď v Československu zúril komunizmus, ona na pódiu preukázala neuveriteľnú odvahu a silu.
Hlas spravodlivosti
V krajine ľudovej hudby len máloktorý hlas rezonuje s rovnakou nadčasovou čistotou a neústupčivým nasadením spravodlivosti ako hlas Joan Baez. Počas svojej slávnej kariéry trvajúcej viac ako šesť desaťročí sa Baez objavila nielen ako speváčka, ale aj ako kultúrna ikona, symbol protestu a maják nádeje pre nespočetné množstvo jednotlivcov na celom svete. Joan Baez zanechala nezmazateľnú stopu v hudbe, spoločnosti a boji za ľudské práva, od svojich vystúpení až po zanietený aktivizmus.
Oddanosť mieru
Baez sa narodila 9. januára 1941 na Staten Island v New Yorku a vyrastal v domácnosti, ktorá si vážila hudbu aj sociálnu spravodlivosť. Jej otec, Albert Baez, bol fyzik a jej matka, Joan Bridge Baez, bola žena v domácnosti s vášňou pre hudbu. Ovplyvnená kvakerskou vierou jej rodiny, Baezovej oddanosť pacifizmu a občianskym právam bola zakorenená už od útleho veku.
Baezova hudobná cesta začala počas jej tínedžerských rokov, keď vzala gitaru a začala vystupovať v miestnych lokáloch. Jej čistý, krištáľový hlas a emotívne podanie si rýchlo získali pozornosť a začiatkom 60. rokov podpísala nahrávaciu zmluvu s Vanguard Records. Jej debutový album s názvom Joan Baez, vydaný v roku 1960, predstavil svetu jej osobitné stvárnenie tradičných ľudových piesní a jej vlastných originálnych skladieb, čím pripravil pôdu pre jej raketový vzostup k sláve.
Nebol to však len Joanin hudobný talent, ktorý zaujal divákov; bol to jej neochvejný záväzok využiť svoju platformu na sociálnu zmenu. Na vrchole hnutia za občianske práva Baezová prepožičala svoj hlas veci a vystupovala na zhromaždeniach a pochodoch po boku ikonických osobností ako Martin Luther King Jr..
„Som stvorená žiť sama.“
Neostávale len v Spojených štátoch
Joanin aktivizmus sa nezastavil na hraniciach Spojených štátov. Uprostred vietnamskej vojny nebojácne vystupovala proti konfliktu a využívala svoje koncerty ako platformu na odsúdenie násilia a obhajobu mieru. Svojou neochvejnou oddanosťou nenásiliu si získala rešpekt a obdiv aktivistov na celom svete, čím upevnila jej postavenie symbolu odporu a nádeje.
Počas desaťročí sa Joan Baez ako umelkyňa naďalej vyvíjala, skúmala nové hudobné štýly a spolupracovala s rôznorodým spektrom hudobníkov. Od svojich priekopníckych interpretácií piesní Boba Dylana až po jej inšpiráciou s country hodbou, rockom a world music, vzoprela sa kategorizácii, prijala experimenty, pričom zostala verná svojim základným princípom.
Priateľstvo so Steve Jobsom
Joan Baez chodila so spoluzakladateľom Apple Computer Stevom Jobsom začiatkom 80. rokov. Viaceré zdroje uviedli, že Jobs – vtedy vo svojich dvadsiatich rokoch – uvažoval o tom, že požiada Joan o ruku, až na to, že jej vtedajší vek (bola už štyridsiatnička) znemožňoval možnosť mať deti.
Joan Baez spomenula Jobsa v poďakovaniach vo svojich memoároch And a Voice to Sing With z roku 1987 a vystúpila na jeho pamätníku v roku 2011. Po Jobsovej smrti o ňom Joan Baez hovorila s láskou a uviedla, že aj po skončení vzťahu zostali obaja priateľmi, Jobs navštívil Joan niekoľko mesiacov pred svojou smrťou. Joan uviedla, že „Steve mal veľmi milú stránku, aj keď bol taký… nevyspytateľný, keď sa stal známym. Ale mal na to licenciu, pretože bol niekým, kto zmenil svet.“
„Nemôžeš si vybrať, ako alebo kedy zomrieš. Môžete sa len rozhodnúť, ako budete žiť. Teraz.”
Joanin vplyv sa naďalej odráža vo svete hudby a aktivizmu. Jej odkaz slúži ako pripomienka sily umenia inšpirovať zmenu a prekračovať hranice. Či už spieva o láske, nespravodlivosti alebo o ľudských podmienkach, jej hlas zostáva majákom nádeje vo svete často plnom rozdelenia a sporov.
Keď uvažujeme o pozoruhodnej kariére Joan Baezovej, oslavujme nielen jej hudobný prínos, ale dbajte aj na nadčasové posolstvo jej aktivizmu: že prostredníctvom odvahy, súcitu a solidarity sa môžeme snažiť vybudovať lepší a spravodlivejší svet pre všetkých.
https://en.wikipedia.org/wiki/Joan_Baez