Staré ľudové príslovie vraví, že remeslo má zlaté dno. Mnohé z tradičných remeselných činností však v súčasnosti skôr upadajú na dno. Príchod technológií a nových zariadení otvárajúcich priestor k novým pracovným možnostiam postupne posiela viaceré ručné práce do zabudnutia. Nad mnohými remeslami už dlhší čas visí hrozba zániku.
Drotárstvo
Kedysi jedno z našich najžiadanejších remesiel je v súčasnosti už len umeleckou záležitosťou. Práca drotárov bola spočiatku iba doplnkovou činnosťou pre najchudobnejších ľudí z Kysúc a Spiša. Postupne sa z nej stalo tradičné remeslo vyžadované aj za hranicami. Na začiatku 20. storočia bolo na území Slovenska zhruba 5 000 drotárov. Po vzniku 1. ČSR drotárstvo začalo upadať. Po zvyšok 20. storočia prežívalo najmä vo svete umenia. Pred zánikom ho má chrániť zápis remesla do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva.
Foto: Pixabay
Modrotlač
História modrotlače sa u nás začala písať v 17. storočí. Textilné produkty vyrobené pomocou špeciálnej techniky farbenia látok si rýchlo získali popularitu medzi mešťanmi, ktorí za nich na jarmokoch platili slušné sumy. V druhej polovici 18. storočia malo modrotlačiarsku dielňu každé väčšie mesto na území Slovenska. Farbené plátno zo spišských modrotlačiarní sa v 19. storočí vyvážalo aj za hranice. Príchod nových techník spracovania látok postupne modrotlač vytlačil na vidiek, kde sa remeslo uplatňovalo pri výrobe ľudových odevov. V 20. storočí mu hrozil zánik, no neskôr sa našli nadšenci, ktorí si založili dielne a oživili dlhoročnú tradíciu.
Sklárstvo
Medzi najstaršie remeslá patrí aj sklárstvo. Sklo sa za účelom výroby úžitkových predmetov spracovávalo už v starom Egypte. Na Slovensku zažívalo rozmach v 14. storočí, kedy u nás vznikali prvé manufaktúry. Tie začali vytláčať tradičné domáce spracovanie skla. Po vzniku niekoľkých desiatok sklárskych hút v priebehu 17. a 18. storočia mu ostali verní iba poslední nadšenci. V súčasnosti sa u nás sklo spracováva najmä kvôli exportu do zahraničia. Hrozbou pre pokračovanie v tejto činnosti je dovoz lacných produktov zo skla z iných kútov sveta.
Foto: Pixabay
Garbiarstvo
Spracovanie kože a výroba produktov z tohto materiálu patrí medzi najrozšírenejšie remeslá. Kým v niektorých kútoch sveta je garbiarstvo stále bežnou súčasťou ručných remesiel, u nás bolo do úzadia vytlačené už v 19.-20. storočí, kedy vznikali prvé fabriky na spracovanie kože. Tie ukončili činnosť viacerých garbiarskych cechov na Slovensku. Prvý z nich bol založený na začiatku 16. storočia v Prešove. Významný bol aj bratislavský cech, ktorý sa v polovici 16. storočia stal sídlom uhorského garbiarskeho cechu.
Obuvníctvo
Rozvoj garbiarstva pomáhal k rozvoju aj ďalším spriazneným remeslám. Jedným z nich bolo obuvníctvo, ktoré vo svete zaznamenalo prvý väčší boom v stredoveku. Obuvníci boli vážení remeselníci vyzdvihovaní pre svoju náročnú prácu. Pôvodne sa venovali prevažne ševcovstvu zameranému na spracovanie koží metódou známou ako dubenie, ktorou sa vyrábala aj kožená obuv. Neskôr presedlali na výrobu moderných druhov obuvi a ich opravovanie. Podobne ako iné remeslá, aj obuvníctvo začalo upadať po založení novodobých tovární na výrobu topánok. Boj o prežitie muselo zohrávať najmä po nástupe Baťu, po ktorého príchode ukončilo činnosť viacero z 10 000 čižmárskych a kožušníckych dielní evidovaných na území Slovenska pred koncom 19. storočia.
Foto: Pixabay
V zozname ohrozených remesiel sú ďalšie tradičné činnosti, ktoré sa postupne dostali na okraj spoločnosti. Umieračik zvoní súkenníctvu, hrnčiarstvu aj čipkárstvu. Každé z remesiel drží pri živote uplatnenie v umeleckej tvorbe. Podpora domácich umeleckých diel zo strany širokej verejnosti je kľúčová pre prežitie všetkých ohrozených remesiel a zachovanie ich obrovského významu v našej kultúre.
Foto na titulke: Pixabay