Rok 1989 bol na Slovensku časom, keď sa v uliciach miešala vôňa posledných dní socializmu s vetrom blížiacej sa slobody. Na oblečení, účesoch či dokonca potravinách bolo vidieť realitu centrálne riadenej ekonomiky – uniformitu, nedostatok, ale aj prekvapivú dávku kreativity, ktorá sa zrodila práve z obmedzení.
A tak vznikol typický „look” konca 80. rokov. Socialistická konfekcia, množstvo domáceho šitia, kúsok západných snov a veľa osobnej improvizácie.
Kontext doby: Keď móda čakala na svoju revolúciu
Móda v roku 1989 ešte stále niesla pečať socialistickej výroby. Štátne podniky produkovali konfekciu vo veľkých sériách, ktoré sa len pomaly prispôsobovali západným trendom. V obchodoch dominovala uniformita – rovnaké strihy, tie isté materiály, opakujúce sa farby.
Napriek tomu už bolo cítiť pohyb. Koncom 80. rokov začali slovenskí dizajnéri viac experimentovať a vytvárať autorské modely, ktoré v sebe niesli náznak budúcej slobody. Móda sa začala nadychovať. Síce ešte dosť opatrne, ale zato rozhodne.
Prečítajte si: Ženy revolúcie: Hlasy 17. novembra
Odevný štýl: Syntetika, tehlová farba a šijacie stroje v každej domácnosti
Uniformita a sériová výroba
V obchodoch sa opakoval rovnaký príbeh. Pár typov kabátov, jeden strih nohavíc, klasické košele v niekoľkých farbách. Rozmanitosť bola luxus. Oblečenie sa kupovalo nie preto, že bolo „in”, ale preto, aby vôbec bolo.
Farby a materiály
Výnimočne obľúbené boli odtiene horčicovej, vínovej či tehlovej. Prevládali syntetické látky. Boli praktické, lacné a najmä dostupné. Polyester bol jednoducho kráľom.
Domáce šitie? Stroje šli na plné obrátky
Šikovné ruky slovenských žien dokázali zázraky. Keďže západné kúsky neboli k dispozícii, mnohé ženy šili podľa časopisov Burda či domácich návodov. Každý originálny odev bol malým protestom proti uniformite.
Móda ako súčasť kultúry
Slovenská národná galéria dodnes uchováva kusy z tohto obdobia – kabátiky, kostýmy, doplnky, módne časopisy. Aj za železnou oponou existovala estetika, predstavivosť a snaha vyzerať dobre.
Ikonický doplnok? Budajka
Dvojfarebná pletená čiapka – zmijovka – sa stala symbolom novembrových udalostí. Z obyčajnej čiapky sa stal znak revolúcie, odvahy a nového začiatku.
Oblečenie v roku 1989 nebolo len o estetike. Pre mnohých bolo vyjadrením individuality v systéme, ktorý tlačil všetkých do rovnakej formy. Móda bola osobným manifestom.
Účesy: Hlavne objem, natáčky a veľa laku na vlasy
Účesy konca 80. rokov mali spoločný cieľ… Museli byť viditeľné.
- Tupírovanie a veľký objem patrili k dennému štandardu. Bez laku na vlasy by to nešlo.
- Mäkké vlny a polodlhé účesy boli inšpirované predchádzajúcimi dekádami, no upravené šarmantným „československým” spôsobom.
- Extravagancia pomaly prenikala cez hranice. Dorazili k nám farebnejšie pramene, vrstvenie či výraznejší stajling. Objavovali sa najmä u mladších, ktorí sledovali západnú hudbu.
- Časopisy Móda a Dievča určovali trendy. Pre mnohé dievčatá boli oknom do sveta, ktorý za sebou nechával šedú realitu obchodov.
Potraviny, ktoré boli sviatkom
Nedostatok potravín bol prirodzenou súčasťou života. Niektoré potraviny boli bežné, iné boli hotovým sviatkom.
Na čo sa stálo v radoch alebo čo sa objavovalo len občas:
- Káva – kvalitná káva bola malý poklad
- Sójová omáčka či exotické prísady – skoro nedostupné
- Jogurty – ponuka bola obmedzená, chute monotónne
- Zahraničný luxus z TUZEX-u – instantná káva, čokolády, omáčky či cukrovinky. Pre mnohých nedosiahnuteľný sen
Napriek tomu vznikli jedlá, ktoré sa stali legendami, ako napríklad treska v majonéze, vyprážaný syr, párky s horčicou… To všetko prežilo socializmus aj porevolučné roky.
A zatiaľ čo v obchodoch ľudia stáli vo „frontách” na potraviny, na uliciach vznikali nové priateľstvá, rozhovory a narastala stále väčšia slobodná chuť.