Veľká noc je sviatok plný tradícií, farieb a radosti. Nesie v sebe hlboké kresťanské posolstvá, ale aj starobylé rituály našich predkov, ktorí už v dávnych časoch vítali príchod nového života. Dnes si ju spájame najmä s rodinnými stretnutiami, no jej korene siahajú omnoho hlbšie do histórie.
Vynášanie Moreny, spevy na privolanie leta, šibanie vŕbovými prútikmi či oblievanie studenou vodou… Všetky tieto zvyky sú odrazom prastarých predstáv o kolobehu života, zdraví a sile prírody. Spôsob, akým Veľkú noc slávime, sa síce časom menil, no jej hlavné posolstvo zostalo rovnaké – radosť z prebúdzajúcej sa prírody, nových začiatkov a života.
Veľká noc je jedným z najvýznamnejších kresťanských sviatkov, ktorý sa slávi už od 2. storočia nášho letopočtu. Zaujímavosťou však je, že Veľkonočný pondelok, ktorý dnes patrí medzi tradičné oslavy, cirkevným sviatkom nie je.
Slovania a ich zvyky
Korene veľkonočných tradícií na našom území siahajú ešte do predkresťanského obdobia, keď Slovania slávili príchod leta. V tom čase totiž poznali len dve ročné obdobia – zimu a leto – a prechod medzi nimi bol významnou udalosťou.
Etnologička Katarína Nádaská o Morene a letečku
Ešte pred príchodom kresťanstva sa pri takýchto obradoch konali aj krvavé obety. Pri božištiach boli na obetišti obetovaní zajatci, ktorých krv stekala po špeciálnych kameňoch s vyrytým jarčekom. S príchodom kresťanstva sa, pravdaže, zvyky museli zmeniť.
„Neobetovali sa viac živí ľudia, ale len figuríny zo slamy oblečené do ženských šiat. Figurínu, čiže Morenu, niesli iba slobodné dievčatá. Kráčali v sprievode celou dedinou od horného konca po dolný, kde väčšinou bývala nejaká rieka alebo potok. Súčasťou sprievodu bolo spievanie piesní, prostredníctvom ktorých dievčatá komunikovali s Morenou a prikazovali jej, prosili ju, aby už zima konečne odišla preč, a tým, že Morenu hodili do vody, zima akoby odplávala. V novšej obmene pri potoku stávali aj slobodní mládenci, ktorí Morenu ešte podpálili, aby bolo na 100 % isté, že už zima definitívne skončí,“ vysvetľuje etnologička Katarína Nádaská.
Pred Veľkou nocou sa tradoval ešte jeden krásny zvyk. „Týždeň pred Veľkou nocou sa prinášalo letečko – leto a pôvodný zvyk bol taký, že na telách slobodných dievčat, ktoré boli nahé, sa poukladali iba rozkvitnuté konáriky. Taktiež sa spievali piesne, ako pri vynášaní Moreny, ale týmito piesňami sa neodháňala zima. Skôr sa nimi privolávalo leto. Po prijatí kresťanstva tento zvyk zostal, no dievčatá už nahé neboli. Boli normálne oblečené a v rukách mali zakvitnutý konár, na ktorom boli navešané pestrofarebné stužky. Popri spevoch sa ešte tancoval špeciálny tanec, ktorý sa nazýval chorovod. Prostredníctvom tohto tanca dievčatá vyzývali leto, aby už prišlo. Aby bolo dostatok slnka a jedla, teplo a neboli choroby,“ dopĺňa Katarína.
Prečítajte si: Etnologička Katarína Nádaská: Slobodné dievčatá mohli vyrobenou kraslicou vyjadriť náklonnosť a ukázať aj šikovnosť
Šibačka a polievačka
Šibanie a polievanie, ktoré dnes poznáme ako tradičné veľkonočné zvyky, majú tiež dávny predkresťanský pôvod. Ich cieľom bolo symbolicky preniesť na dievčatá životnú silu, zdravie a plodnosť. Mládenci šibali dievčatá mladými vŕbovými prútikmi, pretože vŕba ako jedna z prvých rastlín na jar ožíva a bola považovaná za symbol života. V niektorých častiach Slovenska sa k tomuto obradu pridala aj polievačka. Dievčatá polievali mládenci vodou z potokov a riek, čo malo rovnaký význam. Podporiť ich krásu, zdravie a plodnosť.
V priebehu storočí sa tieto zvyky prirodzene menili. Dnes sa namiesto jednoduchých prútov používajú zdobené korbáče, šibú a polievajú nielen mládenci, ale aj ženatí muži a malé deti. Výslužka sa rozšírila zo symbolických kraslíc na peniaze, čokolády a rôzne drobné darčeky, čo v minulosti nebývalo zvykom. Samotné kraslice sa kedysi zdobili prírodnými farbami, napríklad odvarom z cibule, orechových šupiek či trávy a ozdobovali sa trstinou, niťami alebo maľbou. Vyzdobené vajíčko bolo dôkazom šikovnosti dievčaťa, a v prípade písaniek aj vyjadrením lásky.
Zaujímavosťou je, že prastaré zvyky šibania súviseli aj s obradmi, kde muži v maskách vlkov či divých psov symbolizovali prebúdzanie divokej prírodnej energie. Prúty a voda sa stali nositeľmi života a mladosti, hodnôt, ktoré aj dnes v podobe veľkonočných tradícií oslavujeme.
Veľkonočný pondelok v rôznych kútoch Slovenska
Veľkonočný pondelok bol v minulosti najmä o tradičnej oblievačke a šibačke korbáčmi. Na západe sa šibali dievčatá pletenými korbáčmi, ktoré si mládenci vyzdobovali stužkami a pri šibaní rozprávali rýmovačky. Na strednom a východnom Slovensku sa korbáče pôvodne nepoužívali. Typické pre veľkonočný pondelok bolo vyoblievať dievčatá plnými vedrami vody alebo sa ani neunúvať ťažké vedrá nosiť a vykúpať dievčatá rovno v potoku.
Veľká noc na Orave po prvé
Mária pochádza z malebnej dedinky Hruštín a porozprávala nám, ako to chodí na Veľkú noc na Orave.
„Veľkonočný pondelok, alebo skôr kúpací pondelok, u nás predstavuje najveselšiu časť sviatkov. Ráno idú ľudia poctivo do kostola na svätú omšu, lebo ako by to bolo, sviatky na Orave bez omše… Potom nasledujú raňajky. Zvykom býva praženica so žihľavou, a potom sa už idú chlapci po schodoch dolámať, len aby čo najskôr vyoblievali mladé dievky. U nás sa v domoch bežne natiahne hadica, hodí sa dievča cez plece a hybaj s ňou na dvor.”
Na Orave býva cez Veľkú noc miestami ešte aj sneh a poriadne chladno, ale nie je podstatné, že dievčatá zamrznú, hlavné je, naliať mladým mužom pálenky na zohriatie a pohostiť ich, aby vraj na sucho neodchádzali, dodáva Mária so smiechom. Lenže oblievačka, pravdaže, nestačí. Ešte chlapci dievky vyšibú korbáčom, ktorý si vyrobili z prútia a navoňajú ich každý jeden inou voňavkou.
Ako výslužku dostávajú chlapci vajíčka. A dievčatá? Tie bežia po sviatkoch po lieky. Aj keď im má oblievačka priniesť zdravie, väčšinou všetky ochorejú a dostanú migrény z mixu rôznych vôní.
Veľká noc na Orave po druhé
Natália je tiež z Oravy. Býva v jednej z mestských častí Dolného Kubína. „U nás prebieha tradične Veľkonočný pondelok tak, že k nám príde celá rodina, aj kamaráti z ulice a všetky dievčatá nahádžu do potoka. Takže sme vždy nahnevané a nemáme chuť im dať ani sladkosti, ani peniaze. Jednoducho nič. Väčšinou sa s nimi nerozprávame minimálne ďalší mesiac.“
Natália tento sviatok veľmi nemusí. Príde jej nefér, že si to dievčatá odtrpia a chlapci za to ešte aj výslužku dostanú. Najradšej by Veľkonočný pondelok zrušila. Teší sa jedine na babkine tradičné kabáče. Nemastnú zemiakovú chlebovú placku, ktorú jedia so slaninou a s maslom.
Prečítajte si: Veľká noc v Španielsku očami učiteľky Lary González Castaño
Šurany, Dolná Strehová, Hrochoť aj Dlhé pole
Kristína zo Šurian hovorí, že zvyky majú podobné ako na Orave. Polievačka, šibačka a voňavky musia byť. Do kostola sa však chodí skôr v nedeľu. No a v pondelok sa dievčatá nevedia dočkať poobedia, keď už môžu začať polievať ženy mužov. To si vraj poriadne vychutná. Veľkonočné sviatky si spája predovšetkým s oddychom a s rodinou.
Kristína z Dolnej Strehovej začína pondelok vodným budíčkom od ocka. Zvyčajne, keď ešte spí, vyleje na ňu pohár vody. „Potom s maminou chystáme občerstvenie pre kúpačov. Musíme to ale stihnúť veľmi rýchlo, lebo sa ponáhľame do kostola. No a po kostole sa už zase ponáhľame domov. Čo sa týka koláčov, nemôže chýbať na stole veľkonočný baranček.“
Z detstva si spomína na krstného otca, vďaka ktorému neraz skončila aj v sude. Ale tiež na susedovcov, ktorí mali 5 dcér a mládenci ich naháňali po celom dvore. Veľkonočný pondelok má rada. Býva veselý, plný hudby a vody.
Z malej dedinky na Podpoľaní, z Hrochote, pochádza Ema. „Naše zvyky boli možno trošku iné, a to tým, že kedysi chodili dedinskí cigáni v sprievode s muzikou kúpať dievčatá po celej dedine. Mrzí ma, že to v súvislosti s pandémiou, ale aj s touto novou dobou, nejako zaniklo.“
Karolína býva neďaleko Žiliny, v Dlhom poli, a na sviatky sa už veľmi teší. Mama je vraj pri oblievaní veľkým komplicom. Často pustí do domu kúpačov potajomky a aj vaňu plnú vody im prichystá. „U nás prebieha Veľkonočný pondelok tak, že prídu susedia, rodina a príbuzní a hovoria riekanky. Popritom nás šibú. Niektorí, hlavne starí chlapi z našej rodiny, nevedia úplne odhadnúť silu, nad tým by sa mohli trochu zamyslieť, ale inak mám tieto sviatky veľmi rada.“
Kus tradície
Nech už teda Veľkú noc prežívame v kostole, v kruhu rodiny, pri korbáčoch, polievačke alebo pri babkiných koláčoch, všetci v sebe nesieme kúsok tejto krásnej tradície, ktorá spája generácie.
Zdroj titulná foto: Pexels_Susanne Jutzeler, suju-foto
