„Obdarovať samú seba je prejavom sebalásky, čo nemusí hneď znamenať len kúpu materiálnych vecí,“ hovorí speváčka Barbora Hazuchová.
V rozhovore nám prezradila:
- kedy začala so spievaním,
- ako vnímala svoju účasť na SuperStar,
- čo najradšej spieva,
- čo si myslí o darovaní a sebaláske.
Čo vás inšpirovalo začať s hudbou a spevom? Odkedy spievate?
Spievam odkedy si pamätám. Podľa rodičov však ešte oveľa skôr. Videli, že ma to baví, že mi to ide a prihlásili ma do ZUŠ, kde som trávila v podstate celé detstvo až do svojich 16 rokov. Rozhodnúť sa však spievať profesionálne, bolo pre mňa na dlhšie premýšľanie. Vždy som bola „makač“, čo sa týka školy a mojich cieľov, preto som mala vo vyhliadke stať sa farmaceutkou, mať poriadne a stabilné zamestnanie. Nebudeme si klamať, umenie je o niečom úplne inom a peniaze zväčša prichádzajú ako posledné.
Práve z toho dôvodu som sa dlho rozhodovala, či mám naozaj úplne zmeniť smer, vykašľať sa na niečo, čo som považovala za svoju istotu a na čom som tak dlhoročne drela. SuperStar mi však dala takú trial verziu toho, aký pocit zo života môžem mať, pokiaľ pôjdem umeleckou cestou a budem robiť to, čo vnútri milujem.
Vystupovali ste v súťaži Česko Slovenská SuperStar. Aké máte na toto obdobie spomienky?
Nervozita, tlak. To je to prvé, čo sa mi objaví v mysli. Nikdy doposiaľ som asi nezažila tak veľký stres ako tam. Neviem, ako som to vtedy zvládala, ale keď je človek hodený do vody, naučí sa plávať za akýchkoľvek podmienok.
Spevácke súťaže s mojou kapelou som absolvovala už aj predtým, ale dalo mi to obrovskú dávku podpory od ľudí, rád od profesionálov a prioritne som sa tam o sebe naučila veľmi veľa. Okrem toho, že som nemala absolútne žiadne sebavedomie, som zistila napríklad aj to, že som bola fakt dosť nudný človek. Bola som vzorná, nekonfliktná, príliš svedomitá baba, bez akýchkoľvek problémov, niekedy až, na moju škodu, príliš pokorná – klasická bifľoška. Uvedomila som si, že som žila medzi obrovskými mantinelmi, vo vlastnej klietke, a teda súťaž mi akoby dodala krídla, otvorila myseľ a dodala odvahu vyjsť z komfortnej zóny.
Čo považujete za najväčší úspech vo svojej kariére?
Hmmm, popravde, poviem asi tú najviac klišé vetu aká existuje, že som to nevzdala. Je tu toľko spevákov, ktorí spievajú lepšie a nedarí sa im a toľko spevákov, ktorí spievajú, nazvime to, menej profesionálne, a darí sa im viac. Asi ako všade, ani tu neexistuje spravodlivosť a keby sa mám pozerať iba na to, asi by som sa na to už dávno vykašľala. Treba si pamätať, prečo s tým človek začal, prestať sledovať okolie a sústrediť sa len na seba.
Sú obdobia, kedy sa aj mne darí viac, než by som čakala, a obdobia, kedy je to naopak. Takže vytrvať za každých podmienok, nezastavovať sa a pokračovať je podľa mňa úspechom nielen u mňa, ale aj u mnohých iných akčných žien, ktoré sa nerady vzdávajú. Pamätať si, že to primárne robím pre seba, a až potom pre ľudí. Keď jedna skladba nerezonuje s publikom, nenájdu sa v nej, alebo ich ničím neosloví, vo finále neznamená, že som zlá speváčka alebo textárka. Takže nenechať sa zastaviť.
Ktorá skladba je vám najbližšia a najradšej ju spievate, a prečo?
Každá skladba sa spevákom časom zunuje. Preto vymýšľajú aspoň rôzne nové aranžmány, ktoré by aj starú klasiku trošku oživili. Tak je to aj pri mne, mení sa to. Momentálne je to však moja staršia autorská skladba Iná. Hovorí o zmätenosti ženy, ktorá je náladová, nevie presne, čo chce, ale zároveň vlastne vie. Asi to patrí k našej prirodzenej ženskej energii a našej cyklickosti. Idem, chcem, viem, ale trošku si to skomplikujem a ešte pred tým sa v hlave trochu spochybním, veď prečo nie? Každopádne, klobúk dole pred všetkými ženami, ktoré majú vo veciach vždy jasno a nespochybňujú svoje rozhodnutia – obdivujem vás!
Ako vyzerá váš typický deň?
Skoro každý deň je iný. A milujem to. No občas je to náročné, lebo neviem si vždy dopriať to, čo potrebujem, aby som sa počas dňa cítila dobre. Deň však vždy začínam v kúpeľni. Umyjem si zuby, spravím skincare a pokračujem v kuchyni. Rozrobím si jačmeň a pripravím si ryžovú kašu s ovocím a orechami. Môžem povedať, že aspoň toto je môj každodenný rituál.
Potom pracujem, čo obsahuje poväčšine prácu na počítači, iné dni sú to stretnutia a vybavovačky, plánovanie, koncerty a prípravu na ne, točenia a strihanie videí. Poobede sa snažím každý deň zájsť na jógu, neskôr doma spievať. Ak som už vyčerpaná, idem sa vonku večer poprechádzať a deň zakončujem počúvaním afirmácií, sledovaním motivačných videí, aby som sa do ďalšieho dňa mohla vrhnúť s energiou, vďačnosťou a radosťou.
Máte nejaké špeciálne rituály pred koncertmi alebo vystúpeniami?
Haha, pravdepodobne len rozospievanie. Stresu a pocitu zodpovednosti som sa ani za tie roky nezbavila. Po koncerte však viem, že som dobitá energiou od ľudí a žiadny iný pocit na svete sa tomu nevyrovná.
S kým by ste chceli spolupracovať, ak by ste mali možnosť výberu?
Popravde, som človek, ktorý veľmi vníma energie ľudí. Na to, aby som s niekým šla do spolupráce, potrebujem cítiť, že sme s tým človekom na rovnakej vlnovej dĺžke. Ide o to, či si rozumieme ako ľudia – predsa len, tvorbu vnímam ako odraz môjho vnútorného prežívania, takže chcem, aby sa na ňom spolupodieľal človek, ktorý hudbu vníma srdcom a nevidí v tom len nejaké povrchné benefity, ktoré z toho môžu plynúť. Avšak, milujem Simu, to tam musíte dať! Je extrémne talentovaná, robí skvelú hudbu a navyše je aj skvelý človek. Vždy ju rada podporím.
Nedávno sme sa stretli v predajni YES Jewellery. Aký typ šperkov sa vám páči a podľa čoho si ich vyberáte? Zaujala vás tam nejaká konkrétna kolekcia alebo kúsok?
Typ šperkov si vyberám na základe outfitov. Keďže som v móde dosť rozmanitá, nemám konkrétny vkus ani pri šperkoch. Niekedy si fit vyžaduje mohutné kovové doplnky, inokedy nenápadné a jednoduché šperky na dodanie jemnosti do celkového looku.
Máte nejaký svoj obľúbený šperk?
Popravde sa to dosť mení. Momentálne je to strieborný náhrdelník s kameňom larimar, ktorý som si doniesla z Karibiku. Ešte to mám v čerstvej pamäti, takže keď ho držím v rukách a pozriem sa naň, spomeniem si na tú krásnu azúrovú vodu a teplo.
Čo pre vás znamená slogan „Povedz si svoje áno”? Je podľa vás dôležité, aby človek obdaroval aj sám seba (napr. na Vianoce) a spravil si niečím radosť?
Tento slogan pre mňa znamená prijatie seba samej takú, aká som. Je to o uvedomení si vlastných potrieb a túžob a o tom, že si dovolím povedať áno veciam, ktoré ma napĺňajú. A navyše – obdarovať samú seba je prejavom sebalásky, čo nemusí hneď znamenať len kúpu materiálnych vecí. Môže to byť aj venovanie si času na relaxáciu, alebo nájdenie si času na objavenie vecí, ktoré nás skutočne napĺňajú a prinášajú nám radosť.
Ako vnímate pojem sebahodnota? Čo by ste odkázali iným ženám, aby boli sebavedomejšie?
Popravde, dlho trvalo, kým som ju v sebe naplno objavila. Často som ju mylne stavala na tom, čo pre ľudí znamenám, čo som dokázala, čo všetko sa mi v živote podarilo. Keď sa však nad tým človek zamyslí, znamená to, že keby úspešná nie som – som niečo menej a nemám právo byť sebavedomá? So sebahodnotou sa rodíme, ale mám pocit, že nám je skresávaná okolím. Ale keďže sme už dospelé, máme možnosť si rekonštruovať svoje poznatky o sebe samých, opäť k sebe naviazať zdravý vzťah, dať si lásku a pochopenie, ktoré nám možno nebola poskytované. Takže ženám by som mohla odporučiť len kroky, ktoré pomohli mne samej.
Odvážiť sa ísť hlboko do vnútra, nacítiť seba samú, začať počúvať svoje telo a spraviť si takú domácu terapiu s denníkom. Odpovedať si v ňom na otázky – Čo mi spôsobuje v živote radosť? Mám zdravý vzťah k sebe samej? Mám sa rada? Čo na sebe mám rada a naopak, čo nie? Som k sebe vždy úprimná? Potláčam v sebe emócie? Ak áno, čím to môže byť? Zrážam seba samú na kolená? Verím si? Ak nie, prečo? S kým sa cítim dobre, a naopak, s kým nie? Čo mi spôsobuje stres? A čo mi naháňa v živote strach?
Tieto otázky mi na začiatku dokázali porozumieť si, naučiť sa komunikovať sama so sebou. Odhalila som dôvod toho, prečo si neverím, prečo som sa stala workoholikom, prečo som tak citlivý človek, prečo som nechala ľudí prekračovať moje osobné hranice, prečo som nevedela povedať nie. Je to skvelý štart do toho, ako sa k sebe správať ako k osobe, ktorú miluješ najviac na svete.
Aké máte plány do budúcnosti? Na čo sa najviac tešíte v najbližšej dobe?
Najbližšie sa chystám a teším na Bali. Je to pre mňa miesto, ktoré ma veľa naučilo o sebe samej, o ľuďoch, prinieslo veľa radosti, ale aj nepríjemnejších emócií. Ukázalo mi pravdu, prehĺbilo poznanie o šťastnejšom živote. Teším sa, na čo tam prídem tento raz. Po pracovnej stránke sa plánujem aj naďalej venovať tvorbe – spevu, vytvárniu prínosného contentu a pracovať na sebe samej.
Zdroj foto: https://www.instagram.com/barbhazuchova/