Kristína Maková: Z dievčaťa bez identity sa stala hlasom rómskych žien

Kristína Maková sa od 16 rokov aktívne venuje dobrovoľníctvu a práci s rómskou mládežou, pretože verí, že dobrovoľníctvo a aktivizmus sú efektívne nástroje, ktoré budujú pozitívne hodnoty a pevné piliere našej spoločnosti.

Koordinátorka programu Spojivko v Centre dobrovoľníctva a komunitná organizátorka Centra Komunitného organizovania nám priblížila svoj príbeh a cestu k dobrovoľníctvu, na ktorej ešte stále rastie, ale už teraz má za sebou krásne úspechy, ktoré sa spočiatku vzhľadom k tomu, v akých podmienkach vyrastala, mohli zdať iba ako sen.

Nepoznaná identita

Kristína Maková vyrastala u babky. Bola v pestúnskej starostlivosti, pretože jej mama výchovu malého dieťaťa nezvládla. Keďže bola často pod vplyvom alkoholu, babka sa rozhodla, že si ju zoberie k sebe, aby neskončila v detskom domove. Otec Róm, mama „nerómka“ a s Kristínou nikto jej identitu odmalička neriešil.

„Bála som sa riešiť svoju identitu a pýtať sa, prečo vyzerám inak ako ostatní v našej komunite. Vždy, keď sme šli niekam s babkou, nevedeli ma zaradiť a pýtali sa, či som adoptovaná. Veľmi som sa bála, že je to tak, neopovážila som sa spýtať,“ spomína Kristína na svoje nezodpovedané otázky.

Na konci mesiaca nebolo čo do úst

Na základnej škole zažila Kristína prvé popieranie rómskej identity. Uvedomovala si, že je Rómka, ale na druhej strane toto označenie vnímala ako nadávku.

„Pochádzali sme z veľmi slabých podmienok. Starká bola sama, dedko zomrel, žili sme z jej dôchodku. Často sme na konci mesiaca nemali čo do úst. Bolo to veľmi náročné obdobie. Zažívala som tlaky, z ktorých som bola nešťastná. Napriek všetkému babke záležalo na tom, aby som sa dobre učila. Pre mňa to však ani nebolo nútené. Škola ma vždy bavila. Rozhodla som sa teda, že pôjdem študovať buď na ekonomickú alebo pedagogickú. Napokon som uznala, že lepšia bude pre mňa práca s deťmi. Spravila som prijímacie skúšky na pedagogickú školu do Lučenca, kde som študovala odbor sociálno-výchovný pracovník.“