Empatia, schopnosť spolupráce, čestnosť a kreativita by nemala byť len ženská „zbraň“, je to liek pre celý pracovný tím aj prosperitu firmy.
Muži vládnu svetu – minimálne v politike i v biznise. Podľa rôznych štatistík na jednu ženu na pozícii CEO pripadá až 17 mužov. V roku 2020 bolo vyhlásených len 5 % generálnych riaditeliek na celom svete a z 500 najväčších spoločností v rebríčku Fortune 500 len 41 vedú ženy. Je to značný nepomer nielen vzhľadom na to, že tvoria polovicu populácie.
Dlhoročné výskumy ukazujú, že manažérky pomáhajú zvyšovať produktivitu, posilňujú spoluprácu, inšpirujú k oddanosti organizácii a zlepšujú spravodlivosť, uvádza American Psychological Assocaton. Ženskosť si s úspechom vôbec neprotirečí, práve naopak. Brzdí ho skôr mylné presvedčenie, že ako líderky sa musia presadiť mužskými spôsobmi.
Muži rozprávajú viac
Na úvod niekoľko faktov o tom, proti čomu ženy ako šéfky tímov stoja. V štúdii z Brigham Young University a Princeton University, kde v skupine takmer 500 ľudí výskumníci simulovali bežnú situáciu – ako rozdeliť peniaze získané z pracovnej úlohy, muži na porade hovorili o 75 % viac ako ženy. Rozhodnutia sa pritom líšili v závislosti od zapájania sa žien do debaty. To znamená, že majú čo povedať a ak tak urobia, mení to verdikt celej skupiny. Problém je kdesi inde. Ženy, ktoré počas stretnutí mlčali, si mysleli, že nemajú dobré nápady, nechceli pôsobiť hlučne a agresívne, alebo sa báli, že sa mýlia. Nie je to pritom len o Imposter syndróme alebo nízkom sebavedomí, ale o zaužívanom chápaní kompetentnosti, úspešnosti a líderstva z mužského pohľadu.
Dvojitá dilema: Rázna či láskavá?
Tradičná rodová predstava dostáva ženy na líderských pozíciách do niekoľkých dilem. „Mám byť rázna a riskovať, že budem pôsobiť tvrdo? Alebo radšej jemná a vnímaná ako neistá?“ Toto lavírovanie dostalo v pracovnej psychológii aj pomenovanie „double-bind dilemma“, teda dilema dvojitej väzby. Od žien sa súčasne očakáva jedno aj druhé, no zároveň jedno druhé vylučuje. Ak manažérka prejaví starostlivosť a emócie, vníma sa ako slabá, ak je rozhodná a ambiciózna, nikto ju nemá rád. Podľa portálu Catalyst, platformy pre rovnosť príležitostí žien v pracovnom prostrední, sa tak ženy na vedúcich postoch považujú buď za kompetentné alebo láskavé, zriedkavo oboje naraz.
Ženskosť si s úspechom vôbec neprotirečí, práve naopak.
Kritériá mužov ženy vyčerpávajú
Ďalšou výzvou je reálne zvládnuť tím plný mužov, a to aj podriadených. V tvrdom biznis svete sa im mnohé líderky reflexívne prispôsobujú v jazyku, správaní i štýlom riadenia, aby zapadli, boli rešpektované a zodpovedali spoločenským normám. „Fakt, že žena pracujúca v čisto alebo prevažne mužskom kolektíve od seba očakáva, že sa bude správať ako muž – teda preberie mužský model riadenia a núti sa do mužského rozmýšľania, ktorý je od ženského úplne odlišný – vnímam ako nástrahu. Nejde o to, ktorý zo spôsobov je správny, ale o to, aby bol pre daného človeka autentický,“ hovorí Iveta Kirschner, biznis koučka z BE NEW CULTURE.
Snažiť sa vyhovieť mužmi stanoveným kritériám úspešnosti znamená pre ženu zvýšenú, priam obrovskú záťaž – psychickú aj energetickú – a oberá ju o prirodzený drive. V praxi to znamená, že ženy bývajú v práci dlhšie a pracujú dvakrát viac, aby kompenzovali stereotypné predstavy ostatných o nich ako o líderkách, uvádza Catalyst. Ženy navyše často zažívajú tlak na výkon i dokonalosť v neriedenej forme – majú mať super výsledky, zároveň byť sympatické, prípadne aj dobre vyzerať. Je to neviditeľné bremeno, s ktorým muži konfrontovaní nie sú.
Ženskosť je konkurenčná výhoda
V skutočnosti „mužské“ nielenže nemusia byť, ale ani by byť nemali – v záujme vlastného psychického zdravia, kariérneho postupu i profitu celej firmy. Pozrime sa, ako sa darí spoločnostiam, v ktorých na čele hrajú prím typické vlastnosti pripisované ženám. V prieskume 61 % opýtaných ľudí s vysoko empatickými šéfmi uviedlo, že sú v práci často alebo vždy inovatívni, v porovnaní s iba 13 % ľudí s menej empatickými vedúcimi pracovníkmi.
A inovácie a zanietenosť personálu firme vždy prináša zisk. Z ďalšieho prieskumu portálu Catalyst dokonca vyplynulo, že rodové predsudky firme vyslovene škodia. Aj samotní muži, ktorí cítili veľký tlak na maskulinné správanie, ako jedinú cestu ako sa stať v práci úspešnými, zažívali o dve tretiny nižšiu úroveň pocitu pohody a well-beingu. Dokonca aj výskumy z ríše zvierat, konkrétne šimpanzov bonobo, ukazujú, že alfa vodcom skupiny býva najempatickejší člen.
Samy sebou
Double-bind dilema je teda falošná, ženy si nemusia vyberať buď-alebo, lebo môžu byť oboje. Empatiou, korunovačným klenotom ženskosti, totiž firma získava – na obrate, vzťahoch, know-how aj inováciách. Sociálne zručnosti sú popri profesných druhou z kľúčových opôr skutočnej kompetencie lídra. Ako to vyzerá, ak žena vedie „sama zo seba“ a autenticky? Napríklad v národnom prieskume Pew Research Center z roku 2008 sa ženy umiestnili lepšie alebo rovnako dobre ako muži v siedmich z ôsmich vlastností dôležitých pre vedenie – považovali ich za čestnejšie, inteligentnejšie, súcitnejšie, spoločenskejšie a kreatívnejšie.
„Ženy majú mnoho predpokladov, aby boli minimálne také úspešné a vedeli tak dobre riadiť ako muži. Vedomostne a osobnostne silná žena dokáže s prehľadom rozhodovať, stojí nohami pevne na zemi a vie sa oprieť o vedomosti a skúsenosti, ktoré má,“ hovorí Iveta Kirschner.
Prínos žien na manažérskych postoch je aj v tímovej dynamike a v riešení konfliktov. Zatiaľ čo muž rieši problém ako úlohu, žena často vycíti aj napätie medzi ľuďmi. „Ak sa to naučí pomenovať a nezľakne sa emócií, dokáže ich pretaviť do lepšej spolupráce,“ dodáva odborníčka.
Transformačný leadership
Podľa biznis koučky Ivety Kirschner, či už žena alebo muž, dobrý líder má zodpovednosť vyplývajúcu z role manažéra nielen v podobe dosiahnutých čísel, dochádzky a reportovania. „Byť dobrým lídrom neznamená byť človekom najmúdrejším a najlepším, ale aj vedieť pochopiť silné a slabé stránky ľudí vo svojom tíme, správne ich kombinovať, motivovať, vytvárať správne systémy a správne hodnoty.“
Rozvoj osobnosti a sociálnych zručností je základným prostriedkom, ako to dosiahnuť – byť na vedúcej pozícii autentická, využiť svoj plný potenciál aj potenciál tímu a eliminovať stres. To je aj cieľom prístupu k riadeniu založenom na rozvoji osobnosti – transformačného leadershipu.
„Transformačný leadership patrí medzi inovatívne formy riadenia. Mnoho úspešných svetových lídrov sa venuje osobnostnému rozvoju a svojej transformácii do hĺbky – pracuje na mentálnej, telesnej a citovej úrovni, so svojím postojom, vedomím, ale aj podvedomými vzorcami. Jedným z pilierov transformačného leadershipu je vedenie príkladom,“ oboznamuje biznis koučka. Pre zaujímavosť, podľa metaanalýzy 61 štúdií z roku 1992 sa u žien líderiek prirodzene prejavuje viac transformačných štýlov vedenia.
Koučing ako cesta opäť k sebe
Stať sa dobrou líderkou a nájsť ten správny balans medzi „ráznou a láskavou“ sa dá (opäť) naučiť správnym koučingom. Nejde o žiadnu ezoterickú terapiu, ani liečenie duše, ale tréning myslenia a rozhodovania. Líderkam pomáha získať nadhľad, určiť si hranice, pomôcť identifikovať svoje silné a slabé stránky, viesť ľudí bez zbytočného vyčerpania a stresu a hlavne byť samy sebou.
„Ženy vo vedúcej pozícii by mali koučovať a viesť iné ženy, ktoré majú skúsenosti v oblasti koučovania mužov aj žien, chápu rozdiely prístupu ženy a muža a takisto rozdiely v ich rozmýšľaní. V koučovacích programoch je dobré priniesť aj témy ako práca na vnútorných hodnotách, na osobnosti muža a osobnosti ženy,“ hovorí odborníčka. Ako dodáva, pokiaľ je žena vnútorne stabilná, má dobrý motív a know-how, dokáže hotové zázraky. Vie byť empatická, chápavá, ale aj všestranná a zručná a zároveň praktická. Vedie svoj tím nielen vzorom, výkonom, láskavou autoritou, ale aj nadhľadom, pretože má schopnosť vnímať drobné detaily, ktoré v manažovaní spravia obrovský rozdiel. „Ženskosť jej na úspechu neberie, práve naopak,“ uzatvára Iveta Kirschner.