Alžbeta Brozmanová Gregorová je vysokoškolskou učiteľkou, akademičkou, ale aj odborníčkou na dobrovoľníctvo. Vyučuje na univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a je prezidentkou Platformy dobrovoľníckych centier a organizácií. Porozprávali sme sa spoločne o dobrovoľníčení, ale aj o akademickej pôde.
Alžbeta Brozmanová Gregorová pre Akčné ženy prezradila:
- prečo sa uberá už roky dvomi smermi a ako ich prepája,
- ako sa zmenilo štúdium sociálnej práce,
- prečo by sme mali scitlivovať študentov a študentky,
- kto je dobrovoľník a kto môže dobrovoľníčiť,
- čo chýba našej spoločnosti, aby sa nám v nej žilo lepšie.
Keď sa spoja dva smery najlepšie ako môžu
Uberáte sa dvoma smermi. Akými?
Roky pôsobím na dvoch pozíciách. Jedna je v akademickom svete, pretože pracujem na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, na pedagogickej fakulte. A ak mám pomenovať ešte tú užšiu zložku, tak na katedre sociálnej práce. No a potom tá moja druhá rola je, že pôsobím v treťom sektore, v Platforme dobrovoľníckych centier a organizácií, kde sa venujem dobrovoľníctvu a jeho advokácii, presadzovaniu a rozvoju dobrovoľníctva na Slovensku.
Kde sa cítite viac doma? V ktorej pozícii?
Asi neviem povedať, kde som viac doma. Moje full-time zamestnanie je na univerzite, ale mne sa to vlastne roky darí prepájať. V podstate už od doktorandského štúdia, kde som mala tému o dobrovoľníctve vo vysokoškolskom vzdelávaní. Čiže ja sa vlastne systematicky tejto téme venujem, a to aj výskumne. A väčšina mojich výskumných prác je na to naviazaných.
Spájate s témou dobrovoľníctva aj výučbu študentov?
Áno, mám na tieto témy nasmerované niektoré predmety, ktoré učím. Ale zaoberám sa aj mimovládnymi organizáciami, fungovaním občianskeho sektora. A snažím sa to všetko držať vo vzájomnej súvislosti, čo je veľmi dobré.
Prečo?
Pretože, keď na druhej strane potrebujeme niečo presadiť, napríklad rozvoj dobrovoľníctva alebo podporu mimovládnych organizácií zo strany štátu, som presvedčená, že to má byť založené na dôkazoch.
Prečítajte si: Manažérka Eva Ščepková: Je veľmi potrebné, mať neustále vzájomný kontakt s mladšou generáciou
Sociálna práca je prepotrebná
Pracujete so študentmi na katedre sociálnej práce. Ako sa rokmi štúdium sociálnej práce zmenilo?
U nás na katedre mám pocit, že za posledné dva roky zmena nastala v tom, kto sociálnu prácu študuje. Mnohé roky predtým sa hovorievalo, že sociálnu prácu vyštuduje hocikto. Môžem povedať, že na našej katedre teda nie, lebo my sa snažíme si kvalitu udržať. A naša katedra je známa aj ako katedra, ktorá práve podporuje dobrovoľnícke aktivity študentov a študentiek. Čiže zmena je výrazná v tom, že sociálnu prácu študujú tí, ktorí sú už vyzretejší a vedia si predstaviť, že by s teóriou pokračovali aj v praxi. Ale je dobré, že to zase nie sú masy študentov, pretože individuálne sa s nimi lepšie robí a zapája do aktivít, ktoré robíme.
Je sociálnych pracovníkov dostatok?
Práve naopak. Všade je nedostatok sociálnych pracovníkov. Máme však veľa rôznych kontaktov a tým, že spolupracujeme s našimi praxovými pracoviskami od zariadení sociálnych služieb cez sociálno-právnu ochranu, sociálnu kuratelu, obecné či mestské úrady, nás oslovujú.
Ale nie je to jednoduchá práca…
To teda nie. Je to veľmi ťažká práca. Nie každý je na to mentálne pripravený. Aj preto sa snažíme študentov posilňovať počas štúdia, aby to zvládli vedomostne, aj osobnostne a na pomoc ľuďom sa nastavili. V každom prípade, pracovných miest je veľmi veľa, pretože aj problémov v spoločnosti je veľa.
Prečítajte si: Etnologička Alexandra Bitušíková: Úplnú rodovú rovnosť dosiahneme v Európe tak o 200 rokov
Akademická pôda a podpora inklúzie a rodovej rovnosti
Ako vnímate súčasnú situáciu na akademickej pôde?
Ja si myslím, že sa prostredie na akademickej pôde veľmi zmenilo. Dnes je tlak na vysokoškolských učiteľov a učiteľky určite väčší. Väčší v množstve povinností, v tlaku na vedu a publikovanie do časopisov, ktoré sú vysoko hodnotené. Ale pre mnohé profesie, ako napríklad aj pre nás, pre sociálnu prácu, je pre prax tejto profesie v národnom kontexte oveľa dôležitejšie publikovať niečo, čo čítajú a čomu rozumejú sociálni pracovníci. A to vedecké príspevky nie sú. Nehovoriac o tom, že prax v sociálnej práci úzko súvisí s legislatívou, kde sa zákony a predpisy neustále menia. A my to všetko musíme sledovať, študovať a vysvetliť ďalej.
Zaujalo nás, že sa na akademickej pôde venujete aj výučbe predmetu Rod, identita, spoločnosť. Prečo?
Je to jedna z tém, ktorej sa okrajovo venujem, pretože problematika inklúzie alebo vôbec spojenia so ženskými témami, s feminizmom v sociálnej práci, je veľmi výrazná. Práve sociálnu prácu profesionalizovali feministky. Aj keď, pre mňa nie je táto téma len o ženách, lebo máme napríklad aj mužov, ktorí sú na rodičovských dovolenkách. Radšej preto hovorím, že nie je potrebné zabezpečiť rovnosť len pre ženy, ale pre ľudí, ktorí majú rôzne typy znevýhodnení. Je nevyhnutné vytvárať im také prostredie, ktoré je inkluzívne a je citlivé na ich špecifiká.
Začali ste s touto témou aj v súvislosti s prekážkami na univerzitnej pôde?
Tých prekážok je tam kopa, ale spolu s kolegyňami sme sa začali cez túto tému zaoberať najmä scitlivovaním ľudí ako takých. Či už v zmysle stereotypov alebo preto, že pre niekoho je pojem feministka nadávka. Povedali sme si, že budeme scitlivovať naše študentstvo a prostredníctvom tohto predmetu vnášame svoj pohľad na problematiku rodu a inklúzie. Hovoríme o tom, ako rôzne môžeme vnímať rodové aspekty, jazyk, ktorým rozprávame, to kým ako muži a ženy sme. Niekedy si myslím, že by sa tento predmet zišiel aj kolegom a kolegyniam. A tak celkovo asi všetkým.
Dobrovoľníčenie je dobrovoľné
Od roku 2002 až do roku 2017 ste viedli regionálne Dobrovoľnícke centrum v Banskej Bystrici a od roku 2011 ste boli viceprezidentkou Platformy dobrovoľníckych centier a organizácií a aktuálne ste už prezidentkou. Koho iného než vás, by sme sa mali opýtať na definíciu dobrovoľníka?
Dobrovoľník je človek, ktorý sa venuje vo voľnom čase nejakému dobru. Čiže robí dobro v prospech iných ľudí, prírody, spoločnosti a robí to zadarmo. To je taká úplne jednoduchá definícia s tromi kritériami. Je to slobodné rozhodnutie, bez nároku na finančnú odmenu a v prospech niekoho iného, alebo mimo domácnosti, v ktorej žijeme.
Kto môže byť dobrovoľníkom?
V podstate ktokoľvek, ale podľa zákona deti od 15 rokov. Ale nehovoríme, že deti, ktoré nemajú 15 rokov, nemôžu dobrovoľníčiť. Nemôžu právne, takže do veku 15 rokov hovoríme o výchove k dobrovoľníctvu, ktorá je veľmi dôležitá práve od toho najnižšieho veku. Aby nadobudli návyk, vedomosť, skúsenosť o tom, aké to je, niekomu pomáhať. Naučili sa to v podstate ako bežnú súčasť svojho života.
Kde a ako môžu dobrovoľníci pomáhať?
Dobrovoľnícka pomoc sa dá nájsť skoro v každej oblasti. Od životného prostredia, športu, sociálnej oblasti, či kultúry. Ľudia si predstavujú, že dobrovoľníci a dobrovoľníčky sú v nejakých zariadeniach pre seniorov alebo že pomáhajú len ľuďom. Ale to spektrum aktivít je naozaj veľmi široké. V Platforme dobrovoľníckych centier a organizácií máme napríklad dobrovoľníčku, ktorá je advokátka a zadarmo nám poskytuje rady na problémy, ktoré riešime.
Môžete uviesť aj iné príklady pre lepšiu predstavu?
Napríklad doučovací program pre deti zo znevýhodneného prostredia alebo rozprávanie sa so seniormi. Alebo program, v ktorom dobrovoľníci navštevujú osamelých ľudí v ich domovoch. Dobrovoľníci vedú svoje skautské družiny alebo sú často aj len v pozadí, kde ich nevidíme. Môže to byť aj nejaká administratívna pomoc alebo pomoci pri kultúrnych podujatiach. Obrovské množstvo dobrovoľníkov a dobrovoľníčok sa podieľa napríklad aj na organizácii a zabezpečení olympijských hier.
Čo ľuďom dobrovoľníčenie prináša?
Dá sa na to pozrieť z rôznych pohľadov. Môže to byť nová vedomosť, zručnosť, sebarozvoj, aj sebarealizácia. Pre mnohých ľudí je to tiež pocit užitočnosti. Mnohokrát majú ľudia zamestnania, v ktorých nevidia výsledok svojej práce. Dobrovoľníctvo je pre nich niečo zmysluplné. A často je to aj o nových kontaktoch s inými ľuďmi, začlenení sa do komunít. Bývajú to neviditeľné, ale mimoriadne potrebné skutky, ktoré dobrovoľníkom dávajú veľmi veľa.
Čo práca s dobrovoľníctvom prináša vám?
Venujem sa dobrovoľníctvu viac ako 20 rokov a som rada, že som si vybrala práve túto tému, lebo je to téma, ktorá je veľmi pozitívna. Stretávam ľudí, ktorí sú ochotní venovať svoj čas niekomu alebo niečomu inému. Sú to teda pozitívne nastavení ľudia a to je povzbudzujúce a motivujúce. V našej krajine sme očakávali, že život v demokracii bude automaticky dobrý, ale som presvedčená, že sa automaticky nezískava. Ľudí treba viesť k spoluzodpovednosti za spoločnosť, v ktorej žijeme a k tomu, aby sa podieľali na jej zlepšovaní. Nič za nás neurobí štát alebo samospráva. Ľudia by sa mali starať o svoje bezprostredné okolie, v ktorom žijú a zaujímať sa jeden od druhého. Až vtedy to môže u nás dobre fungovať.
Zdroj titulná foto: archív Alžbeta Brozmanová Gregorová
