Veľká noc, sviatky jari, znovuzrodenia a ukončenia pôstneho obdobia, sa na Slovensku spájajú s typickými tradíciami ako šibačka a oblievačka. No v Španielsku má tento čas úplne iný charakter aj atmosféru.
O veľkonočných zvykoch svojej domoviny nám porozprávala vysokoškolská učiteľka a lektorka španielskeho jazyka Lara González Castaño, ktorá pôsobila na Filozofickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Lara pochádza z Leónu, z mesta s bohatou rímskou históriou, situovaného približne 150 kilometrov od mora na severe Španielska. Na Slovensko sa dostala pred vyše 20 rokmi v rámci európskeho programu pre lektorov. Pôvodne smerovala na Oravu, kde si Slovensko doslova zamilovala.
Sviatok procesií a emócií
V Španielsku sa Veľká noc (Semana Santa) slávi intenzívne celý týždeň. Začína sa Kvetnou nedeľou (Domingo de Ramos) a končí Veľkonočným pondelkom (Lunes de Pascua), hoci v niektorých oblastiach pondelok nie je oficiálnym sviatkom.
Typickým znakom španielskej Veľkej noci sú veľkolepé náboženské procesie. Ulicami miest prechádzajú bratské spoločenstvá (cofradías), ktoré nesú na pleciach impozantné sochy Krista a Panny Márie. Tieto sochy majú často vysokú umeleckú aj historickú hodnotu a bývajú starostlivo uchovávané v miestnych kostoloch.
Každý región Španielska má však svoje špecifiká. Zatiaľ čo na juhu sú procesie farebné a plné spevu, sever Španielska sa nesie v serióznejšej a ponurejšej atmosfére.
Zvláštne a veselé tradície
León, rodné mesto Lary, sa môže pochváliť jednou z najkurióznejších veľkonočných tradícií – Entierro de Genarín. Ide o „pochovanie” legendárneho miestneho bonvivána Genara, ktorý zomrel kurióznou smrťou pri rímskych hradbách. Rád si totiž vypil pálenku a rád chodil aj za ženami do vykričaných podnikov. Jednoducho si užíval. A robil tak aj počas veľkonočných sviatkov.
Návrat domov v skorých ranných hodinách trochu pod parou sa mu však stal osudným. Miestni ho ale mali natoľko v obľube, že sa na jeho počesť v noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok vždy v meste koná sprievod. Býva poriadne veselý a je sprevádzaný spevom, alkoholom a bujarou náladou.
Prečítajte si: Slovenské akčné mamy v zahraničí: Natália Šepitková je Mama v Dánsku
Ďalšou netradičnou oslavou je Romper la hora v regióne Aragónia. V piatok napoludnie tam stovky bubeníkov naraz rozozvučia svoje bubny, až sa otriasa celé mesto.
No a ak by ste sa ocitli počas Veľkej noci vo Valencii, v sobotu o polnoci zažijete Trenca Perols – vyhadzovanie starého riadu a vylievanie vody z balkónov, ktoré symbolizujú očistu a nový začiatok.
Sladké chute veľkonočného stola
Španielska Veľká noc je aj o tradičných jedlách. Jedným z najtypickejších dezertov je torrijas – sladký pokrm zo staršieho chleba namočeného v mlieku s cukrom, škoricou a citrónovou kôrou, obalený vo vajíčku a vyprážaný dozlatista. Na záver sa ešte zvykne polievať medom alebo sa zasypáva škoricou.
Ako spomína Lara, každá španielska rodina má svoje vlastné variácie tohto receptu. Niekde sa do mlieka dokonca pridáva aj rum alebo červené víno. Nech už sú torrijas v akomkoľvek prevedení, sú neoddeliteľnou súčasťou sviatočného týždňa a na stole nesmú chýbať.
Slovenské veľkonočné skúsenosti
Lara počas svojich prvých slovenských veľkonočných sviatkov zažila aj tradičnú oblievačku. S úsmevom spomína, ako čakala doma, pripravila občerstvenie a potom musela „hrdo znášať” príchod rozjarených mladíkov, ktorí ju poliali a pohostili sa pripravenými dobrotami. Ako sama hovorí: „Kam ideš, tam rob, čo vidíš,” a tak aj prijala slovenské veľkonočné tradície s otvorenou mysľou a humorom.
Prečítajte si: Slovenské akčné mamy v zahraničí: Erika Bistrović je Iná mama v Chorvátsku
Veľká noc v Španielsku
Veľká noc je v Španielsku obrovský a veľmi dôležitý sviatok plný tradícií a náboženských osláv. Slávi sa podobne ako u nás – v období marec alebo apríl, podľa toho, kedy vychádza Veľkonočná nedeľa. Presný dátum sa mení každý rok, pretože je viazaný na prvý jarný spln.
Tradície Veľkej noci
- Procesie (procesiones): Sú naozaj ikonické. V mestách a dedinách vychádzajú do ulíc dlhé sprievody bratstiev „cofradías”, ktoré nesú veľké, bohato zdobené sochy Ježiša Krista a Panny Márie na takzvané „pasos” (plávajúce oltáre). Sprievody sprevádza hudba, bubny, trúbky a hlboká vážnosť.
Zdroj foto: Pexels_Sebastián Valencia Pineda - Nazarenos a penitentes: Účastníci procesií sú oblečení v dlhých habitoch s vysokými špicatými kapucňami (nazývanými capirotes), ktoré symbolizujú pokánie.
- Oslavy v mestách: Najznámejšie oslavy sú v mestách Sevilla, Málaga, Granada, ale v podstate v každom kúte Španielska nájdete špeciálnu verziu procesií. Za „hlavné mesto” veľkonočných osláv je jednoznačne považovaná Sevilla.
- Jedlo: Tradičné sú špeciálne pokrmy ako torrijas (niečo ako naše chlebíky vo vajíčku nasiaknuté mliekom, cukrom a vypražené), potaje de vigilia (polievka s cícerom, treskou a špenátom), či monas de Pascua (veľkonočné koláče, hlavne v Katalánsku).
- Ticho a emócie: Veľa sprievodov je veľmi tichých a vážnych – ľudia kráčajú v úplnej tichosti, v zmysle úcty a zamyslenia sa nad Kristovým utrpením. Niektoré procesie sú dokonca organizované aj v noci.
Zdroj titulná foto: Pexels_Anatolii Maks
