Paretov princíp uvádza, že pri mnohých dôsledkoch zhruba 80 % následkov pochádza z 20 % príčin. Inými názvami pre tento princíp sú pravidlo 80/20. Odkiaľ sa vzalo Paretovo pravidlo?

V roku 1941 konzultant manažmentu Joseph M. Juran vyvinul koncept v kontexte kontroly a zlepšovania kvality po prečítaní prác talianskeho sociológa a ekonóma Vilfreda Pareta, ktorý v roku 1906 písal o prepojení 80/20 počas vyučovania na univerzite v Lausanne. Pareto vo svojom prvom diele Cours d’économie politique ukázal, že približne 80 % pôdy v Taliansku vlastní 20 % obyvateľstva.

Matematicky je pravidlo 80/20 zhruba popísané mocninným rozdelením (tiež známym ako Paretovo rozdelenie) pre konkrétny súbor parametrov. Mnohé prírodné javy sa rozdeľujú podľa mocenských štatistík. Je príslovím obchodného manažmentu, že „80 % tržieb pochádza od 20 % klientov.“

História

V roku 1941 sa Joseph M. Juran, americký inžinier rumunského pôvodu, stretol s dielom talianskeho polyhistora Vilfreda Pareta. Pareto poznamenal, že približne 80% talianskej pôdy vlastní len 20% populácie. Juran aplikoval pozorovanie, že 80 % problémov je spôsobených 20% príčin problémov spojených s kvalitou. Neskôr počas svojej kariéry to Juran radšej opísal ako „málo životne dôležitých a veľa užitočných“, aby zdôraznil, že zvyšných 80 % by sa nemalo úplne zahodiť.

V ekonomike

Paretovo pozorovanie bolo v súvislosti s obyvateľstvom a bohatstvom. Pareto si všimol, že približne 80% talianskej pôdy vlastní 20% populácie. Potom vykonal prieskumy v rôznych ďalších krajinách a na svoje prekvapenie zistil, že podobné rozdelenie platí.

Tabuľka, ktorá dáva efektu veľmi viditeľnú a zrozumiteľnú formu, takzvaný efekt „šampanského“, bola obsiahnutá v Správe Rozvojového programu OSN z roku 1992, ktorá ukázala, že rozdelenie globálnych príjmov je veľmi nerovnomerné, pričom 20 % najbohatších obyvateľov sveta dostáva 82,7 % svetového príjmu.

Rozdelenie svetového HDP, 1989

Kvintil príjmu obyvateľstva
Najbohatší 20 % 82,70 %
Druhých 20 % 11,75 %
Tretí 20 % 2,30 %
Štvrtý 20 % 1,85 %
Najchudobnejší 20 % 1,40 %

Princíp platí aj v rámci distribúcie. Fyzik Victor Yakovenko z University of Maryland, College Park a AC Silva analyzoval údaje o príjmoch z amerického Internal Revenue Service od roku 1983 do roku 2001 a zistil, že rozdelenie príjmov najbohatších 1 – 3 % populácie sa tiež riadi Paretovým princípom.

Vo výpočtovej technike

V informatike možno Paretov princíp použiť na optimalizáciu. Napríklad spoločnosť Microsoft tvrdí, že opravou len 20 % najviac hlásených chýb by sa odstránilo 80 % súvisiacich chýb v danom systéme. Lowell Arthur vyjadril, že „20 % kódu obsahuje 80 % chýb. Nájdite ich, opravte ich!“ Tiež sa zistilo, že vo všeobecnosti možno 80 % softvéru napísať v 20 % celkový pridelený čas. Naopak, najťažších 20 % kódu zaberá 80 % času.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

Odborníci na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci používajú Paretov princíp, aby zdôraznili dôležitosť stanovenia priorít nebezpečenstiev. Za predpokladu, že 20 % nebezpečenstiev predstavuje 80 % zranení, a kategorizáciou nebezpečenstiev sa odborníci v oblasti bezpečnosti môžu zamerať na tých 20 % nebezpečenstiev, ktoré spôsobujú 80 % zranení alebo nehôd. Prípadne, ak sa nebezpečenstvá riešia v náhodnom poradí, odborník na bezpečnosť s väčšou pravdepodobnosťou opraví jedno z 80 % nebezpečenstiev, ktoré predstavuje len zlomok zo zostávajúcich 20 % zranení.

Okrem zabezpečenia účinných praktík prevencie nehôd, Paretov princíp tiež zabezpečuje, aby sa nebezpečenstvá riešili v ekonomickom poradí, pretože táto technika zaisťuje najlepšie využitie použitých zdrojov na predchádzanie najväčšiemu počtu nehôd.

Inžinierstvo a kontrola kvality

Paretov princíp sa niekedy používa pri kontrole kvality, kde bol prvýkrát vytvorený. Je základom pre Paretovu tabuľku, jeden z kľúčových nástrojov používaných pri celkovej kontrole kvality a technikách Six Sigma. Paretov princíp slúži ako základ pre ABC-analýzu a XYZ-analýzu, široko používaný v logistike a obstarávaní na účely optimalizácie zásob tovaru, ako aj nákladov na udržiavanie a dopĺňanie týchto zásob. V inžinierskej teórii riadenia, ako napríklad pre elektromechanické meniče energie, platí princíp 80/20 pri optimalizačnom úsilí.

Empirickosť Paretovho pravidla

Pozoruhodný úspech štatisticky podložených hľadaní základných príčin je založený na kombinácii empirického princípu a matematickej logiky. Empirický princíp je zvyčajne známy ako Paretov princíp.

Paretov princíp uvádza, že účinok dominantného člena je oveľa väčší ako druhý člen s najväčším účinkom, ktorý je zase oveľa väčší ako tretí člen atď. Pre tento jav neexistuje žiadne vysvetlenie; preto ho označujeme ako empirický princíp.

Matematická logika je známa ako axióma druhej odmocniny zo súčtu štvorcov. To hovorí, že variácia spôsobená najstrmším svahom sa musí umocniť na druhú a výsledok sa potom pripočíta k druhej mocnine variácie spôsobenej druhým najstrmším svahom atď. Celková pozorovaná variácia je potom druhou odmocninou z celkového súčtu variácií spôsobených umocnením jednotlivých sklonov. Toto je odvodené od funkcie hustoty pravdepodobnosti pre viaceré premenné alebo z viacrozmerného rozdelenia (každý člen považujeme za nezávislú premennú).

Kombinácia Paretovho princípu a axiómy druhej odmocniny zo súčtu štvorcov znamená, že najsilnejší člen vo všeobecnej rovnici úplne dominuje pozorovanej variácii účinku. V údajoch zozbieraných na testovanie hypotéz bude teda dominovať najsilnejší výraz.

Zdravotné a sociálne výsledky

V roku 2009 Agentúra pre výskum a kvalitu zdravotnej starostlivosti uviedla, že 20 % pacientov vynaložilo 80 % nákladov na zdravotnú starostlivosť v dôsledku chronických ochorení. Analýza z roku 2021 ukázala nerovnomerné rozdelenie nákladov na zdravotnú starostlivosť, pričom vyššie náklady znášali starší pacienti a pacienti s horším zdravím. Pravidlo 20/80 bolo navrhnuté ako orientačné pravidlo pre distribúciu infekcie pri superšíriacich sa udalostiach. Zistilo sa však, že stupeň infekčnosti je v populácii distribuovaný nepretržite. Pri epidémiách so superšírením väčšina jedincov infikuje relatívne málo sekundárnych kontaktov.

Zdroj: https://en.wikipedia.org/wiki/Pareto_principle

​