Ako zvýšiť silu dopamínu a ovplyvniť tak motiváciu aj príjemné pocity? Dopamín rovnako ako aj oxytocín, serotonín a endorfín sú jedny z najdôležitejších látok v našom tele, ktoré nazývame aj hormóny šťastia. Bez nich by sme sa len ťažko motivovali k nejakej činnosti a náš život by bol bez emócií a príjemných pocitov.
Za objavením dopamínu v nervovej sústave stojí švédsky neurobiolog a biochemik Arvid Carlsson. Podarilo sa mu to v roku 1951. Na počiatku nového tisícročia za tento objav získal Nobelovu cenu za medicínu. Lekári a vedci si spočiatku mysleli, že dopamín je len akýsi doplnok k už známejšej látke – noradrenalínu. Až ďalšie výskumy potvrdili, že ide o samostatnú látku, ktorá patrí do skupiny tzv. katecholamínov.
Okrem dopamínu sa medzi Katecholamíny zaraďuje už spomínaný noradrenalín a adrenalín. Spoločne popri iných látkach slúžia ako neurotransmitery, teda prvky prenášajúce impulz medzi bunkami nervovej sústavy.
Na čo slúži dopamín?
Dopamín sa prirodzene tvorí v ľudskom mozgu, presnejšie v časti zvanej hypotalamus. Táto látka, chemicky označovaná ako 4-(2-aminoethyl) benzén-1,2-diol je zodpovedná za viaceré funkcie v ľudskom tele. V prvom rade ide vyššie zmienený prenos nervových impulzov z jednej nervovej bunky na druhú.
Oveľa častejšie je však spomínaný v spojitosti s príjemnými pocitmi. Dopamín totiž putuje v tzv. mezolimbickej dopamínovej dráhe z Hypotalamu až do Prefrontálneho kortexu. Toto spojenie je mimoriadne dôležité pri vzniku motivácie, emócií, ale hlavne v systéme potešenia a odmien. Dopamín je vyplavovaný na základe reakcie na nejaké udalosti (výhra v lotérii, povýšenie, atď.) alebo aktivity (šport, sex, konzumácia potravy). K aktivácii môže dôjsť aj na základe použitia niektorých drog (napríklad kokaín).
Menej často sa dopamín spomína v spojitosti s pohybom. Táto chemická látka je zodpovedná za spojenie rôznych častí mozgu, ktorých úlohou je plánovať a programovať pohyb, teda v procese, kedy sa abstraktná myšlienka mení na vôľou riadenú akciu.
Nedostatok dopamínu predstavuje problém
Nedostatok dopamínu v tele sa môže prejaviť viacerými spôsobmi. Predovšetkým dochádza k poruchám motivácie a pocitu odmien. Človek stráca chuť do každodenných aktivít, nič ho nebaví, čoskoro sa dostavuje apatia a depresia. Pri starších ľuďoch vedie nedostatok dopamínu ku vzniku Parkinsonovej choroby.
Medzi ďalšie znaky nedostatku dopamínu patrí:
- nespavosť
- zvýšená potreba kofeínu
- väčšia chuť na sladké
- problémy so sústredením
- nízka fyzická alebo psychická energia
- neschopnosť zvládať stres
Ako si udržať a zároveň zvýšiť úroveň hladiny dopamínu?
Udržať optimálnu hladinu dopamínu v mozgu sa dá niekoľkými cestami. Základom je kvalitný osem hodinový spánok, ktorý vám pomôže nielen s dopamínom, ale aj so sústredením, imunitou a energiou. V neposlednom rade sa odporúča aj vykonávanie relaxačných aktivít. Ideálne sú napríklad počúvanie hudby alebo meditácia, pri ktorých dochádza k vylučovaniu istého množstva dopamínu.
Nezabúdajte ani na šport. Ten znižuje stres a podnecuje k vyššej produktivite, čím zvyšuje hladinu dopamínu v tele. Samozrejmosťou je aj zdravá strava. Obzvlášť sa odporúča tá, ktorá obsahuje práve spomínanú látku – Tyrozín (neesenciálna aminokyselina), ktorá sa považuje za stavebný kameň dopamínu. Z ovocia ho obsahuje napríklad banán, melón alebo avokádo. Nájdeme ho však aj v mandliach, káve, zelenom čaji alebo vo vajciach.
Zvýšiť hladinu dopamínu sa dá aj pomocou výživových či nootropických doplnkov v stravovaní. Tie by mali obsahovať napríklad L-theanín, ktorý zvyšuje množstvo neurotransmiterov v mozgu vrátane dopamínu.
Zmienený Tyrozín, L-theanín a mnoho ďalších vitamínov obsahujú napríklad výživové doplnky ProBrain. Je to zároveň ideálny mix prírodných zbystrujúcich organických zložiek. Tie ako účinné nootropické látky pomáhajú dodávať energiu, zvyšujú sústredenosť a pozornosť vašej mysle, či zlepšujú odolnosť voči stresu. Prírodné nootropiká sú teda ideálnym výživovým doplnkom na zvýšenie hladiny dopamínu pre váš organizmus.
Zdroj obrázku: Danijela Maksimovic / Shutterstock.com