Radoslav Hoppej sa rozhodol vymeniť zahraničie za Slovensko a kanceláriu za turistické chodníky. Dnes je autorom obľúbeného blogu „Nie je túra bez Štúra“ a jeho vášeň pre cestovanie inšpiruje tisíce ľudí.
Radoslav Hoppej pre Akčné ženy prezradil:
- ktorá túra mu dala naozaj zabrať,
- kam sa môžu vybrať neskúsené turistky,
- čo ho často sprevádza na potulkách po Slovensku,
- ktoré miesto na Slovensku je jeho srdcovkou,
- či chystá ďalšiu knihu.
Nie je túra bez Štúra
Pracovali ste niekoľko rokov v zahraničí, ale vrátili ste sa na Slovensko. Vracali ste sa už s jasnou predstavou, čo bude doma vaším povolaním?
Keď som sa vracal, netušil som, čo presne budem robiť. Vedel som len, že chcem robiť niečo, čo ma bude baviť a kde nebudem musieť sedieť od deviatej do piatej niekde v kancelárii. (Smiech) Vždy som sníval o nejakom vlastnom projekte, a tak som sa po mesiacoch odhodlávania rozhodol, že to skúsim. Na začiatku som vedel len to, že milujem písanie a to som prepojil práve s cestovaním a spoznávaním našej krajiny.
Keď ste zakladali blog „Nie je túra bez Štúra”, mysleli ste na to, kto bude vaším hlavným publikom? Alebo to vyplynulo prirodzene?
Úprimne? Neriešil. Hlavne som sa tešil z toho, že konečne robím niečo, čo ma napĺňa a začal som to zdieľať na svojom blogu a sociálnych sieťach. Časom som si všimol, že ma sleduje veľa mladých ľudí, ktorí chcú tipy na výlety a túry, ale aj rodiny a ostatní, ktorí hľadajú inšpiráciu. Takže to vyplynulo samo.
Prečítajte si: Túlačky akčnej mamy: Leto na ústí rieky Neretva
Pamätáte si na prvú túru, ktorú ste na blogu zverejnili?
Nebola to síce túra v pravom slova zmysle, ale môj úplne prvý „výlet” bol v Modre, teda v meste, kde žil posledné roky Ľudovít Štúr. Keďže som si projekt prepojil práve s touto osobnosťou našich národných dejín, tak som si povedal, že začiatok chcem mať aj trošku symbolický.
Túlačky po Slovensku
Ktorá túra vás najviac emocionálne ovplyvnila?
Asi to bola túra na Kriváň vo Vysokých Tatrách. Šlo o moju prvú ozajstnú horskú túru, a musím povedať, že mi dala naozaj zabrať. Asi nikdy som si toľko neponadával, ako pri výstupe. (Smiech) Ale keď som si už užíval krásne výhľady priamo z Kriváňa, tak som si uvedomil, že človek dokáže naozaj veľa, len sa nesmie báť vystúpiť zo svojej komfortnej zóny.
Vidíte nejaké rozdiely v tom, ako sa po Slovensku túlajú muži a ako ženy? Majú ženy pri túrach iné obavy alebo potreby?
To je zaujímavá otázka, ale priznám sa, že asi na to neviem jednoznačne odpovedať. Myslím si totiž, že ako muži, tak aj ženy, sa zamýšľajú nad bezpečnosťou, trasou, prípadnými nebezpečenstvami. A rovnako nezabúdajú ani na vhodné oblečenie či kvalitné turistické topánky.
Máte tipy na túry, ktoré sú ideálne pre ženy, ktoré možno nie sú až také skúsené turistky?
Vyberám napríklad tieto:
- Vysoká v Malých Karpatoch – krásna klasika, ktorú zvládne každý.
- Rozhľadňa GreenPoint v Kluknave – jednoduchý výstup s parádnym výhľadom.
- Haluzická tiesňava – krátka, nenáročná, ale brutálne fotogenická.
Ak by si mama s malým dieťaťom chcela urobiť svoj prvý turistický výlet, kam by ste ju poslali?
Asi by som navrhol napríklad Jeleniu Horu v Malých Karpatoch, tento vrch síce patrí k menším, no i napriek tomu ponúka naozaj krásne výhľady. Vidieť môžete neďaleký Plavecký hrad či dokonca aj Rakúske Alpy. Dostať sa na tento vrch dá z viacerých strán. Asi najrýchlejšia trasa je od obecného úradu v Plaveckom Mikuláši (je tam aj malé parkovisko). Odtiaľ sa stačí držať žltej značky. Približne 2 km sa ide najprv po asfaltovej a potom po poľnej ceste. Ďalším bodom je rázcestie „Pod Jeleňou horou”, kde sa značka mení na zelenú, treba odbočiť doľava a ide sa pár desiatok metrov do kopca.
Turistické zážitky a skvelá kniha
Zažili ste na túrach situácie, keď ste sa necítili bezpečne?
Áno, párkrát. Ale našťastie to nikdy nebolo nič vážne. Najviac ma vydesilo, keď som bol sám v lese a začul som veľmi čudné zvuky. Vyzeralo to, že sa niečo hýbe v kríkoch, ale nevidel som nič. Úplne taký ten filmový moment, keď sa človeku rozbúcha srdce a začne rozmýšľať, či to je diviak alebo niečo horšie.
Čo najzábavnejšie ste na svojich potulkách slovenskou prírodou zažili?
Takých príhod mám viacero. Stávalo sa mi napríklad, že nech som prišiel kdekoľvek, tak tam začalo pršať. Už si aj moji sledovatelia robili zo mňa srandu a písali mi, že oni idú tam a tam, aby som tam ja v tom čase nešiel, že chcú mať pekné počasie. Alebo sa mi raz stalo, že som si ľahol do trávy a užíval si prírodu… A keď som sa postavil, zistil som, že som si sadol do mraveniska. (Smiech)
Čo vás na turistike najviac baví a čo vám naopak lezie na nervy?
Baví ma ten pocit slobody a výhľady, to je pre mňa ten najlepší spôsob, ako si vyčistiť hlavu. Lezie mi na nervy najviac to, že ešte aj dnes sa nájde, bohužiaľ, pomerne veľa ľudí, ktorým nerobí problém len tak niečo vyhodiť v prírode.
Prečítajte si: Slovenské akčné mamy v zahraničí: Domovom sa pre Ivetu Lichú stal Reykjavík
Aké je vaše najobľúbenejšie miesto na Slovensku a prečo?
Veľmi ťažká otázka, ale ak musím vybrať, tak asi vrch Sivec nad priehradou Ružín. Na tomto mieste som bol už niekoľkokrát a vždy to stojí za to. Ak sa sem čitateľky rozhodnú niekedy ísť, tak odporúčam ísť tam napríklad na západ slnka.
Vyšla vám kniha Slovenské hrady, ako ich nepoznáte – Čarovné Slovensko. Aké máte na knihu ohlasy? Chystáte ďalšiu?
Ohlasy sú super, ľuďom sa páči, že je to trošku iný pohľad na hrady – viac príbehov, menej nudných dát. Som vďačný každému, kto po nej siahne a inšpiruje sa ňou pri spoznávaní Slovenska. Popri hradoch totiž v knihe nájdu čitatelia aj desiatky tipov na výlety, ktoré stoja za to v okolí daného hradu či hradnej zrúcaniny. A ďalšia kniha? Hmmm, niečo sa črtá… Ale zatiaľ viac neprezradím. (Smiech)
Ak ste doteraz váhali, či objavovať krásy Slovenska, možno je čas obuť si turistické topánky a vyraziť. Radoslav Hoppej vám veľmi rýchlo vysvetlí, že aj malá krajina skrýva veľké dobrodružstvá. Stačí sa vydať správnym smerom. A ktovie, možno pri najbližšej túre narazíte práve na neho…
Zdroj foto: archív Radoslav Hoppej, Nie je túra bez Štúra