Mala by to byť sesterská podpora, ženské spojenectvo a pochopenie. Namiesto toho je to väčšinou bojisko, kde sú zbraňami uštipačné komentáre a prísne pohľady.
Reč je o fenoméne, ktorý nás sprevádza odjakživa… O tom, ako my, ženy, dokážeme nemilosrdne súdiť iné ženy za to, ako vyzerajú, ako starnú alebo čo si (ne)dali vylepšiť.
Nekonečný zoznam „nedostatkov“
Zdá sa, že neexistuje zlatá stredná cesta, ktorou by sa žena mohla vydať bez toho, aby nenarazila na vlnu kritiky. Ak známa herečka starne prirodzene, hovoríme: „Preboha, veď je na očiach, mohla by sa o seba trochu viac starať, tie vrásky sú strašné.” Ale hneď, ako sa rozhodne pre facelift, ozve sa druhý tábor: „Vôbec sa na seba nepodobá, vyzerá ako maska, prečo nevie starnúť s gráciou?”
Súdime všetko
- Váhu: „Je príliš chudá, vyzerá choro,” verzus „Mala by so sebou niečo robiť, veď sa už do ničoho nezmestí.”
- Vek a vizáž: Mladé dievčatá dostávajú „facky”, že vyzerajú na štyridsať, zatiaľ čo zrelé ženy sú terčom posmechu, ak sa odvážia obliecť si niečo trendové.
- Zásahy a mejkap: Ak sa žena nemaľuje, je „zanedbaná”. Ak má výrazný mejkap alebo estetické zákroky, ktoré sa nepodarili podľa našich predstáv, je „umelá”.
Prečo to robíme?
Pravdou je, že za ostrou kritikou sa málokedy skrýva skutočná starosť o druhú ženu. Väčšinou ide o naše vlastné neistoty.
Keď súdime vrásky na tvári inej ženy, v skutočnosti hovoríme o vlastnom strachu zo starnutia. Keď kritizujeme postavu kolegyne, často si tým len kompenzujeme pocit nespokojnosti so svojím telom.
Je to začarovaný kruh. Spoločnosť na nás kladie nereálne nároky a my, namiesto toho, aby sme si navzájom kryli chrbát, tieto nároky ešte prísnejšie vnucujeme jedna druhej.
„Kritika inej ženy nám neuberie z našich vrások ani nepridá na našej kráse. Len zanecháva trpkú pachuť tam, kde mohlo byť pochopenie.“
Každá sme iná, ale presne tak je to v poriadku
Dôležité je uvedomiť si jednu zásadnú vec. To, čo žena robí so svojím telom a tvárou, je jej osobná vec. Či sa rozhodne pre starnutie bez jediného zásahu ihly, alebo si dopraje každý dostupný zákrok modernej medicíny, je to jej voľba. Či nosí veľkosť XS alebo XL, či sa maľuje hodinu pred zrkadlom alebo vybehne z domu s tvárou bez mejkapu, nič z toho nedefinuje jej hodnotu ako človeka.
Čas na zmenu rétoriky
Skúsme sa nabudúce, keď nám na jazyk vybehne štipľavá poznámka na adresu inej ženy, zastaviť. Vyskúšajme namiesto: „Pozri, ako vyzerá,” opýtať sa: „Prečo mám potrebu ju súdiť?”
Svet je k nám ženám už beztak dosť tvrdý. Buďme tými, ktoré sa navzájom povzbudia, nie tými, ktoré sa sťahujú ku dnu.
Lebo krása nie je o absencii vrások alebo o dokonalej postave. Krása je o slobode byť sama sebou bez strachu, že ma moja „sestra” za rohom zvozí pod čiernu zem.