Zuzana Majerčáková: Do cieľa ma vždy priviedla tá ťažšia cesta

V päťdesiatke dala po 23 rokoch výpoveď a odletela na Nový Zéland. Rok po návrate dostala pracovnú ponuku, ktorá sa neodmieta, a odvtedy v Henkel Slovensko šéfuje tímu Forecast analysts, s ktorým zavádza procesy na globálnej úrovni. Zuzana Majerčáková by na takýto príbeh asi povedala, že to ešte nestačí. A je to tak, stihla ešte spoluzaložiť charitu na Madagaskare.

Ako ste sa dostali do Henkel Slovensko?

Spoločnosť Henkel si našla mňa. V roku 2015 mi dali ponuku, ktorá sa – ako sa hovorí – neodmieta. Zahŕňala totiž práve také veci, ktoré som ešte v kariére chcela dosiahnuť. Ponuku som prijala a na tej pozícii som do dnešného dňa.

O akú prácu ide?

Tímlíderka tímu Forecast analysts, ktorý v tom čase vznikal. Asi štyria ľudia už boli prijatí, keď som prišla, ale moja kariéra v spoločnosti Henkel sa vlastne začala tým, že sme čítali CV-čka a vyberali ďalších vhodných kandidátov. Táto pozícia bola pre mňa výzvou. Ľudia, ktorí pracujú s číslami, rozmýšľajú trošku v iných intenciách ako ostatní a ešte k tomu takmer všetci mileniáli, mnohí čerství absolventi.

Aký veľký tím vediete?

Vediem sedemnásť ľudí. Troch z pôvodnej zostavy v tíme stále mám, ostatní sa postupne povymieňali, ale to je normálne.

Spomenuli ste, že ponuka Henkel Slovensko zahŕňala možnosti, ktoré ste ešte kariérne chceli dosiahnuť. Čo to bolo?

Predtým som tiež pracovala v globálnych firmách. Kedysi som robila demand plannera a veľa som pracovala so SAP-om. Vďaka tomu som vedela, že má určitú časť, ktorá sa zaoberá práve forecastingom pre demand planning. Toto som sa v predchádzajúcich zamestnaniach nemala možnosť naučiť.

V akej životnej situácii vás pracovná ponuka pre Henkel Slovensko v roku 2015 zastihla?

23 rokov som robila v jednej spoločnosti a v roku 2014 som si povedala, že už som tam dosiahla maximum. V päťdesiatke som dala výpoveď a odišla som si čistiť hlavu na Nový Zéland, kde som bola tri mesiace. Tam si ma našla iná nadnárodná spoločnosť, vrátila som sa späť na Slovensko a začala som pre ňu pracovať. Presne po roku som dostala ponuku zo slovenskej pobočky spoločnosti Henkel.

“Nebaví ma dosahovať ľahké ciele.”

Na Slovensku sa v päťdesiatke po dvoch dekádach vo firme výpoveď zvyčajne nedáva. Nebáli ste sa?

Toto isté sa ma opýtal aj generálny manažér spoločnosti, do ktorej som šla pracovať po Novom Zélande. Povedala som mu, že vôbec. Aj keby som sa bola vrátila na Slovensko a musela si sadnúť do potravín za pokladňu, „no problem“. Ja viem, že práca si ma niekde počká – práca, v ktorej sa cítim fajn, ktorá ma baví. Neviem, odkiaľ toto nastavenie prichádza, ale myslím si, že všetko je to o nastavení mysle. Rovnako som na tom bola, keď som v 44 začala študovať vysokú školu.

Pamätáte sa na prvý deň v spoločnosti Henkel Slovensko?

Veľmi dobre si to pamätám. Dostala som stôl v open space, notebook a hŕbu papierov, ktoré som si mala preštudovať. Urobila som „kolečko“ a predstavila som sa ľuďom, ktorí tam v tej chvíli boli. Pravdu povediac, cítila som sa ako školáčka. Nech robíte svoju prácu akokoľvek dlho, keď sa stretávate s novými ľuďmi, stále ide o prvý dojem, takže, áno, bola som nervózna.

Predpokladám, že zlepšenie v procesoch SAP-u, ktoré vás na začiatku v pracovnej ponuke zaujali, ste už dosiahli. Aký cieľ máte pred sebou teraz?

Objavil sa v roku 2019. Môj maličký tím bol dovtedy zodpovedný len za proces v Európe, ale asi sme pracovali tak dobre, že sme dostali úlohu rozšíriť ho do zvyšku sveta. V týchto dňoch tento projekt akurát uzatvárame, ale len pre divíziu Adhesives Technologies. Mojím cieľom je dostať tento proces aj do našich ďalších divízií Beauty Care a Laundry & Home Care.

Opravte ma, ak sa mýlim, ale vy si vyberáte skôr tú ťažšiu cestu, keď stojíte v živote pred nejakým rozhodnutím, však?

Nebaví ma dosahovať ľahké ciele a nemám rada jednoduché veci, neviem, prečo to tak je.

Používate veľa anglických slov. V spoločnosti Henkel je to nevyhnutnosť, ale aký máte vzťah k cudzím jazykom vo všeobecnosti?

Som narodená blízko maďarsko-slovenských hraníc, čiže môj materinský jazyk je maďarčina. Od troch rokov, keď som nastúpila do škôlky, sa vlastne učím cudzí jazyk – slovenčinu. Asi mám opäť šťastie, že mám nadanie na jazyky, pretože okrem maďarčiny rozprávam po slovensky, češtinu neberiem ako cudzí jazyk, ešte si pamätám niečo z ruštiny a nemčiny.

“Keď som na Madagaskare, vidím, koľko málo ľuďom stačí, aby boli šťastní.”

Angličtinu som sa učila ako samouk, ale tiež som využila možnosti vzdelávania, ktoré máme v našej firme – napríklad hodiny konverzácie. A momentálne som ešte trošku zabŕdla do arabčiny. Keďže rada cestujem do regiónov, kde sa hovorí po arabsky, rada by som sa rozprávala s miestnymi ľuďmi v ich jazyku.

Čím sa rada odmeníte, keď sa vám niečo podarí?

Dovolenkou. Pre mňa je cestovanie, spoznávanie ľudí a krajiny to, čo ma dobíja. A zrejme to je to, čo mi spôsobuje ten enormný objem energie, ktorý vo mne je.

Takže nie ste workoholička a viete od práce aj vypnúť.

Áno, viem aj na tri týždne. Mám jednu takú srdcovku aj s kamarátkou, s ktorou robíme charitu na Madagaskare. Ona tam dala zo svojich peňazí postaviť školu a ja zo svojich dom pre učiteľov. Chodíme tam dvakrát do roka v apríli a v októbri za detičkami. Robíme im tam nejaké drobné projekty, donesieme im hračky, oblečenie, pretože je tam strašná chudoba, a snažíme sa robiť osvetu vzdelávaniu. Takže si viem oddeliť prácu a voľno a vypnúť.

Prečo to robíte?

Učí ma to pokore a poskytuje mi to akúsi duchovnú očistu. Keď tam som, vidím, koľko málo ľuďom stačí, aby boli šťastní. A tiež rada spoznávam iné kultúry. Cestovanie ma naučilo nemať predsudky.

Úplne na záver, čo máte rada na práci v spoločnosti Henkel Slovensko?

Prácu s ľuďmi. To, že ma challengujú, že si vieme nájsť spoločné témy, že viem uplatniť svoje staré skúsenosti, že mám možnosť sa učiť a že sa o mňa firma stará. Stará sa o moje zdravie, o môj work-life balance a o to, aby som bola spokojná.

Henkel Slovensko je pre mňa, dúfam, posledný zamestnávateľ pred dôchodkom. Myslím si, že by to bola pekná bodka za mojou pracovnou kariérou.