Medzi najlepšie hodnotené budovy sveta sa v súčasnosti len ťažko dostanú stavby, ktoré neponúkajú zelené riešenia. Viaceré budovy, ktoré si získali prívlastok ekologické, však majú ďaleko od toho, aby mohli byť príkladom udržateľnosti. To ale neplatí o sedmičke projektov, ktoré sa radia medzi to najlepšie, čo sa v oblasti zelenej architektúry doteraz postavilo.
Marina One (Singapur)
Rozľahlý multifunkčný komplex vybudovaný v jednej z najfrekventovanejších singapurských štvrtí je skôr malým mestom v meste. Marina One, ako bola pomenovaná obytná, obchodná a administratívna zóna rozprestierajúca sa na ploche viac ako 400 000 m², je akýmsi zeleným srdcom singapurskej lokality Marina Bay. Tvorí ju obrovská zelená plocha, z ktorej vykúkajú 4 výškové budovy vybavené modernými solárnymi, vetracími a recyklačnými systémami. Nie náhodou sa komplexu ušlo niekoľko cien a zelených certifikátov.
Shanghai Tower (Šanghaj, Čína)
Zelenou dominantou medzi ázijskými výškovými budovami je práve Shanghai Tower. Veža vysoká 632 metrov bola svojho času jedným z najekologickejších mrakodrapov na svete. To platí aj po 7 rokoch od ukončenia výstavby budovy, ktorá je postavená výhradne z lokálnych materiálov. Vonkajšiu časť budovy pokrýva špeciálna fasáda so skvelými tepelnoizolačnými vlastnosťami, ktorá má až 2 ochranné vrstvy. V objekte nechýba ani systém na zachytávanie dažďovej vody, ktorá sa uskladňuje v podzemných nádržiach. Časť energie, ktorú mrakodrap spotrebuje, vyrábajú veterné turbíny nainštalované v hornej časti objektu.
Foto: www.pixabay.com
Bahrain World Trade Center (Manáma, Bahrajn)
Na veterné turbíny produkujúce energiu pre výškové budovy vsádzajú vo veľkom architekti, ktorí navrhujú budovy pre mestá pri Perzskom zálive. Dôvodom sú priaznivé poveternostné podmienky v danej časti sveta. Jedným z množstva takýchto projektov, ktorý dokáže využiť vietor na výrobu 15 až 20 % elektriny z celkovej spotreby dvojice budov, je centrála Bahrain World Trade Center v Manáme. 3 turbínam inštalovaným na 3 mostoch spájajúcich 2 štíhle veže pomáha aj dizajn pripomínajúci plachetnicu, vďaka čomu je vietor lepšie usmerňovaný a tým pádom môžu turbíny vyrábať viac elektriny.
Co-operative Insurance Society Tower (Manchester, Veľká Británia)
Za výškovými budovami s prívlastkom „eko“ nemusíme chodiť do Ázie. Niekoľko ich stojí aj v Európe. Jedným z priekopníkov zelenej výškovej architektúry je Veľká Británia, kde takmer 60 rokov stojí komplex známy ako Co-operative Insurance Society Tower. Sídlo poisťovne, ktoré je s výškou 118 metrov aj po rokoch druhou najvyššou budovou v Manchestri, prešlo v roku 2005 rozsiahlou rekonštrukciou. Jej súčasťou bola realizácia fasády so 7 000 solárnymi panelmi rozmiestnenými po obvode budovy. Tie za 1 rok vyrobia až 180 000 kWh elektriny.
Ramsgate Street Building (Londýn, Veľká Británia)
Vo Veľkej Británii sa nájdu aj budovy, ktoré využívajú na výrobu časti elektriny podobne ako vyššie uvedené ázijské stavby veterné turbíny. Príkladom takejto britskej budovy je londýnska Ramsgate Street Building, ktorá je štýlovým obytným komplexom so 66 bytmi. Pozornosť vzbudzuje aj svojím dizajnom imitujúcim krídlo lietadla, vďaka ktorému je riadená cirkulácia vetra s cieľom zaistiť výrobu 15 % všetkej spotrebovanej elektriny práve pomocou veterných turbín.
Bullitt Center (Seattle, USA)
Budova, ktorá bola slávnostne otvorená symbolicky na Deň Zeme, by mala spĺňať najvyššie nároky na udržateľnosť. V prípade Bullitt Center v americkom Seattle sa to podarilo. Objekt, ktorý vyprodukuje viac elektriny ako spotrebuje, má byť dokonca najsebestačnejšou a najviac udržateľnou kancelárskou budovou v USA, podľa niektorých aj na celom svete. Podpisujú sa pod to viaceré zelené systémy, napríklad dezinfekčné cisterny uskladňujúce dažďovú vodu či špeciálny systém na spracovanie kompostu. Súčasťou objektu je aj viac ako 20 geometrických studní starajúcich sa o reguláciu tepla v interiéri počas celého roka.
Hearst Tower (New York, USA)
Sedmičku predstavených „eko“ budov uzatvára projekt, ktorého história siaha až do 20. rokov 20. storočia. Výstavbu veže, ktorá začala zhruba pred 100 rokmi, ale rýchlo prerušili. Projekt bol oživený až v roku 2003, kedy sa naštartovala realizácia 182-metrového mrakodrapu. Ten bol obložený špeciálnou fasádou vytvorenou z oceľových trojuholníkov, ktoré boli zhotovené z recyklovanej ocele. Vďaka trojuholníkovým komponentom sa pri výstavbe podarilo ušetriť až 20 % stavebného materiálu. K tomu sa pridalo zopár zelených technológií, ktoré Hearst Tower zaistili certifikát LEED Gold ako prvej budove v New Yorku.
Prečítajte si aj: Najkrajšie stavby od fenomenálnej architektky Zahy Hadid
Zdroj foto na titulke: www.pixabay.com