Od chorľavého, intuitívneho dieťaťa, cez odvážne rozhodnutie všetko predať a odísť študovať do Londýna, až po klinickú prax v Indii… Taká je cesta Daniely Juričić. Taký je príbeh hlbokej intuície, disciplíny a hľadania pravdy o zdraví.
Dnes je Daniela Juričić ajurvédskou lekárkou, ktorá spája tradičnú múdrosť s modernou vedou, pomáha ženám aj v témach neuroplasticity a vedie ich k rovnováhe, ktorú mnohé v dnešnom svete strácajú.
V rozhovore prezrádza, čo ju priviedlo k ajurvéde, čo ju naučila India, ako sa dá mozog „odnaučiť” od bolesti a prečo ženy potrebujú viac ticha, rytmu a návratu k sebe.
Ako ste sa dostali k ajurvéde? Čo vás na nej oslovilo natoľko, že ste sa jej rozhodli venovať profesionálne?
Moja cesta k ajurvéde začala ešte v detstve, hoci som to vtedy netušila. Bola som veľmi citlivé, intuitívne dieťa – hlboko vnímavé voči energiám a jemnému svetu okolo seba. Často, keď sa ostatné deti hrali vonku, ja som ležala doma, zotavujúc sa z ďalšej choroby. Trpela som chronickou bronchitídou a ekzémom, neskôr aj veľmi bolestivou menštruáciou a celkovo oslabenou imunitou. Môj život sa stal kolobehom antibiotík, kortikosteroidových mastí a krátkodobej úľavy. Symptómy sa však vždy vracali.
V tínedžerskom veku…
…som niekde hlboko v sebe začala cítiť, že musí existovať aj iný spôsob. Prirodzene ma to ťahalo k svetu prírody – k bylinám, energiám a tej neviditeľnej inteligencii, ktorá stojí za životom. Kedykoľvek som počula o dobrom liečiteľovi, cestovala som za ním. Liečenie ma fascinovalo – nie ako technika, ale ako jazyk, ktorému som akoby už rozumela. Nikdy by mi však nenapadlo, že sa raz ním budem živiť.
A potom prišiel okamih, ktorý všetko zmenil. Navštívila som priateľa a v jeho knižnici mi padla do oka kniha The Way of Life od Vinod Verma. Otvorila sa na kapitole o filozofii Sāṃkhya, ktorá opisuje, ako sa z najjemnejšej energie zrodila hmota – vrátane ľudskej mysle, intelektu, zmyslov, emócií až po fyzické telo. Keď som začala čítať, niečo vo mne sa tak hlboko pohlo, že som mala slzy v očiach. Po prvýkrát som našla niečo, čo ma vnímalo na všetkých úrovniach – telo, myseľ aj dušu – a zároveň stálo na pravde, že všetko je energia. Vtedy som pochopila, že ajurvéda nie je len systém liečenia, ale úplný spôsob chápania života – veda o živote.
V nasledujúcich rokoch…
…som sa naplno ponorila do hľadania hlbšieho zmyslu – cez jogu, meditáciu, prácu s energiou aj samoštúdium ajurvédy. Profesne som sa venovala holistickej medicíne a čoraz častejšie sa ma ľudia pýtali, ako môžu zmeniť svoj životný štýl či stravu. Ako samouk som však nemala odvahu radiť. Tušila som, že ajurvéda je oveľa hlbšia, než ukazovali knihy – fascinovala ma jej individualita, ale nerozumela som jej v jadre. Chcela som pochopiť, čo dóše naozaj znamenajú a ako cez ne čítať vnútornú mapu človeka.
Túžba porozumieť ajurvéde do hĺbky vo mne postupne rástla, až sa stala jasným vnútorným volaním. Cítila som, že ak sa tomu chcem venovať naplno a s rešpektom, musím začať od základov – nie z kníh, ale zo zdroja. Keď som sa dozvedela, že v Londýne otvorili prvé vysokoškolské štúdium ajurvédskej medicíny mimo Indie, neváhala som. Predala som všetko, čo som mala, a odišla som do Anglicka.
Bolo to rozhodnutie, ktoré sa vymykalo logike, no cítila som, že presne tam ma život vedie. Dnes viem, že to bola jedna z najdôležitejších ciest môjho života – cesta, ktorá mi priniesla nielen vedomosti, ale aj hlboké pochopenie, že uzdravenie začína vtedy, keď človek začne spoznávať sám seba.
Študovali ste v Londýne, praktikovali ste v Indii a dnes máte vlastnú prax. Čo si najviac vážite na tejto ceste a čo vám najviac dalo učenie priamo v kolíske ajurvédy?
Táto cesta ma naučila disciplíne, vytrvalosti a najmä pokore. V Londýne som zažila moderné akademické prostredie, kde sa ajurvéda spájala s klasickou medicínou – tri roky sme mali predmety ako mikrobiológia, anatómia, fyziológia, patológia či farmakológia. Vďaka tomu som pochopila, že moderná a tradičná veda sa nemusia vylučovať – môžu kráčať ruka v ruke. Tieto roky ma hlboko formovali. Dali mi nielen vedomosti, kritické a analytické myslenie, ale aj pokoru – uvedomenie, že skutočné liečenie nie je o odstraňovaní symptómov, ale o pochopení rytmov samotného života.
Až India a môj osobný učiteľ, Dr. Vasant Lad, mi však dali úplné pochopenie tejto múdrosti. Pamätám si, ako som prvýkrát vstúpila do ajurvédskej nemocnice a stretla indických lekárov – bola to kombinácia vedeckej disciplíny a duchovnej hĺbky. Lekári tam začínali deň meditáciou a modlitbou za pacientov a potom pokračovali klinickou praxou s rovnakou precíznosťou, s akou západná medicína pristupuje k diagnostike a liečbe. Vtedy som prvýkrát pocítila tú hĺbku ajurvédy, o ktorej som dovtedy len tušila – a ktorá mi chýbala, keď som ako samouk túžila pomáhať druhým.
V Indii som si uvedomila, že ajurvéda je komplexný medicínsky systém, ktorý si vyžaduje roky hlbokého štúdia a klinickej praxe. Bakalárske štúdium všeobecnej ajurvédskej medicíny trvá päť rokov a nadväzujúce špecializované magisterské štúdium ďalšie tri. To ma naučilo veľkej pokore – pochopila som, že pravé porozumenie ajurvédy sa nedá získať len z kníh či krátkych kurzov. Je to živá veda, ktorá sa odovzdáva skúsenosťou, praxou a osobným vedením učiteľa. Som nesmierne vďačná, že som mohla absolvovať niekoľkomesačnú klinickú prax práve v týchto tradičných ajurvédskych nemocniciach. Taktiež som vďačná, že ma za svoju študentku prijal Dr. Vasant Lad, ktorý mi odovzdal nielen poznatky, ale aj spôsob videnia sveta – cez rovnováhu, súcit a hľadanie príčiny, nie symptómu.
Najviac si vážim,
že som mohla prežiť oboje – vedecký Londýn aj vedecko-duchovnú Indiu. Vďaka tomu dnes rozumiem, že ajurvéda nie je „alternatíva”, ale nástroj, ktorý človeka vracia späť k sebe. A každý deň v praxi mi pripomína, že táto múdrosť nie je zastaraná, ako si mnohí myslia – je nadčasová a použiteľná aj v dnešnom zrýchlenom svete, ak ju dokážeme aplikovať správne a vedome.
V posledných rokoch sa venujete aj liečbe chronickej bolesti pomocou neuroplasticity. Ako ste sa k tejto téme dostali a čo by ste o nej povedali ženám, ktoré s ňou bojujú?
Priznám sa, že profesionálne som sa tejto téme začala venovať až potom, ako mi tento prístup doslova zachránil život. Sama som pätnásť rokov trpela chronickými bolesťami chrbta a mám za sebou dve operácie chrbtice, ktoré mi – čo sa týka bolesti – vôbec nepomohli. Lekári mi povedali, že s bolesťou budem musieť žiť do konca života, že si na ňu musím zvyknúť. Samotná bolesť bola veľmi vyčerpávajúca, no ešte náročnejší bol stres z pocitu zlyhania – ako môže človek, ktorý pomáha druhým, nedokázať pomôcť sebe?
Až jedného dňa som buchla po stole a rozhodla sa, že takto ďalej žiť nechcem. Začala som hľadať všetky možné informácie, až kým som neobjavila knihu Dr. Johna Sarna. Jeho prístup ma hlboko zasiahol. Dr. Sarno vysvetľoval, že mnohé chronické bolesti nie sú spôsobené anatomickými zmenami tela, ale zmenenou aktivitou nervového systému – že ide o naučený ochranný mechanizmus, ktorým sa mozog snaží odviesť našu pozornosť od stresu (potláčaných emócií, myšlienok, spomienok, tráum z detstva, strachu či stresu z bolesti samotnej). Často ide o zacyklenú nervovú dráhu bolesti, ktorá sa z nejakého dôvodu neustále spúšťa.
Tento koncept,
neskôr vedecky potvrdený výskumami neuroplasticity, hovorí, že mozog sa dokáže bolesť nielen „naučiť”, ale aj „odnaučiť”. Začala som študovať modernú neurovedu, aplikovala som tieto princípy krok za krokom – a do týždňa som sa zbavila každodenných bolestí, napriek tomu, že mám na chrbtici reálne anatomické zmeny. To bolo pred piatimi rokmi – a odvtedy sa bolesť nevrátila.
Prirodzene som sa začala TMS a neuroplasticite venovať aj profesionálne. Posledné štyri roky túto metódu s úžasnými výsledkami používam vo svojej praxi. Pomáha nielen pri chronickej bolesti chrbta, ale aj pri dlhodobých tráviacich ťažkostiach, migrénach, panvovej bolesti, nespavosti, úzkostných stavoch, oslabení imunity či opakovaných zápaloch. Väčšina klientov cíti citeľnú úľavu už po týždni či dvoch – a ešte dôležitejšie je, že začínajú chápať svoje telo inak.
To, čo ma na tejto práci najviac fascinuje, je, že keď sa človek prestane báť svojej bolesti – keď z nej prestane mať stres – a začne sa jej snažiť porozumieť, nervový systém sa uvoľní a mozog sa začne preprogramovávať. Telo sa v skutočnosti nikdy nesnaží proti nám bojovať – len komunikuje spôsobom, ktorému sme zatiaľ neporozumeli. A keď sa mu naučíme načúvať, uzdravenie sa stane prirodzeným dôsledkom.
Vediete semináre a prednášate. Aké témy podľa vás dnes v ženskom svete najviac rezonujú? Ktoré poznatky z ajurvédy by im mohli najviac pomôcť?
Ženy dnes nesú veľa. Sú matkami, partnerkami, podnikateľkami, oporou pre iných – a pritom často zabúdajú byť oporou samy sebe. Vnímam, že najviac s nimi rezonuje téma vyčerpania, straty vitality a vnútorného pokoja. Žijeme v dobe, ktorá nás núti byť neustále v akcii, reagovať, plniť očakávania a fungovať „na výkon”.
Ajurvéda hovorí, že keď dlhodobo žijeme mimo svoj prirodzený rytmus, telo a myseľ to najprv pošepkajú – únavou, nespavosťou, tráviacimi ťažkosťami či podráždenosťou. Ak ich však nepočúvame, začnú kričať – cez symptómy, ktoré nás prinútia zastaviť sa.
Ženám preto často pripomínam,
že rovnováha nie je cieľ, ale proces. Každá z nás ju hľadá inak. To, čo funguje pre jednu, nemusí fungovať pre druhú. Ajurvéda nás učí vnímavosti k vlastnej jedinečnej konštitúcii – učí nás cítiť samy seba a rozpoznať, kedy máme konať a kedy pustiť.
Jednou z tém, ktoré dnes so ženami najviac rezonujú, je aj potreba dať seba na prvé miesto – nie z egoizmu, ale zo zodpovednosti. Pretože, ak sa žena dlhodobo rozlieva do všetkých okolo seba, jedného dňa zistí, že jej vlastná nádoba je prázdna. A až keď sa začne starať o seba, môže dávať s ľahkosťou a bez vyčerpania.
Ďalšou veľkou témou, ktorá sa konečne začína otvárať – a ktorú veľmi milujem – je menopauza. Dlho bola považovaná za „koniec ženskosti” či obdobie „samých problémov”. No v skutočnosti je to hlboký prechod – prirodzený posun od obdobia starania sa o iných k obdobiu starania sa o seba. Je to čas, keď žena už nepotrebuje dokazovať, ale môže začať žiť z miesta pravdy a vnútorného pokoja.
Ajurvéda vidí menopauzu ako proces transformácie – očistu, stabilizáciu a návrat k vnútornej sile. Keď ju žena prijme ako prirodzenú súčasť svojho cyklu, nie ako stratu, získa prístup k obrovskému zdroju múdrosti, pokoja a tvorivej energie. Nie je to koniec – je to začiatok iného, hlbšieho spôsobu života, ktorý sa dá prežiť vo vitalite, harmónii a bez extrémnych výkyvov nálad či návalov horúčavy.
Pre mňa je preto ajurvéda nádherným kompasom pre modernú ženu – učí nás, že skutočná sila nevzniká z neustáleho výkonu, ale z rovnováhy, prijatia a vedomého návratu k sebe.
Ako vyzerá váš bežný deň? Máte nejaký rituál alebo zvyk, ktorý vám pomáha udržať balans v každodennom živote?
Môj najdôležitejší rituál je, že začiatok dňa patrí tichu. Vstávam skoro, medzi piatou a šiestou, keď ešte všetci spia a svet je pokojný. Umyjem si tvár, oškrabem jazyk a vypijem pohár teplej vody. Potom prichádza chvíľa meditácie, dychu a krátkej jógovej praxe – nie preto, že „musím”, ale preto, že mi to pomáha vnímať svoje ja ešte predtým, ako sa mozog zapne na plné obrátky.
Prvé dve hodiny dňa sú určené len pre mňa – pre moju dušu. Venujem ich sebarozvoju, štúdiu niečoho nového alebo práci na sebe – mentálne, emočne či duchovne. Potom sa idem na 30 až 60 minút prejsť so svojím psíkom Lotusom. Počas prechádzky buď počúvam podcast, alebo len v tichu meditujem v pohybe. Po návrate si dám raňajky a zvyčajne okolo ôsmej až deviatej začínam pracovať. Moja pracovná časť dňa trvá väčšinou do šiestej či siedmej večer.
Počas dňa sa niekoľkokrát vedome zastavím – na minútu či dve – aby som sa vrátila do stavu bdelosti. Tieto krátke momenty ticha počas dňa sú pre mňa rovnako dôležité ako ranná meditácia.
Ďalším mojím zvykom je pravidelnosť. Počas dňa sa snažím jesť aj spať v rovnaký čas. Ajurvéda učí, že rytmus je liečivý – prináša telu aj mysli pocit istoty, ktorý je základom rovnováhy.
Dva až trikrát do týždňa trénujem pilates na strojoch, ktorý mi pomáha udržiavať telo silné, pružné a vyrovnané – fyzicky aj mentálne. Je to pre mňa forma meditácie v pohybe, ktorá ma učí prítomnosti v tele.
Večer si zapálim sviečky…
…a vonnú tyčinku, čítam, meditujem a nechávam deň doznieť v tichu. Nie vždy to ide ideálne – aj ja som len človek a rada si pozriem dobrý film či seriál. Často však večer maľujem – pre radosť, uvoľnenie a ako spôsob, ako nechať plynúť emócie. Maľovanie ma učí nechať veci jednoducho byť – bez očakávania výsledku.
Ak by som mala vybrať jeden zvyk, ktorý najviac ovplyvnil môj život, je to jednoznačne meditácia. Po dvadsiatich rokoch ranného vstávania a meditovania „nasilu” som konečne v bode, keď vstávam prirodzene – bez budíka, s radosťou. Teším sa na ten čas ticha a uvedomujem si, aký hlboký vplyv má meditácia na každodenné prežívanie, bdelosť a schopnosť udržiavať vnútorný pokoj uprostred diania.
Čo vás v poslednom čase inšpirovalo – v práci alebo v živote? Môže to byť zážitok, kniha, človek alebo myšlienka.
V poslednom období ma veľmi oslovila práca Dr. Joe Dispenzu, najmä jeho výskumy o tom, ako naše myšlienky a emócie dokážu ovplyvňovať telo až na bunkovej a genetickej úrovni. Fascinuje ma, ako moderná neuroveda potvrdzuje to, čo ajurvéda hovorí už tisíce rokov – že telo a myseľ nie sú oddelené svety, ale jeden prepojený systém, kde každá myšlienka mení chémiu tela a každé emócie formujú naše zdravie.
Dr. Dispenza ukazuje, že keď vedome zmeníme svoje myšlienky a emočné reakcie, doslova meníme neurologické dráhy v mozgu a biochemické signály v tele. Učí, že zmena nie je len mentálny pojem, ale aj fyzický proces – prepis našej biológie novým spôsobom myslenia.
Táto idea vo mne hlboko rezonuje, pretože aj ajurvéda hovorí o rovnakom princípe – že uzdravenie začína v mysli a pokračuje cez vedomie do tela. A možno práve v tom je tajomstvo rovnováhy: nežiť automaticky podľa starých vzorcov, ale uvedomelo si tvoriť svoj vnútorný stav – deň po dni, myšlienku po myšlienke.
3 otázky Klubu Akčných žien (pre všetky členky):
Čo očakávaš od Klubu Akčných žien, čo by si sa rada naučila, dozvedela, prípadne čo už si stihla vďaka klubu získať?
Pre mňa je Klub Akčných žien predovšetkým priestorom spojenia – nielen na úrovni profesií, ale aj hodnôt a zámerov. Veľmi si vážim, že v ňom môžem byť súčasťou komunity inšpiratívnych žien, ktoré sa navzájom podporujú, zdieľajú skúsenosti a vedia sa úprimne tešiť z úspechu iných. Očakávam, že sa budeme navzájom učiť – o podnikaní, raste, ale aj o vnútornom rozvoji, o schopnosti tvoriť udržateľne, v súlade so sebou.
A naopak, čo vieš klubu AŽ ponúknuť ty?
Mojím zámerom je prinášať do klubu iný rozmer rovnováhy – ten vnútorný. Viem ponúknuť svoj pohľad aj skúsenosti z oblasti ajurvédy, psychosomatiky a neuroplasticity, teda z oblastí, ktoré pomáhajú ženám lepšie porozumieť sebe, svojmu telu a energii, s ktorou tvoria.
Verím, že keď sa žena cíti dobre vo svojom tele, v jej živote sa začne dariť všetkému ostatnému – vzťahom, práci aj tvorivosti. A práve k tomu chcem svojou prítomnosťou v klube prispieť.
Rada prispejem aj prednáškami alebo seminármi pre členky klubu – na témy rovnováhy, psychosomatiky a vedomého životného štýlu.
Zároveň ponúkam 10 % zľavu na moje služby pre všetky členky Klubu Akčných žien ako malé poďakovanie za možnosť byť súčasťou tejto inšpiratívnej komunity.
Akým ekvivalentom by si označila Klub Akčných žien a čo pre teba Klub AŽ znamená?
Pre mňa je Klub Akčných žien ako laboratórium ženskej sily – miesto, kde sa nápady menia na projekty, sny na realitu a prekážky na inšpiráciu.
Je to komunita, ktorá mi pripomína, že žena nemusí byť dokonalá, aby bola úspešná – stačí, keď je pravdivá voči sebe.
Klub AŽ pre mňa znamená slobodu tvoriť, učiť sa, rásť – a popritom zostať sama sebou.