Batman alebo Elza piaty deň v kuse? Prečo deťom netreba brať ich obľúbené kúsky

Mali ste sen o dokonale zladených deťoch, ktoré vyzerajú ako z reklamy, ale realita je taká, že váš drobec odmieta vyjsť z domu v inom ako v tom Batmanovom či Barbie vyťahanom tričku? Ak každé ráno bojujete o ponožky a máte pocit, že na vás ľudia v obchode zazerajú, máme pre vás dobrú správu. Vaše dieťa je úplne v poriadku a vy vlastne tiež.

Každý rodič to zažil. Máte naponáhlo, ale vaše trojročné dieťa sa zaťalo. Nechce tie pekné nové nohavice, chce svoje staré pyžamo s vyblednutým obrázkom. Mnohí sa vtedy hanbíme a hovoríme si: „Čo si o mne pomyslia susedia?” Pravda je však taká, že tento „boj o oblečenie” má svoje dobré dôvody.

Svet je veľký a občas strašidelný

Pre malé dieťa je každý deň plný nových vecí, zvukov a pravidiel. Je to pre ne poriadny zmätok. Obľúbené oblečenie je pre ne niečo ako istota. Keď vie, že ho tričko netlačí a pozná jeho vôňu, cíti sa v bezpečí. Je to jedna z mála vecí, ktorá sa v tom ich rýchlo sa meniacom svete nemení. Tým, že nosia to isté, si vlastne šetria energiu na to, aby sa mohli učiť iné dôležité veci.

„Ja sám!“ alias prvé kroky k vlastnej hlave

Okolo dvoch či troch rokov si dieťa začína uvedomovať, že je samostatný človek a nemusí vo všetkom poslúchať na slovo. Oblečenie je to prvé, o čom si môžu rozhodnúť samy. Je to ich spôsob, ako vám ukázať: „Mami, tati, toto som ja a toto sa mi páči.”

Odborníci radia jednoduchú vec: Ak nejde o život alebo o zdravie, nechajte ich vyhrať. Chce si dieťa v lete obliecť zimnú vetrovku? Nech sa páči. Keď mu v nej bude po piatich minútach vonku horúco, pochopí, že nabudúce bude lepšie počúvnuť vás. Skúsenosť je najlepší učiteľ.

Prečo im to tak nekonečne trvá?

Stojíte pri dverách, kľúče v ruke a dieťa si už desať minút obzerá pätu na ponožke? Nerobí to naschvál, aby vás vytočilo. Pre malého človeka je obliekanie ťažká práca.

• Všetko je zložité: Zapnúť gombík alebo trafiť nohu do správnej diery v nohaviciach vyžaduje obrovské sústredenie.

• Čas neexistuje: Dieťa nevie, čo je to „päť minút”. Ak ho cestou k topánkam zaujme kocka na zemi, tá kocka je v tej chvíli dôležitejšia než to, že meškáte k lekárovi.

Mnohé deti dnes dokážu rozoznávať písmená už okolo druhého roku života, čo môže na prvý pohľad pôsobiť ako prejav výnimočného nadania. V skutočnosti však ide často o prirodzenú kombináciu záujmu, podnetného prostredia a pamäťových schopností. Kedy je to teda len bežná vývinová zručnosť a kedy už môžeme hovoriť o niečom viac?

Kedy si začať robiť starosti?

To, že dieťa niečo miluje a nechce to vyzliecť, je normálne. Pozor si treba dať len v prípadoch, ak:

• Dieťa plače a kričí viac ako štvrť hodiny, keď mu obľúbenú vec nedáte.

• Odmieta úplne všetko ostatné a záchvaty hnevu sú na dennom poriadku.

• Vadí mu každý švík alebo ceduľka na oblečení až tak, že sa trasie alebo nevie upokojiť. Vtedy je lepšie poradiť sa s detským lekárom, či nejde o nejakú citlivosť na dotyk alebo väčší nepokoj.

Ako prežiť ráno bez kriku?

Dajte im na výber z dvoch vecí: Nepýtajte sa „čo si oblečieš?”, ale „chceš červené alebo modré tričko?”. Dieťa má pocit, že rozhodlo ono, a vy ste spokojní, lebo obe veci sú čisté.

Pripravte sa večer: Vyberte si veci spolu pred spaním. Ráno už o tom netreba vyjednávať.

Urobte z toho hru: Skúste súťažiť, kto si skôr natiahne ponožky. Hra funguje u detí vždy lepšie ako príkazy.

Chváľte: Dieťa sa oblečie samo alebo si vyberie niečo nové? Určite ho poriadne pochváľte.

Možno vás to prekvapí, ale scéna s dieťaťom v nočnej košeli uprostred obchodu vôbec nehovorí o zlyhaní rodiča. Neznamená to nedostatok hraníc ani výchovy. Znamená to jediné – máte doma malé dieťa, ktoré objavuje vlastnú vôľu a učí sa, že o niektorých veciach môže rozhodovať samo. Máte už doma osobnosť, ktorá vie, čo chce. Tie „dokonalé” fotky z katalógov sú aj tak nuda, a tie napríklad s modrou košieľkou, budú mať o pár rokov oveľa väčšiu hodnotu, a dokonca sa pri nich raz všetci dobre zasmejete.

Zdroj