Dopĺňajú jedálny lístok, obohacujú kultúrnu identitu, stávajú sa nástrojom zbližovania ľudí. Popíjanie tradičných nápojov sa mení na spoločenský rituál, ktorý nás vtiahne do životného štýlu obyvateľov jednotlivých krajín alebo svetových regiónov.
Saké
Japonskú gastronómiu u nás preslávilo najmä suši. K pokrmu z rýb a ryže ochutenej omáčkou s octom sa podávajú rôzne tradičné nápoje. Pri typickom prípitku na japonský spôsob nechýba saké. Alkohol známy ako ryžové víno, vyrábaný zo špeciálneho druhu ryže saké, sa v krajine vychádzajúceho slnka pije minimálne od 3. storočia. V minulom storočí sa rozšíril do Európy a USA, kde sa pije z tradičných drevených alebo keramických nádobiek čoko pri významných udalostiach.
Foto: www.pixabay.com – takedahrs
Paj-ťiou
Východoázijské pálenky sú o niečo slabšie ako tie stredoeurópske. Jednou z mála výnimiek je paj-ťiou. Tradičná čínska pálenka vyrábaná z ciroku alebo iných druhov obilnín obsahuje 40-60 % alkoholu v závislosti od receptúry. Destiláty pálené na juhu Číny sa vyrábajú aj z ryže. Na tradičných čínskych trhoch sa predávajú vo veľkých kameninových nádobách. Vo svete sa preslávila najmä značka Moutai.
Salep
Alkoholické nápoje nezohrávajú v moslimskom svete významnú úlohu. Arabi uprednostňujú skôr povzbudzujúce nealkoholické nápoje. Okrem kávy sa najmä na Blízkom východe popíja salep. Tradičný horúci nápoj, ktorý vzhľadom pripomína krupicovú kašu, disponuje vysokým obsahom minerálnych látok. Na jeho prípravu sa využíva horská orchidea alebo koreň rastliny vstavač mužský. V malých šálkach, ochutený škoricou alebo vanilkovým cukrom, sa (nielen) v Turecku podáva ako sladký liek proti nádche.
Foto: www.pixabay.com – coronereka
Amarula
Juhoafrická republika „vyslala“ do sveta niekoľko likérov, ktoré povznášajú chuťové bunky milovníkov drinkov na celom svete. Smotanový likér amarula si ich získal vďaka krémovej konzistencii a karamelovo-vanilkovej aróme splývajúcej s príchuťou maruly. Jemný výťažok z tropických plodov, ktorých chuť je niečím medzi melónom a citrusmi, je hlavnou prísadou likéru, ktorý v roku 2006 získal na svetovej súťaži alkoholu zlatú medailu.
Maté
Svoje tradičné nápoje má aj Latinská Amerika. V jej južnej časti sa už dlhé dekády pije maté. Nápoj pripravovaný z listov cezmíny je v Argentíne, v Uruguaji aj v Paraguaji považovaný za „nápoj priateľstva“. Má podobné povzbudzujúce účinky ako káva alebo čierny čaj. Obsahuje saponíny aj niektoré druhy vitamínov. Na rozdiel od čaju sa zalieva horúcou, nie prevarenou vodou, aby nenadobudol horkú chuť. Pije sa cez slamku z nádobiek známych ako tekvičky.
Foto: www.pixabay.com – fedelubomillan
Caipirinha
Maté ovládlo nápojové lístky takmer v celej Južnej Amerike. V Brazílii je však naďalej v tieni národného kokteilu caipirinha. Osviežujúci letný nápoj s nízkym obsahom alkoholu sa mieša z limetky, z trstinového cukru a z brazílskeho rumu cachaça. V minulosti sa podával ako liek proti nádche alebo chrípke. V súčasnosti je neodmysliteľným párty kokteilom, ktorý sa pije aj za brazílskymi hranicami.
Foto: www.pixabay.com – Fotorech
Żubrówka
Typické nápoje, ktoré sú súčasťou kultúrnej identity národa, majú aj vybrané európske štáty. Výnimkou nie je ani Poľsko, kde sa približne od 16. storočia pripravuje vodka z tomkovice voňavej. Rastlina nazývaná aj zubria tráva je hlavnou prísadou żubrówky, ktorá preslávila Bielovežský prales a tamojší národný park ležiaci na území v blízkosti poľsko-bieloruskej hranice.
Vodka patrí medzi tradičné alkoholické nápoje aj u našich východných susedov. Na Ukrajine je najznámejšou z niekoľkých druhov tohto alkoholu horilka, ktorá sa vyrába podľa mnohých receptúr s rôznymi príchuťami. Naši južní susedia dávajú prednosť skôr vínu alebo bylinnému likéru unicum. Za českými hranicami sa najčastejšie podáva pivo alebo becherovka. Susedia z Rakúska nás najskôr pohostia legendárnou viedenskou kávou.
Foto na titulke: www.pixabay.com – robsonmelo
