Citová väzba detí k otcom je porovnateľná s citovou väzbou, akú si dieťa vytvára s matkou. Výskum spochybňuje predpoklad, že by boli muži menej vhodní primárni opatrovatelia než ženy. Otcovia a matky sú v tejto úlohe rovnako kompetentní, pretože otcovia vedia byť porovnateľne citliví ako matky.
Výskum od Jones, Foley a Golombok (2021) s názvom Parenting and Child Adjustment in Families with Primary Caregiver Fathers sa zaoberá otázkou, či je citová väzba detí k otcom identická s väzbou k matkám. Štúdia skúmala 127 rodín v Spojenom kráľovstve s deťmi vo veku 3–6 rokov, rozdelených do troch skupín: rodiny s primárne starajúcim sa otcom, rodiny s primárne starajúcou sa matkou a rodiny, kde obaja rodičia pracujú na plný úväzok.
Čo ukázali výsledky?
- Kvalita rodičovstva: Neboli medzi skupinami zistené žiadne významné rozdiely v kvalite rodičovstva. Otcovia v úlohe primárneho opatrovateľa prejavovali rovnakú mieru starostlivosti, citovej dostupnosti a výchovných schopností ako matky.
- Psychologická pohoda rodičov: Psychologická pohoda rodičov bola podobná naprieč všetkými skupinami. Zvýšený rodičovský stres bol spojený s väčšími problémami u detí, bez ohľadu na to, ktorý rodič bol primárnym opatrovateľom.
- Prispôsobenie detí: Deti vo všetkých typoch rodín vykazovali podobnú úroveň sociálneho a emocionálneho prispôsobenia.
Tento výskum podporuje myšlienku, že citová väzba detí k otcom môže byť rovnako silná a kvalitná ako k matkám, pokiaľ otec prevezme aktívnu úlohu v starostlivosti o dieťa. Výsledky tiež naznačujú, že tradičné predstavy o matkách ako prirodzených opatrovateľkách by mali byť prehodnotené v prospech rovnomernejšieho rozdelenia rodičovských povinností.
Citová väzba detí k otcom: Silnejšia, než si mnohí myslia
Tradičné predstavy o rodičovstve umiestňovali dlhé roky matku do centra detského sveta ako primárnu opatrovateľku, zdroj bezpečia, lásky a porozumenia. Otec mal často rolu sekundárnu, a to živiteľa rodiny, parťáka na hry alebo neskôr vychovávateľa spojeného s disciplínou. Výskumy posledných dekád však ukazujú, že citová väzba dieťaťa k otcovi je rovnako dôležitá a hlboká ako tá, ktorú si buduje s matkou. A čo je dôležitejšie? Je porovnateľná nielen v intenzite, ale aj vo funkcii.
Čo je to citová väzba a prečo je taká dôležitá?
Citová, alebo tiež afektívna, väzba je hlboký emocionálny vzťah, ktorý sa vytvára medzi dieťaťom a osobou, ktorá sa oň pravidelne a citlivo stará, najčastejšie teda matkou alebo otcom. Tento vzťah poskytuje dieťaťu pocit istoty, bezpečia a dôvery voči svetu okolo neho.
Psychológ John Bowlby, zakladateľ teórie citovej väzby, tvrdil, že práve tento vzťah v ranom veku je základom pre všetky budúce vzťahy, ktoré dieťa v živote nadviaže, či už s kamarátmi, partnermi, kolegami alebo vlastnými deťmi.
Prečítajte si: Dcéra ako elixír dlhovekosti? Vedci tvrdia, že otcovia dcér žijú dlhšie
Otcovia ako plnohodnotné vzťahové osoby
Moderné výskumy ukazujú, že otcovia, ktorí sa zapájajú do starostlivosti o dieťa od narodenia, si vytvárajú porovnateľne silnú citovú väzbu ako matky. Dôležité nie je pohlavie, ale citlivosť, dostupnosť a predvídateľnosť v správaní rodiča. Dieťa si nevytvára vzťah podľa rodových stereotypov, ale podľa toho, kto na jeho potreby odpovedá láskavo, stabilne a rýchlo.
Už niekoľkomesačné bábätká dokážu rozlíšiť hlas a vôňu svojho otca, tešia sa z jeho dotykov, reagujú na jeho prítomnosť. Otcovia, ktorí s deťmi trávia kvalitný čas, nielen pri hraní, ale aj v každodennej starostlivosti, ako je kŕmenie, kúpanie či uspávanie, si tak budujú pevnú emočnú väzbu, ktorá má identickú ochrannú funkciu ako matkina.
Iný štýl, rovnaká láska
Aj keď sa často hovorí, že otcovia pristupujú k deťom inak, nejde o horší alebo menej dôležitý štýl výchovy. Práve kombinácia jemnosti a podpory u mamy a stimulácie a dobrodružstva u otca vytvára vyvážené prostredie pre zdravý vývin dieťaťa.
Psychológovia zároveň upozorňujú, že otcovská angažovanosť môže znížiť riziko vzniku úzkostných porúch či problémov s dôverou v dospelosti. Deti s pevnou väzbou na otca mavajú vyššie sebavedomie, lepšiu schopnosť zvládať stres a nadväzovať zdravé sociálne väzby.
Čo ak otec nie je prítomný?
Nie každé dieťa má šancu vytvoriť si silnú väzbu s otcom, či už vďaka rozvodu, pracovnej vyťaženosti alebo iným okolnostiam. Dobrou správou však je, že väzbovú osobu môže predstavovať akýkoľvek citlivý a dôsledný dospelý – nevlastný otec, dedko, strýko či dokonca učiteľ.
Dôležité je, aby bol v živote dieťaťa niekto, kto ho prijíma bezpodmienečne, je k dispozícii v čase stresu a teší sa z jeho úspechov.
Prečítajte si: Ockova princezná: Prvorodená dcéra je ženskou verziou svojho otca
Citová väzba nevzniká automaticky, ale dá sa budovať
Je dôležité vedieť, že silná väzba nevznikne len na základe prítomnosti. Otec, ktorý síce býva v jednej domácnosti, ale dieťaťu nevenuje čas a emočnú pozornosť, si nevytvorí hlboké spojenie. Naopak. Aj otec, ktorý dieťa vidí len cez víkendy, ale v tom čase sa mu venuje naplno a láskavo, môže byť preň stabilným emočným bodom.
Budovanie citovej väzby znamená byť prítomný, a to fyzicky, emočne aj mentálne. Vedieť rozpoznať, čo dieťa potrebuje, a primerane reagovať. Znamená to tiež byť spoľahlivý, dostupný a láskavý.
Otec ako emocionálny maják
Zabudnime na stereotypy, že len matka je „emocionálnou kotvou“ dieťaťa. Otcovia majú rovnakú schopnosť tvoriť hlboké a trvalé väzby, ktoré formujú psychické zdravie a vzťahovú istotu detí. Ich úloha nie je len doplnková, ale nenahraditeľná.
Čím skôr si to ako spoločnosť uvedomíme, a otcom dáme priestor a podporu byť citlivými rodičmi, tým viac detí vyrastie s vedomím, že sú milované z oboch strán.
Avšak… Byť dobrým otcom je aj o vedomej voľbe zapojiť sa.
Zdroj titluná foto: Pexels_MART PRODUCTION