Sviatok svätej Barbory, ktorý oslavujeme 4. decembra, patrí na Slovensku k najvýraznejším adventným dňom a je sprevádzaný mnohými tradíciami, vešteckými obyčajami i ochrannými rituálmi.
V tomto období sa spája kresťanská úcta k svätici s veľmi starými ľudovými zvykmi, ktoré vznikali ešte v predkresťanskom období a viažu sa na zimný slnovrat či čakanie na nový rok.
Strihanie čerešňových halúzok
Najznámejším a dodnes najobľúbenejším zvykom je strihanie čerešňových halúzok, takzvaných barboriek. Dievčatá, ale neraz aj gazdiné či hospodári, si ich strihajú skoro ráno na Barboru, niekde dokonca ešte pred východom slnka. Vložia ich do vody na teplé miesto a pozorne sledujú, či stihnú do Vianoc zakvitnúť. Rozkvitnutá halúzka symbolizuje šťastie, zdravie i hojnosť v dome. Pre slobodné dievča znamenala prísľub skorého vydaja, kým pre gazdinú bola znakom priaznivého roka či dobrej úrody. V niektorých regiónoch sa sledoval aj počet pukov. Ten vraj naznačoval, aký bude nasledujúci rok. Hoci sa v určitých oblastiach tento zvyk presunul až na Luciu, tradičným dňom zostáva práve Barbora.
Chodenie Barboriek
K sviatku svätej Barbory patrilo aj chodenie takzvaných Barboriek. Boli to dievčatá oblečené v bielom, s tvárou zahalenou plachtou alebo šatkou, ktoré ticho prechádzali dedinou a vchádzali do domov, aby tam svojou prítomnosťou priniesli ochranu a pokoj. V rukách držali metličku či prútik, ktorý mal očistnú funkciu, a deťom rozdávali jablká, orechy alebo drobné sladkosti. Ich návšteva bola považovaná za znamenie dobra a požehnania.
Veštenie budúcnosti
Deň, ktorý patrí Barbore, bol tiež časom dievčenských veštieb. Jednou z najrozšírenejších bolo písanie mien chlapcov na malé papieriky, ktoré dievča každý deň spálilo tak, aby napokon zostal len jeden, a práve ten mal patriť budúcemu ženíchovi. Veľká pozornosť sa venovala aj barborkám vo váze. Ak halúzka, ktorú si vybrala konkrétna dievčina, rozkvitla najkrajšie, znamenalo to priaznivú budúcnosť alebo blížiacu sa lásku. Niektoré dievčatá si dávali pod vankúš malé lístočky s menami alebo drobné predmety, aby sa im v noci v sne zjavil budúci partner.
Patrónka baníkov
Barbora je už oddávna uctievaná ako patrónka baníkov a ľudí pracujúcich v nebezpečných podmienkach, čo sa premietlo aj do ľudových zvykov. Na jej sviatok si mnohé domácnosti dávali čerešňovú halúzku do izby ako ochranný symbol. V niektorých regiónoch sa tradične obmedzovali rôzne práce, napríklad pradenie či hlučné domáce činnosti, aby bol deň prežitý v pokoji, úcte a bez úrazov.
Pranostiky
S Barborou sa spájajú aj pranostiky predpovedajúce zimu či počasie na Vianoce. K najznámejším patria tieto:
- O svätej Barbore obúvaj si čižmy dobre – upozorňuje na príchod chladu
- Barbora schováva do vrecka Luciu i Ondreja – pripomína nevyspytateľnosť počasia v tomto období
- Barbora spieva, Vianoce plačú – ak 4. decembra prší, sviatky budú mokré
Odkiaľ meno Barbora pochádza?
Sviatok Barbory je úzko spojený aj s významom a charakteristikou samotného mena. Meno Barbora má grécky pôvod a vychádza zo slova bárbaros, čo znamená „cudzinka” alebo „tá, ktorá hovorí iným jazykom”. Do európskej kultúry sa toto meno dostalo najmä vďaka svätej Barbore, ktorá je dnes ochrankyňou baníkov, architektov, stavbárov a všetkých, ktorí pracujú v nebezpečných podmienkach.
A aká je vlastne nositeľka mena Barbora?
Ženy menom Barbora bývajú podľa tradičných výkladov inteligentné, praktické a spoľahlivé. Majú silný zmysel pre spravodlivosť a férovosť. Sú cieľavedomé, často s prirodzeným líderským talentom a vedia si stáť za svojimi názormi. Zároveň sú však veľmi empatické a vždy ochotné pomáhať. V medziľudských vzťahoch bývajú verné, ale potrebujú rešpekt a priestor.