Znie to šokujúco, možno až nechutne. No práve terapia, ktorá pracuje s tým, čo bežne splachujeme, dnes patrí k najväčším nádejam modernej medicíny.
Fekálna mikrobiálna transplantácia už zachraňuje orgány, podieľa na zmene životov a vedci skúmajú, či dokáže ovplyvniť aj autizmus alebo depresiu.
„Mikrobióm má oveľa viac efektov, než sme si kedysi mysleli,” hovorí MUDr. Barbora Piteková z Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH), ktorá patrí medzi lekárov posúvajúcich túto liečbu na Slovensku do nových oblastí.
Fekálna mikrobiálna transplantácia (FMT) spočíva v prenose črevných baktérií od zdravého darcu pacientovi s cieľom obnoviť narušený mikrobióm.
Najsilnejšie klinické dôkazy má FMT pri opakovaných infekciách baktériou Clostridioides difficile, kde dosahuje úspešnosť okolo 80 až 90 percent a v mnohých krajinách je odporúčanou, regulačne kontrolovanou terapeutickou možnosťou.
Slovenský príbeh však ukazuje, že potenciál môže byť ešte širší
V NÚDCH podali FMT chlapcovi s vrodenou urologickou chybou, ktorý mal do desiatich rokov za sebou 28 zápalov obličiek. Hrozilo mu ich chirurgické odstránenie. Po transplantácii mikrobiómu je však už viac než rok bez ďalšieho zápalu. „Úplne mu to zmenilo život,” zhodnotila Barbora Piteková. Obličky zostali zachované a hospitalizácie sa stali minulosťou.
Podľa nej ide o dôkaz, že mikrobióm neovplyvňuje len trávenie. Črevné baktérie produkujú látky, ktoré regulujú imunitný systém a zasahujú aj do fungovania mozgu. Práve preto sa FMT skúma pri autoimunitných ochoreniach ako Crohnova choroba či Ulcerózna kolitída, ale aj pri autizme či depresii.
Výskum v oblasti porúch autistického spektra zatiaľ prebieha v experimentálnom režime
Menšie štúdie naznačujú zlepšenie tráviacich ťažkostí aj niektorých behaviorálnych symptómov, no odborníci zdôrazňujú, že nejde o štandardnú terapiu. Ide o oblasť, ktorá si vyžaduje ďalšie klinické dáta a dlhodobé sledovanie.
V NÚDCH zároveň pripravujú štúdiu pre deti s opakovanými zápalmi obličiek a ambíciou je vytvorenie centra mikrobiómu a fekálnych transplantácií podobného tomu, ktoré funguje v Children’s Hospital of Philadelphia, kde sa Barbora Piteková odborne inšpirovala.
„Mikrobióm v tele človeka sa stabilizuje približne po druhom až treťom roku života,” vysvetľuje lekárka. Aj preto je možné využiť mikrobióm jedného starostlivo vybraného darcu pre širšiu skupinu pacientov, samozrejme za prísnych bezpečnostných podmienok.
Hoci transplantácia stolice stále vyvoláva rozpaky, medicína sa čoraz viac prikláňa k pohľadu, že črevá nie sú len tráviacim orgánom, ale komplexným riadiacim centrom imunity a významným hráčom v oblasti duševného zdravia.
A práve tam môže ležať jej najväčší potenciál. Nie v šokujúcom názve, ale v schopnosti meniť životy tam, kde iné možnosti zlyhávajú.