Využívanie umelej inteligencie dramaticky narastá, a s tým aj jej apetít po elektrickej energii. Dátové centrá, ktoré poháňajú moderné AI systémy, už dnes spotrebúvajú viac elektriny než mnohé krajiny. Odborníci varujú, že ak sa rast nezastaví, umelá inteligencia sa môže v najbližších rokoch stať jedným z hlavných spotrebiteľov globálnej energie.
Čo to znamená pre našu planétu, energetiku aj bežných používateľov?
Rastúci vplyv AI na spotrebu elektriny
V posledných rokoch zažívame explozívny rozmach umelej inteligencie (AI). Od chatbotov cez generatívne modely až po samoučiace sa systémy v zdravotníctve či doprave. AI sa stala neoddeliteľnou súčasťou digitálnej infraštruktúry. No s jej rastúcim využitím prichádza aj menej viditeľný, ale závažný problém… Rastúca spotreba elektrickej energie.
Podľa najnovších údajov Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) dátové centrá, ktoré zabezpečujú chod AI systémov, spotrebovali v roku 2023 približne 415 terawatthodín (TWh) elektriny, čo predstavuje asi 1,5 % globálnej spotreby. Prognózy hovoria jasne. Do roku 2030 by sa táto spotreba mohla zvýšiť až trojnásobne na približne 1 100 TWh, čo by predstavovalo 3–4 % svetovej elektrickej spotreby.
Jedna požiadavka = stonásobná energia
Generatívna AI, ako napríklad ChatGPT, DALL·E alebo iné veľké jazykové modely, je obzvlášť náročná. Jediná požiadavka, ktorú používateľ zadá, môže spotrebovať 10 až 100‑krát viac energie než bežné internetové vyhľadávanie. Ak sa takýchto požiadaviek spracujú milióny denne, výsledná energetická náročnosť je enormná.
Podľa štúdie Deloitte z roku 2025 môže masívne využívanie generatívnej AI zdvojnásobiť spotrebu elektriny dátových centier do roku 2030, čo by sa mohlo rovnať spotrebe krajiny veľkosti Japonska.
Slovenský pohľad: Reportáž RTVS upozorňuje
Aj slovenské médiá začali tému aktívne reflektovať. RTVS odvysielala 17. júla 2025 reportáž s názvom Čím viac sa využíva umelá inteligencia, tým väčší je nápor na globálnu spotrebu elektriny. Redaktorka Soňa Hagarová v nej upozornila, že dátové centrá vlani spotrebovali až 91 miliárd kWh elektriny, čo sa rovná výrobe 34 veľkých uhoľných elektrární.
Odborníci tiež varovali, že tento trend bude pokračovať, a bez zásadných investícií do obnoviteľných zdrojov, môže AI predstavovať významnú záťaž pre elektrickú sieť.
Dátové centrá: Srdce AI, ale aj energetický „žrút”
Dátové centrá sú dnes mozgom modernej ekonomiky. Uchovávajú dáta, umožňujú cloudové služby a vykonávajú miliardy výpočtov denne. No ich energetická efektivita je často závislá od miesta, kde sa nachádzajú, a zdrojov energie, ktoré využívajú.
Zatiaľ čo niektoré spoločnosti sa snažia optimalizovať prevádzku cez chladenie alebo obnoviteľné zdroje, mnohé centrá stále čerpajú energiu z uhlia alebo plynu, čo zvyšuje aj uhlíkovú stopu AI.
Čo nás čaká ďalej?
Ak bude trend pokračovať, podľa odhadov IMF (Medzinárodný menový fond) a IEA môže umelá inteligencia do roku 2035 predstavovať až 4–5 % svetovej spotreby elektriny. To je objem porovnateľný s ročnou spotrebou celej Indie.
Niektorí odborníci navrhujú niekoľko riešení:
- presun výpočtových centier do chladnejších oblastí (napríklad do Škandinávie),
- využitie solárnej a veternej energie špecificky pre AI systémy,
- vývoj energeticky efektívnejších modelov (napríklad menšie jazykové modely).
Umelá inteligencia nepochybne transformuje svet. No ako každý technologický pokrok, má aj svoju energetickú daň. Ak chceme, aby bola AI skutočne udržateľná, je nevyhnutné riešiť nielen jej výpočtový výkon, ale aj jej vplyv na životné prostredie a elektrickú infraštruktúru.
Zdroje: IEA, Deloitte, Správy STVR
Zdroj titulná foto: Pexels_Pixabay