Podľa štúdie Svetovej zdravotníckej organizácie až 6 z 10 dospelých prežilo v detstve aspoň jednu formu nepriaznivej skúsenosti, či už emocionálne zanedbávanie, ponižovanie, chronický stres alebo nedostatok bezpečia. Tieto zážitky sa nezmazateľne vpisujú do nášho nervového systému a vracajú sa v najintímnejšej úlohe, v rodičovstve. Aj keď si to nemusíme uvedomovať, naše každodenné reakcie na správanie detí sú niekedy odrazom nie ich, ale našich vlastných nevyriešených zranení z detstva.
Nejde o výčitku, práve naopak. Uvedomenie je prvým krokom k tomu, aby sme ako rodičia vytvorili prostredie, ktoré je iné než to, ktoré v nás zanechalo hlboké jazvy.
6 prejavov vo vašom správaní, ktoré môžu naznačovať, že si do výchovy prenášate vlastnú detskú tramu
1. Stres a zhon
Ste neustále v strese a tlačíte na deti, aby sa ponáhľali. V skutočnosti nebýva často žiadny dôvod na zbytočný zhon, ale vaše telo a myseľ fungujú akoby šlo o život. Ste v stave neustálej pohotovosti. Bezdôvodne kričíte, ste nahnevaní a vyvíjate na dieťa tlak, aj keď je zrejmé, že náhlenie nie je potrebné.
2. Všetko pod kontrolou
Ťažko prežívate, ak je doma neporiadok a za každú cenu musíte mať všetko pod kontrolou. Neporiadok vo vás vyvoláva úzkosti a pocit nebezpečenstva. Kým nemáte doma upratané a kým nie je všetko na svojom mieste, strácate kontrolu, ktorá je jediným bodom, vďaka ktorému sa cítite v bezpečí. V praxi to vyzerá tak, že deti ešte len dojedajú a vy už zbierate po nich taniere. Ešte sa stále hrajú, ale vy už upratujete hračky. Môže sa zdať, že chcete byť efektívni, ale vo vnútri pociťujete túžbu po dokonalosti, ktorou sa snažíte svoj nepokoj utíšiť.
3. Emócie na uzde
Nedokážete zvládnuť silné emócie svojich detí. Plač, hnev a frustrácia sú pritom u detí úplne bežné. Vo vás však spúšťajú odmietanie. No nie preto, že by ste boli necitliví. Skôr preto, že ste sa ani vy sami ako deti nemohli uvoľniť, vyplakať a vyjadriť svoje pocity. Ak vyrastáte v prostredí, kde emócie nemajú priestor a považujú sa za slabosť, naučili ste sa ich potláčať. Keď ich teraz vidíte na deťoch, netušíte, čo robiť. Bojíte sa starého strachu.
Prečítajte si: Keď rodičovstvo ovládne ego: Ako prestať hľadať seba v úspechoch svojho dieťaťa
4. Lásku si treba zaslúžiť
Pociťujete spokojnosť s deťmi len vtedy, ak sa správajú podľa očakávaní. Ak deti poslúchajú, podávajú uspokojivý výkon, a keď ide všetko podľa plánu, cítite pokoj. Ale keď sa dieťa vymyká zo vzorcov správania, hádže sa o zem, odvráva, prípadne niečo zničí, kolabujete. Nie je to neúnosné, ale vy ste pravdepodobne v detstve nadobudli presvedčenie, že si lásku treba zaslúžiť tým, že budete „dobrí” a „nenároční”. Presne to isté, často nevedome, očakávate aj od svojich detí. Ako deti ste poznali lásku podmienenú dobrým správaním, či známkami. Preniesli ste to do svojho rodičovstva, aj keď v kútiku duše túžite po bezpodmienečnom prijatí pre seba aj pre svoje deti.
5. Pomoc zakrýva zlyhanie
Pomáhate deťom alebo dokonca robíte veci za ne skôr, než o to požiadajú. Odnesiete im tašku, obujete topánky, vyriešite domáce úlohy, pripravíte projekt, hovoríte za dieťa. Na prvý pohľad to vyzerá ako záujem, ako starostlivosť, no niekedy je to v skutočnosti iba potreba zabrániť zlyhaniu, odmietnutiu a bolesti, no opäť nie u dieťaťa, ale v sebe. Prečo? Pretože ste v detstve nemali nikoho, kto by vás „zachytil”, keď ste spadli. Ak ste boli sami, keď ste potrebovali pomoc, môže byť pre vás bolestivé pozerať sa, ako si vaše dieťa poradí aj bez vašej pomoci. A preto podvedome zasahujete skôr, než o pomoc deti vôbec stihnú požiadať.
Prečítajte si: Rodičovstvo je občas vyčerpávajúce: 8 láskavých spôsobov pre milujúcich rodičov
6. Hanba za inakosť
Hanbíte sa za svoje deti, keď sa správajú „inak”, než ostatní. Ak vaše dieťa na verejnosti kričí, správa sa nepredvídateľne, je hlučné či „iné”, necítite sa vo svojej koži. Pociťujete zahanbenie a cítite ohrozenie. Dieťa nie je zlé, ale vo vás sa spustil starý program, v ktorom sa znovu prehral film o tom, ako sa nesmiete odlišovať a nemôžete byť nápadní. Lebo iba tak budete v bezpečnej zóne. Máte obavy, že budete posudzovaní okolím. „Nevyčnievať” znamená byť mimo ohrozenia. A tak, keď vaše dieťa prejaví odlišnosť alebo silnú emóciu, vašou automatickou reakciou je obava a potreba „upraviť” jeho správanie.
Vaše telo a myseľ si nesú staré vzorce. A čím viac sa na ne pozeráte s porozumením, tým skôr ich môžete vedome opustiť.
Uzdravený rodič nemení len seba.
Zdroj titulná foto: Pexels_Александр Логунов