Boja sa zlyhania, ale ešte viac toho, že ich niekto „prekukne”. Navonok úspešní, schopní, obdivovaní. Vnútri však prežívajú úzkosť, pochybnosti a strach, že je ich úspech len omyl.
Reč je o impostor syndróme – psychologickom fenoméne, ktorý podľa odhadov počas života zažije až 70 % ľudí. Možno ste medzi nimi aj vy.
Čo je impostor syndróm?
Impostor syndróm (syndróm podvodníka) je ľudské presvedčenie, že úspechy sú len výsledkom šťastia, náhody alebo vonkajších okolností, nie našich schopností.
Jednoducho povedané… Je to súbor sebapodceňujúcich presvedčení, neustále zneisťovanie samého seba a vnútorný hlas, ktorý tvrdí: „Na to nemáš. Len si mal/a šťastie.”
Ľudia trpiaci týmto syndrómom si nedokážu uvedomiť vlastný podiel na úspechu. Keď sa im niečo podarí, pripisujú to náhode. Keď sa niečo nepodarí, berú to ako dôkaz vlastnej neschopnosti.
Tento jav prvýkrát opísali psychologičky Pauline Rose Clanceová a Suzanne Imesová v roku 1978. Vo svojej štúdii skúmali úspešné ženy vo veku 20 – 45 rokov, ktoré napriek výnimočným výsledkom verili, že „klamú” svoje okolie a v skutočnosti nie sú dostatočne inteligentné.
Dnes už vieme, že impostor syndróm postihuje mužov aj ženy naprieč profesiami, vekom aj spoločenským statusom.
Ako sa impostor syndróm prejavuje?
Človek s impostor syndrómom má výrazne oslabenú sebahodnotu. Nedokáže cítiť hrdosť na svoje úspechy. Neustále čaká, že bude „odhalený”.
Najčastejšie prejavy:
- Neustále porovnávanie sa s ostatnými: Vidí silné stránky iných, svoje nedostatky zveličuje.
- Sabotovanie vlastných úspechov: Zľahčuje ich slovami ako „to nič nebolo,” alebo „každý by to zvládol”.
- Perfekcionizmus: Ak nie je výsledok dokonalý, považuje ho za zlyhanie. Vedie to k chronickému stresu.
- Strach z neúspechu: Vyhýba sa výzvam, lebo sa bojí, že neúspech potvrdí jeho „pravú tvár”.
- Prokrastinácia: Odkladá úlohy, pretože má strach, že ich nezvládne.
- Izolácia: Vyhýba sa druhým, aby „neodhalili pravdu”.
Fyzické symptómy
Nespavosť, bolesti hlavy, únava, tráviace problémy – následok dlhodobého stresu.
Odborníci upozorňujú, že impostor syndróm nie je vždy ľahké rozpoznať. Často sa skrýva za úspechom, pracovitosťou či perfekcionizmom.
Prečo vlastne vzniká?
Korene často siahajú do detstva: nedostatok uznania zo strany rodičov, bagatelizovanie úspechov, príliš vysoké očakávania, porovnávanie so súrodencami, nedostatok emocionálnej podpory, trauma alebo kritické prostredie…
Zaujímavé je, že impostor syndróm sa objavuje aj u ľudí, ktorí boli silno tlačení k výkonu. Navonok úspech, no vnútri presvedčenie, že nič ndokázali svojou zásluhou.
Podľa výskumov sa častejšie objavuje u ľudí s vysokými nárokmi na seba, v konkurenčnom prostredí alebo tam, kde sa kladie dôraz na výkon bez emocionálnej podpory.
Impostor syndróm znižuje sebavedomie a motiváciu, vedie k vyhoreniu, bráni rozvoju potenciálu a zvyšuje riziko úzkosti a depresie. Paradoxne, títo ľudia často podávajú nadpriemerné výkony, ale za cenu vnútorného vyčerpania.
Ako so syndrómom bojovať?
Prvý krok je uvedomenie si, že nejde o objektívnu realitu. Pomôcť môže terapia, ktorá odhalí korene presvedčení, s ktorými treba pracovať. Je vhodné, aby sme si viedli denník. Pomáha to identifikovať negatívne myšlienkové vzorce.
Neporovnávajte sa. Každý má inú cestu.
Odborníci zdôrazňujú aj význam prevencie. Je potrebná zdravá podpora detí, realistické očakávania a kultúra, kde chyba nie je zlyhanie, ale súčasť učenia.
Impostor syndróm nie je dôkaz neschopnosti. Je to dôsledok naučených presvedčení. A tie sa dajú zmeniť.