V súčasnosti je internet plný správ, ktoré nie sú pravdivé. Ako sa vyznať v množstve správ, či už zo zahraničia, alebo z domácich zdrojov?
Čo sú falošné správy?
Existujú dva druhy falošných správ:
- Príbehy, ktoré nie sú pravdivé. Sú to úplne vymyslené príbehy, ktorých cieľom je prinútiť ľudí, aby uverili v niečo nepravdivé, aby si kúpili určitý produkt alebo navštívili určitú webovú stránku.
- Príbehy, ktoré sú pravdivé, ale nie sú stopercentne presné. Napríklad novinár cituje iba časť toho, čo povie politik, čo dáva falošný dojem o význame jeho slov. Môže to byť zámerné, presvedčiť čitateľov o určitom stanovisku, alebo to môže byť dôsledok nevinnej chyby. Či tak alebo onak, takáto vec rýchlo pritiahne publikum a môže sa zakoreniť ako „urban myth“.
Čomu veriť?
- Opísal niekto ten príbeh? Čo o tom hovoria iné zdroje? Profesionálne globálne spravodajské agentúry, ako sú Reuters, CNN a BBC, majú prísne redakčné pokyny a rozsiahle siete vysoko trénovaných reportérov, takže sú dobrým miestom na začiatok.
- Ak narazíte na príbeh zo zdroja, o ktorom ste nikdy predtým nepočuli, urobte výskum! Skontrolujte webovú adresu stránky, ktorú čítate. Pravopisné chyby v názvoch spoločností alebo pochybné webové adresy ako „.infonet“ a „.offer“, namiesto „.com“ alebo „.co.uk“, môžu znamenať, aby ste bolo podozrievavý k zdroju.
- Ak napríklad uvidíte podozrivý príspevok, ktorý vyzerá napríklad zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) alebo sa na ňu odvoláva, skontrolujte originálnu stránku WHO a overte, či je to skutočne aj tam.
- Dôveryhodný spravodajský príbeh bude obsahovať veľa faktov – napríklad citácie odborníkov, údaje z prieskumov a oficiálne štatistiky. Alebo podrobné, konzistentné a potvrdené výpovede očitých svedkov.
Keďže mnoho ľudí trúchlilo nad senátorom Spojených štátov amerických Johnom McCainom 25. augusta 2018, určitá skupina používateľov sociálnych médií zdvojnásobila svoje úsilie o zničenie dedičstva bývalého zákonodarcu. Fotografia údajne zobrazujúca McCaina a senátora Lindseya Grahama z Južnej Karolíny, s teroristickým vodcom Usámom bin Ládinom, sa šírila na konšpiračných fórach aj na sociálnych sieťach:
Tu je skutočná fotografia, kde stoja pri súčasnom prezidentovi Afganistanu, Hamidovi Karzaiovi (zdroj: snopes.com).
Prečítajte si aj článok: Odhalili sme podvodníka na internete!
Ak máte podozrenie, že článok, video alebo obrázok sú falošné, tu je niekoľko jednoduchých nástrojov, pomocou ktorých môžete zistiť, či sú správy falošné:
1. Google Reverse Image Search (vyhľadávací nástroj)
Mnoho falošných správ môže prísť vo forme fotografií. Často sa stáva, že autori vymysleného textu použijú fotografiu, ktorá sa týkala niečoho úplne iného a bola vyhotovená niekedy pred rokmi.Často to bývajú obrázky vojnových konfliktov alebo imigrantov, ktoré majú u čitateľov naviesť pocity strachu a ohrozenia.
Jednoduchý spôsob identifikácie pravosti obrázka je pomocou služby Google Reverse Image Search. Google Reverse Search umožňuje vyhľadávanie podľa obrázkov namiesto kľúčových slov. Možnosť spätného vyhľadávania pomáha pri hľadaní pôvodného zdroja obrázka. Môže tiež pomôcť pri určovaní približného dátumu, kedy bola fotografia prvýkrát uverejnená na internete.
2. InVID Verification Plugin (rozšírenie pre prehliadač)
InVID je plugin na overenie, ktorý je dostupný pre prehliadače Chrome a Firefox. Ak nahráte obrázok na plugin InVID, môžete sledovať jeho pôvodné umiestnenie, miniatúry, kľúčové snímky a dátum vytvorenia. Plugin na overenie InVID tiež umožňuje spätné vyhľadávanie na stránkach Google a sociálnej sieti Twitter. Môžete tiež zväčšiť obrázky a pozorne sledovať ich podrobnosti.
Prečítajte si aj: Pristátie na Mesiaci či chemtrails – kto najviac verí konšpiráciám?
3. Youtube Data Viewer (web)
Po vložíte adresu URL videa do vyhľadávacieho panela v nástroji YouTube Data Viewer, ktorý vám pomôže pri overovaní videa, napríklad uvidíte čas uploadnutia videa. Môžete si tiež pozrieť miniatúry (thumbnails) a môžete ich použiť na spätné vyhľadávanie obrázkov.
4. Hoaxy (observatórium sociálnych médií)
Hoaxy je webový nástroj, ktorý vizualizuje šírenie článkov online. Hoaxy kontroluje fakty siahajúce do roku 2016. Sleduje zdieľanie odkazov na príbehy zo zdrojov s nízkou dôveryhodnosťou a nezávislých organizácií na kontrolu faktov. Celkovo má záujem o štúdium a lepšie porozumenie spôsobu zdieľania informácií online. Zaujímajú sa tiež o štúdium toho, ako sociálne médiá ovplyvňujú verejnú mienku.
5. StalkScan
StalkScan je nástroj, ktorý zobrazuje všetky verejné informácie pre daný profil na Facebooku. Tento nástroj sa používa na identifikáciu podrobností o používateľovi, ktorý nahral obrázok, video alebo správy. Keď vložíte link na profil na Facebooku, môžete skontrolovať a získať všetky verejné informácie.
6. PeoplefindThor
PeoplefindThor je ďalší nástroj, ktorý sa používa na vyhľadanie podrobností o používateľoch na Facebooku. Môžete vidieť záujmy dotyčného, čo označil ako „páči sa mi“, jeho komentáre, fotografie, vek, pohlavie atď., A tiež používateľa, ktorý nahral konkrétny obrázok alebo video alebo novinky.
Zdroj:
www.businessworld.in, www.snopes.com, www.mindtools.com
Foto: pixabay.com
