Porucha pozornosti a hyperaktivita: Ako pomôcť deťom s ADHD?

V poradenskej praxi sa často stretávam s deťmi, ktoré okolie vníma ako neposedné, neposlušné, neporiadne, zle vychované.

Tieto deti neustále rozprávajú, sú v pohybe, pobehujú, nedokážu sa sústrediť, majú neporiadok vo svojich veciach, zabúdajú školské  úlohy, vyrušujú, nie sú výnimkou hádky a bitky s rovesníkmi. Rodičia týchto detí sú unavení z neustáleho riešenia konfliktov doma i v škole.

Nepozornosť, zvýšená miera aktivity, či sklony k impulzívnemu správaniu predstavujú typické znaky poruchy pozornosti sprevádzanej hyperaktivitou – ADHD.

Ide o žiakov priemernej alebo nadpriemernej inteligencie s rôznymi poruchami správania a učenia, u ktorých sa prejavujú najčastejšie tieto symptómy:

Hyperaktivita – nadmerné nutkanie k pohybu a k aktivite, ktorá je nezmyselná a dieťa  nedokáže túto aktivitu ovládať. Hlavným rysom je nepokoj. Žiak je neustále v pohybe, berie do rúk predmety, podskakuje, v škole vybieha z lavice.

Impulzivita – tendencia reagovať bez rozmyslenia, náhle a často neprimerane podnetu. Žiak urobí čokoľvek, čo mu napadne, nie je schopný kontrolovať svoje prejavy, nedokáže s ničím počkať. Hovorí ihneď, čo si myslí, neustále skáče do reči. Dostáva sa do problémov tým, že veci nedokáže dopredu premyslieť – najprv koná, potom myslí. Často sa zapája do fyzicky nebezpečných činností bez toho, aby si uvedomil následky.

Poruchy pozornosti – typickým prejavom je slabá pozornosť, unaviteľnosť, žiak nie je schopný dlhšieho a kvalitnejšieho sústredenia, venuje pozornosť všetkému, čo zmysly zachytia.

Tieto deti sa prejavujú ako „ľahko rozptýliteľné“, majú problémy so sústredením na úlohu; ťažko plnia pokyny; „vypínajú pozornosť“ – čo môže vyzerať ako zasnenosť; sú neporiadne; podávajú nerovnomerné výkony: napríklad doma napíšu diktát bez chyby, kým v škole ich urobia niekoľko.

K možným príčinám vzniku ADHD patria:

• Biologické – mnoho lekárov popisuje ADHD ako neurologickú poruchu, ktorá postihuje časť mozgu zodpovednú za spracovanie, triedenie impulzov a schopnosť koncentrácie pozornosti.
• Genetické – prax ukazuje, že v niektorých rodinách sa ADHD vyskytuje opakovane. Veľakrát rodič, súrodenec, či starý rodič mali v detstve podobné problémy. Preto je na mieste sa domnievať, že ADHD má svoj pôvod v génoch.
• Ďalšie príčiny – poranenia v tehotenstve, komplikácie pri pôrode, užívanie drog,   alkoholu počas tehotenstva a podobne.

Ak dieťa trpí poruchou pozornosti s hyperaktivitou – ADHD, pričom táto nie je rozpoznaná, môže byť odmietané spolužiakmi, začne sa správať asociálne a vzdorovito. Pokiaľ sa problému nevenuje pozornosť, bude mať dieťa ešte väčšie sociálne problémy a porucha sa bude hodnotiť ako porucha správania.

Viditeľným a častým rysom osobnosti detí s ADHD sú ich odchýlky v emocionalite. Najvýraznejšie sa u nich prejavuje emocionálna labilita. Ich citové reakcie sú nepredvídateľné, nálada sa rýchlo strieda. Svojím správaním vytvárajú príležitosti ku konfliktom.

Niektoré zmeny v oblasti citového prežívania súvisia so zvýšenou unaviteľnosťou, signalizujú nižšiu toleranciu k záťaži, ktorá sa prejavuje poruchami sebaovládania, afektívnymi až agresívnymi reakciami.

V rodine sa formulujú modely správania, prijímajú sa regulačné činitele týchto foriem správania, dochádza k preberaniu  noriem a zoznamovaniu sa  s rôznymi druhmi sankcií. Preto je rodina taká dôležitá a musíme ju zohľadňovať pri práci s deťmi s ADHD.   

Rodičom pre výchovu dieťaťa s ADHD odporúčam:

Zaveďte vo vašej rodine jasné pravidlá – odmeny za ich dodržiavanie, ale i to, čo bude   nasledovať, ak sa budú neustále porušovať.

• Poskytujte dieťaťu bezprostrednú spätnú väzbu – znamená to – nehodnoťte, neodsudzujte, ale vyjadrite svoj pocit.
• Ak je to možné, poskytujte dieťaťu čo najčastejšie pozitívnu spätnú väzbu.
• Používajte názorné a jasne zrozumiteľné ocenenia – fyzický kontakt, výhody, drobné  predmety.
• Nerozčuľujte sa, jednajte – menej dieťa karhajte a poučujte, radšej bezprostredne konajte. 

Podrobnejšie sa uvedenej téme venujem v mojej monografii: Preventívny program pre žiakov s poruchami správania. Skúsenosti z realizácie programu. 

Zo strany rodičov sa v poradenskej praxi stretávam s množstvom otázok, týkajúcich sa výchovy dieťaťa s ADHD.

Odpovede na najčastejšie otázky rodičov:

• Čo môže rodič robiť, ak je dieťa impulzívne?

Jedinou cestou, ako je možné obmedziť impulzívne prejavy, je zavedenie presného poriadku a pravidiel. Dieťa sa naučí usporiadanému spôsobu života. Môžete napríkad vyrobiť kartičku s nápisom: „Skôr ako začneš konať, zamysli sa.“ 

• Čo robiť v prípade, ak sa nedokáže sústrediť?

Pri domácej príprave je dôležité obmedziť rozptýlenie dieťaťa na minimum, nemalo by byť ničím a nikým rušené. Osvedčilo sa deliť činnosti na krátke úseky a školské predmety striedať. 

• Čo v takom prípade, ak je dieťa agresívne alebo sa správa nevhodne?

Moje skúsenosti z praxe skupinovej práce s deťmi s poruchami správania potvrdzujú, že najmä hyperaktívni chlapci majú sklon ku agresivite, či už voči vrstovníkom, súrodencom, rodičom. Zlaté pravidlo pre rodiča je „zostať pokojný“, čo je naozaj náročné.

Vhodné je dať dieťaťu čas, aby sa upokojilo, porozmýšľalo nad svojÍm správaním.

Až potom sa stáva prístupné ďalšiemu rozhovoru. Pripomeňte dieťaťu pravidlá, na ktorých ste sa dohodli. Odobratie odmien sa ukazuje v tomto prípade ako veľmi účinný výchovný prostriedok. Môže to byť napríklad nepozeranie televízora, či hranie hry na počítači. Ak vám dieťa tvrdí, že mu to vôbec nevadí, nemusí to byť pravda. Ide len o obranný postoj. Neznamená však, že mu to nie je ľúto.

Základnou metódou pri zvládaní agresivity je odmena za správne správanie a odopretie niečoho za správanie nesprávne. To, čo rodičia odoprú, však nesmie byť ich láska a náklonnosť.

Odmeňovanie je najvhodnejším spôsobom, ako dieťa naučiť novým formám správania

Ak sa dieťa správa vhodne, rodičom odporúčam: Vždy ho odmeňte. Na jednej strane budujete tak jeho sebavedomie a na druhej posilňujete vhodný prejav správania. Odmena musí prísť bezprostredne potom, ako dieťa konalo správne.

Prax práce s deťmi s ADHD pri skupinovej práci ukazuje, že obvykle veľmi túžia po kamarátoch, ľahko a rýchlo priateľstvá nadväzujú, ale nevedia si ich udržať. Nedokážu sa podriadiť kolektívnym pravidlám, chceli by stále viesť. Pri hre sú tieto deti impulzívne, nepokojné, nevedia ju organizovať, potrebujú usmernenie. Nedokážu si účelne deliť úlohy, hrajú sa väčšinou izolovane, nespolupracujú. Majú rady jednoduché pohybové hry, komplikované pravidlá nevydržia dodržiavať. V hre ťažko komunikujú s ostatnými deťmi, nenachádzajú v nej radosť a uvoľnenie.    

V škole pôsobia deti s ADHD ako rušivý element, ktorý zaťažuje okolie, ruší učiteľa strhávaním pozornosti na seba, familiárnym správaním, nepokojom. S ťažkosťami si osvojujú rolu školáka, nie sú schopné akceptovať sociálne požiadavky nového prostredia. Sú nezrelé aj pracovne, nedokážu sa venovať trvalejšej a cieľavedomejšej činnosti. V triede vzbudzujú napätie, zvádzajú k nepokoju ostatných spolužiakov. Preto sa žiak s ADHD dostáva do nepriaznivej roly zlého dieťaťa, vytvára sa konflikt učiteľ – žiak, často aj učiteľ – rodina.

Najlepšie výsledky v liečbe ADHD sa dosahujú kombináciou farmakologickej a nefarmakologickej liečby, pričom nefarmakologická liečba spočíva v zavedení adekvátnych výchovných postupov. Konečný efekt liečby ovplyvní výchovno-vzdelávací proces a zaradenie jednotlivca s ADHD do plnohodnotného života.