Prechádzky v prírode, fotografie s dušou a čarovné výtvory z klbiek… INŠPIRÁCIE / ROZHOVORY / ŽURNÁL

Lucia Čahojová je nielen mamina dvoch dievčatiek, ale aj milovníčka hôr, nadšená fotografka, cestovateľka a neskutočne kreatívna osoba v jednom. Za svoj najväčší úspech považuje, že môže robiť, čo ju baví, má zdravú rodinu a že dokáže chodiť. 

Akú školu si vyštudovala a čomu sa v súčasnosti venuješ?

Vyštudovala som environmentalistiku. V súčasnosti sa venujem deťom, záhrade, psom aj andulkám – ako bežná mamina. Vediem krúžok textilné dielničky, kde s deťmi rôzneho veku napríklad šijeme a plstíme. Spolu s mladými kamarátkami (animátorkami) robíme v pastoračnom centre stretká pre malé deti, ktorých súčasťou sú o.i. bábkové divadielka. Takže píšem scénare a k tomu vyrábam postavy.

Milujem hory a vodu. Organizujem stanovačky pre nás a kamarátov alebo vymýšľam celodenné turistické výlety. Veľmi rada píšem články a to práve o výletoch a dovolenkách v horách. Baví ma aj fotografovanie. Fotím najradšej v prírode alebo moju rodinu, moje výtvory… Snažím sa, aby každá fotka mala “dušu”. Zo športov sa okrem turistiky venujem cyklistike a v zime rada vymením nohy a dve kolesá za bežky, rada leziem po skalách. K tomu spievam v zbore. Milujem maľovanie, hudbu, divadlo, folklór, celkovo umenie a knihy, ale na to mi už dosť času neostáva. Ale viem si aj na to čas nájsť.

deti, usmiaté deti, deti na výlete, výlet, hory

Zdroj: Foto archív Lucia Čahojová

Ako využívaš svoju kreativitu?

Rada háčkujem hračky. Keď som bola malá, túžila som si obľúbené postavičky z rozprávok vyrábať a potom s nimi hrávať divadielka. Teraz si tieto sny plním. Napríklad som vyrobila deťom postavičky z ich obľúbenej knižky Mimi a Líza. Nebol na to žiaden návod, a tak som si ich sama vymyslela. Zapáčili sa aj autorom tej rozprávky a poprosili ma, či by som ich nevyrobila aj pre nich na pamiatku. Keď niečo vytvorím, rada to potom fotím. Fotografie potrebujú často príbeh, takže tam zas využívam tú radosť z písania. Mám rozpísaných viacero článkov o turistike a cestovaní s deťmi. Odmalička som si vymýšľala príbehy a v hlave aj kompletné scénare. Teraz to využívam na tie spomínané stretká a divadielka.

hand made

Zdroj: Foto archív Lucia Čahojová

Ako si spomínaš na svoje detstvo? Už tam sa budoval tvoj vzťah k prírode?

Detstvo som mala nádherné, bývali sme neďaleko Horského parku a Koliby. Prázdniny sme trávievali na dedine. Mala som úzasných rodičov aj prarodičov a veľkú rodinu. Bez hôr si neviem predstaviť život. Môj otec vyrastal v horách a často nás tam brával, bol vášnivým turistom, lyžiarom a neskôr rybárom. Mamina zas vyrastala pod Malými Karpatami, na lúkach a v lesíkoch. Tú lásku k horám a prírode som mala po kom zdediť.

Mladosť som prežila zase u Saleziánov. To bol veľký dar. Mám nádherné spomienky na tie roky. Na zbor, na stretká, šport, výlety, na všetkých kamarátov, čo som tam stretla. Veľmi túžim, aby aj moje deti, a vlastne všetky deti, mali takú mladosť. Aj preto som začala robiť stretká pre deti a poprosila mladých od nás, či by mi s tým mohli pomáhať. Chcela by som odovzdať aspoň časť z toho, čo som dostala – to nadšenie a zážitky, lásku a dôveru.

Máš dve dievčatká, koľko majú rokov? Zapájaš ich do svojich záľub?

Staršia dcérka má 5 rokov a mladšia 3. Čiže veku prislúchajúc ich zapájam. Najviac ich baví príprava a pečenie kváskového chlebíka. Staršia si vie s mojou pomocou ušiť aj jednoduchú hračku. Skúšajú aj háčkovanie a plstenie. Sašenka uplstila na konci roku svojím “učiteľom” do škôlky brošne. S cyklistikou a turistikou žijú od malička. Ako bábätká sme ich brávali všade sebou. Samozrejme s ohľadom na ich vek a potreby. So spievaním v zbore to bolo podobné, naše deti sa tmolili pod mikrofónmi, pri gitarách, alebo sme spievali so spiacimi deťmi na rukách. Dievčatá podrásli a teraz s nimi už chodievam aj do divadla, najmä na balety.

Kam zvyknete s deťmi chodievať na výlety?

S deťmi radi chodievame do Malých Karpát, pretože to máme blízko, ale krásne sú všetky pohoria a jazerá na Slovensku. Tatry sú veľkým lákadlom, ale najviac mi k srdcu prirástli asi hory v okolí Čierneho Balogu, odkiaľ pochádzal môj tatino a potom Rakúske Alpy, Dolomity, Julské Alpy. Veľmi sa mi páčia aj Pyreneje, ale autom je to dosť ďaleko, a tak sme tam s deťmi ešte neboli.

deti, usmiaté deti, deti na výlete, výlet, hory

Zdroj: archív Lucia Čahojová

Ako si sa dostala k háčkovaniu, aké boli začiatky tvojej tvorby?

K háčkovaniu som sa dostala, keď sa mi narodila staršia dcérka. Naučila som sa to z internetu. Najskôr som sa veľmi trápila, ale keďže som veľmi tvrdohlavá, nakoniec som to zvládla. Potom prišlo na rad štrikovanie – s tým mi veľmi pomohla kamarátka, ktorá má kreatívny obchodík. Moje začiatky štrikovania boli ešte horšie ako pri háčkovaní. Ale, našťastie mám talent na ručné práce a perfekcionizmus ma ženie stále do nových, zložitejších projektov. Vždy na kurzoch háčkovania alebo štrikovania, ktoré niekedy robím, hovorím, že sa netreba vzdávať.

Bývate mimo mesta, aká je to pre teba skúsenosť? Ako riešiš škôlku, máte ju ďaleko?

Bývanie mimo mesta si len pochvaľujem. Máme malú záhradku so zeleninou aj bylinkami, ovocné aj okrasné stromy aj kvetinové záhony. Mám aj vresovisko, ktoré mi pripomína les a hory a tiež levanduľový záhon, môj kúsok Provensálska. Máme niekoľko vtáčích búdok a kŕmidiek, drevený domček pre deti v korune čerešne, miesto na grilovanie s priateľmi. Deti mi buď pomáhajú, alebo lozia po stromoch, kopú si v svojej záhradke, varia z blata, alebo sa hrajú v domčeku. Keď je teplo, milujem kávu na terase. Škôlku som im vybrala lesnú, v Karpatských lesoch. Síce musíme ísť do škôlky autom, ale nemáme to ďaleko. Väčšinu dňa deti z lesných škôlok prežijú v lesoch, na lúkach, v potôčikoch, v prírode.

Čím sa pri tvorbe inšpiruješ, kde hľadáš námety?

Čo sa týka háčkovania a štrikovania, mám obľúbené autorky, ktoré sledujem, a keď ma niečo zaujme, kúpim si návod, a vyskúšam to vyrobiť. Nerada kopírujem, buď si tam niečo pomením, alebo aspoň farby zmením. Skoro všetky návody mám v angličtine, alebo nemčine, španielčine, ale mám aj v nórštine alebo turečtine… Ja často ani nepoznám slovenský ekvivalent. Keď potom na kurzoch niečo vysvetľujem, mávam veľké problémy hovoriť po slovensky.

Najviac ma však inšpiruje príroda. Na krúžku si šijeme a plstíme malé vtáčiky alebo trpaslíkov, na jar kvietky, v jeseni farebné listy, ovocie, v zime vločky. Štrikujem čiapky so stromami a horami. Minule som robila divadieko o svätom Františkovi, ktorý miloval prírodu a zvieratá.

Čo je podľa teba pri ručných prácach najťažšie?

Ručné práce sú veľmi náročné na čas. Najskôr treba vyhľadať návod, potom si návod prečítať a pochopiť, vybrať priadzu (vlnu), pripraviť si všetky potrebné pomôcky a potom nájsť čas a nestratiť trpezlivosť. Niektoré veci vyrobím za pár hodín, za deň, iné za týždeň a veľké projekty mi trvajú aj mesiace. Na niektoré si aj roky netrúfam alebo neviem nájsť chuť, a pritom mám kúpený aj návod, aj klbká k tomu, aj všetky pomôcky. Je dobré vyrábať z kvalitných materiálov a s kvalitnými pomôckami, aj keď je to náročnejšie na financie. Je dôležité, aby to človeka bavilo, aby to robil s láskou.

Aký je tvoj doteraz najväčší úspech?

Úspech je to, že môžem v súčasnosti robiť to, čo ma baví. Že mám ako tak zdravé deti a dobrého muža, maminu, úžasnú rodinu a priateľov, čo ma podporujú. A chodím, to je veľký úspech. Pred rokmi som počas lezenia nešťastne padla a mala som vážnejšie zranenie pravej nohy. Lekári mi hovorili, že pravdepodobne už nebudem chodiť. Mesiace som mala sádru, potom palicu. Nebol deň bez bolestí. Ale naučila som sa postupne hýbať prstami, aj členkom, chodiť, turistikovať aj liezť. Máloktorú topánku obujem, mám na nohe jazvy… Som rada, že môžem robiť to, čo robím, že sú aj dni, kedy ma to skoro vôbec nebolí.

Aké máš ďalšie plány do budúcnosti? Čo je tvoj najväčší sen?

Mojím najväčšim snom je žiť v horách. Ale teraz je moje miesto tu a ja som spokojná. Chcela by som dokončiť viaceré články o turistike a cestovaní s deťmi. A zabicyklovať si v Pyrenejách a v Toskánsku. Dať si kávičku v Provensálsku. Raz by som chcela vidieť veľké prírodné parky v Amerike a pozrieť Argentínu a tam sa stretnúť s jednou šikovnou ženou, autorkou kníh a návodov na háčkované hračky, ktoré už roky obdivujem. Rada by som videla veľkú koralovú bariéru pri Austrálii, navštívila Nepál…

Skús nám dať tri rady, ktoré fungujú u teba, pre ženy, ktoré by sa chceli rovnako vydať na cestu za vlastným snom.

Trpezlivosť, cieľavedomosť, ale zároveň to musí človeka baviť.

Kde sa s tebou vieme stretnúť?

Na dobrej káve, na mojom webe alebo na Facebooku.

Ďakujeme krásne za rozhovor a držíme palce v tvorbe:)


Som stavebná inžinierka, ale aktuálne mama na materskej. Všetok svoj "voľný čas" venujem svojej vášni - móde. Popri mamičkovských povinnostiach som si spravila kurz stylingu a vizážistiky. Zároveň sa venujem písaniu článkov do blogu, takže sa považujem za freelancera aj v oblasti copywritingu:) Môžete ma sledovať na stránke stylist.sk alebo nahliadnuť do môjho e-shopu sperkyalexandra.sk - budem sa tešiť:)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *