Amanda S. C. Gorman je americká poetka a aktivistka. Vo svojej práci sa zameriava na otázky útlaku, feminizmu, rasy a marginalizácie, ako aj africkej diaspóry.
Amanda Gorman v roku 2015 vydala básnickú knihu Ten, pre koho jedlo nestačí. Preslávila sa v roku 2021, keď napísala a predniesla svoju báseň „The Hill We Climb“ na inaugurácii Joea Bidena. Gormanovej inauguračná báseň vzbudila medzinárodný ohlas a krátko nato dve z jej kníh dosiahli status bestselleru.
Amanda Gorman sa písalo v časopise Time – zaradili ju do zoznamu 100 Next v kategórii „Fenomy„. V tom istom mesiaci sa Gormanová stala prvou poetkou, ktorá vystúpila na Super Bowl, keď predniesla svoju báseň „Chorus of the Captains“.
Raný život a vzdelanie
Amanda Gorman sa narodila v Los Angeles v Kalifornii a vychovávala jej slobodná matka Joan Wicks, učiteľka angličtiny vo Watts, s jej dvoma súrodencami. Jej sestra, dvojča, Gabrielle, je aktivistka a filmárka. Amanda povedala, že vyrástla v prostredí s obmedzeným prístupom k televízii. Svoje mladé ja opísala ako „čudné dieťa“, ktoré rado čítalo a písalo a bolo povzbudzované svojou matkou.
Amanda Gorman má poruchu sluchového spracovania a je precitlivená na zvuk. V detstve mala aj rečovú vadu. Amanda počas svojho detstva chodila na logopédiu a Elida Kocharian z The Harvard Crimson v roku 2018 napísala: „Gormanová nevníma svoju rečovú vadu ako barličku – skôr ju vníma ako dar a silu.“
Amanda pre Harvard Gazette v roku 2018 povedala: „Vždy som to vnímala ako silu, pretože odkedy som zažívala tieto prekážky, pokiaľ ide o moje sluchové a hlasové schopnosti, stala som sa naozaj dobrou v čítaní a písaní. Uvedomila som si to v mladom veku, keď som recitovala.“
Amanda tiež povedala, že používala piesne ako formu logopédie a vysvetlila: „Najradšej som cvičila pieseň „Aaron Burr, Sir“ od Hamiltona, pretože je plná písmena R. A povedala som si: „Ak môžem držať krok s Leslie v tejto skladbe, potom som na ceste k tomu, aby som mohla povedať toto R vo svojej básni.“
Amanda Gorman navštevovala New Roads, súkromnú školu v Santa Monice. Získala vysokoškolské štipendium Milken Family Foundation a študovala sociológiu na Harvard College, ktorú ukončila s vyznamenaním v roku 2020. V roku 2019 strávila semester štúdiom v Madride v Španielsku s podporou IES Abroad.
Začiatky kariéry a uznanie
Amandino umenie a aktivizmus sa zameriavajú na otázky útlaku, feminizmu, rasy a marginalizácie, ako aj na africkú diaspóru. Povedala, že ju inšpirovalo stať sa mládežníckou delegátkou OSN v roku 2013 po zhliadnutí prejavu pakistanskej nositeľky Nobelovej ceny Malaly Yousafzaiovej. Gormanová bola vybraná ako prvá laureátka mládežníckeho básnika v Los Angeles v roku 2014. V roku 2015 vydala básnickú knihu Ten, pre ktorého jedlo nestačí.
V roku 2016 Gormanová založila neziskovú organizáciu One Pen One Page, program písania a vedenia mládeže. V roku 2017 sa stala prvou autorkou, ktorá bola uvedená v Knihe mesiaca inštitútu XQ. Pre Nike napísala poctu čiernym športovcom a má knižnú zmluvu s Viking Children’s Books na napísanie dvoch obrázkových kníh pre deti.
V roku 2017 sa Gormanová stala prvou mládežníckou poetkou, ktorá otvorila literárnu sezónu pre Kongresovú knižnicu, a svoju poéziu čítala aj pre MTV.
Počas pobytu na Harvarde sa Gorman stal prvou osobou, ktorá bola v apríli 2017 vyhlásená za laureáta národného mládežníckeho básnika. Bola vybraná z piatich finalistov. V roku 2017 Gormanová vyhrala grant 10 000 USD od mediálnej spoločnosti OZY v cenách OZY Genius Awards, prostredníctvom ktorých 10 vysokoškolákov dostane „príležitosť realizovať svoje vynikajúce nápady a predstavené inovácie“.
Chce kandidovať za prezidentku
V roku 2017 Gormanová povedala, že má v úmysle kandidovať na prezidentku v roku 2036, a následne často opakovala túto nádej. Keď bola zvolená za jednu z „vysokoškolských žien roka“ časopisu Glamour 2018, povedala: „Vidieť spôsoby, akými môžem ako mladá černoška inšpirovať ľudí, je niečo, v čom chcem pokračovať v politike. Chcem to premeniť na realitu a činy.“
Po prečítaní svojej básne „The Hill We Climb“ na inaugurácii prezidenta Joea Bidena v roku 2021 Hillary Clintonová na Twitteri vyjadrila svoju podporu Gormanovej ašpirácii do roku 2036.
V roku 2019 bol Gorman vybraná ako jedna z „Young Futurists“ časopisu The Root, každoročný zoznam „25 najlepších a najbystrejších mladých Afroameričanov, ktorí vynikajú v oblasti sociálnej spravodlivosti a aktivizmu, umenia a kultúry, podnikania a podnikových inovácií, vede a technika a zelených inovácií“. Vyjadrila podporu právam na potrat a Roe v. Wade vo videu NowThis News z roku 2019, ktoré obsahovalo báseň pro-choice.
V máji 2020 sa Gormanová objavila v epizóde webovej série Some Good News, ktorú moderoval John Krasinski, kde mala možnosť virtuálne stretnúť Oprah Winfreyovú a predniesla virtuálny úvodný prejav pre tých, ktorí sa kvôli COVID-19 nemohli zúčastniť. V roku 2020 Gorman predstavil „Earthrise“, báseň zameranú na klimatickú krízu.
Inauguračná báseň a uznanie
Gormanová prečítala svoju báseň „The Hill We Climb“ na inaugurácii Joea Bidena 20. januára 2021 a je najmladším básnikom, ktorý čítal na prezidentskej inaugurácii v histórii Spojených štátov. Na inauguráciu ju odporučila Jill Biden. Po 6. januári 2021 Gormanová upravila znenie svojej básne tak, aby sa zaoberala útokom na Kapitol v Spojených štátoch. Počas týždňa pred inauguráciou povedala kritikovi knihy The Washington Post Ronovi Charlesovi: „Dúfam, že moja báseň bude predstavovať moment jednoty pre našu krajinu“ a „svojimi slovami budem môcť hovoriť o novej kapitole a ére pre náš národ.“
Pred vystúpením Gormanová povedala spolumoderátorovi CBS This Morning Anthonymu Masonovi: „Jednou z príprav, ktorú robím vždy, keď vystupujem, je, že si poviem mantru, ktorá znie: „Som dcéra čiernych spisovateľov. Pochádzam z bojovníkov za slobodu, ktorí prelomili reťaze a zmenili svet. Volajú ma. A to je spôsob, akým sa pripravujem na povinnosť, ktorú treba splniť.“
Krátko po vystúpení Gormanovej na inaugurácii jej dve pripravované knihy, básnická zbierka The Hill We Climb a projekt pre mládež Change Sings: A Children’s Anthem – sa dostali na vrchol rebríčka bestsellerov Amazonu. Knižná verzia básne „The Hill We Climb“ vyšla v marci 2021 s predslovom Oprah Winfrey a debutovala na 1. mieste v niekoľkých zoznamoch bestsellerov vrátane beletrie pre dospelých The New York Times a USA Today. Pre každú z troch nadchádzajúcich Gormanovej kníh boli prvé výtlačky vydané v počte milión kópií.
Vo februári 2021 holandská spisovateľka Marieke Lucas Rijneveldová, víťazka Medzinárodnej Bookerovej ceny za rok 2020, ktorá bola vybraná na preklad Gormanovej básne, odstúpila od úlohy po kritike, že vydavateľ si vybral bieleho prekladateľa. Rozhodnutie Rijnveldovej „zintenzívnilo diskusiu v Holandsku o etike prekladu a podčiarklo Gormanovej pôvodné pocity z kopcov, na ktoré musia ‚všetky ostatné čierne dievčatá‘ vyliezť.“
V marci 2021 bolo oznámené že španielske vydavateľstvo Univers po najatí spisovateľa Victora Obiolsa, aby preložil Gormanovej báseň do katalánčiny, ho po dodaní prekladu zbavilo zákazky a hľadalo náhradného prekladateľa. Victor Obiols uviedol: „Nespochybňovali moje schopnosti, ale hľadali iný profil, ktorým musela byť žena, mladá, aktivistka a najlepšie černoška.“ Žiadosť údajne pochádzala od americkej skupiny Viking Books. Na nemeckom vydaní básne spolupracovali traja prekladatelia – Kübra Gümüşay, Hadija Haruna-Oelker a Uda Strätling.
IMG Models a jej materská spoločnosť WME podpísali zmluvu s Gormanovou o zatupovanie v móde, kráse a podpore talentov. Vo vydavateľskom priemysle ju zastupuje Writers House a právnická firma Gang, Tyre, Ramer, Brown a Passman. Gormanová bola poverená zložiť originálnu báseň, ktorá bude prednesená na slávnostnom predzápase Super Bowl LV vo februári 2021 ako úvod k trom čestným kapitánom, ktorí budú predsedať hodu mincou.
Amanda Gorman sa dostala na obálku vydania časopisu Time z februára 2021. V marci 2021 Gormanová povedala, že bola rasovo profilovaná ochrankou blízko jej domu, a následne na Twitteri napísala: „Odišli bez ospravedlnenia. Toto je realita čiernych dievčat: Jeden deň ťa nazývajú ikonou, druhý deň, hrozbou.“ Neskôr na Twitteri napísala: „V istom zmysle mal pravdu. Som hrozba: hrozba nespravodlivosti, nerovnosti, nevedomosti. Každý, kto hovorí pravdu a kráča s nádejou, je zjavný a smrteľný nebezpečenstvo pre mocnosti. Hrozba a hrdosť.“
Gormanová, ktorú odfotila Annie Leibovitzová pre titulný príbeh májového vydania Vogue – prvá poetka, ktorú časopis takto predstavil – povedala, že odmietla ponuky v hodnote 17 miliónov dolárov. V septembri 2021 bolo oznámené, že Gormanová sa stane prvou Estée Lauder „Global Changemaker“, ako zástupca značky v reklamných kampaniach a rečníckych podujatiach, okrem práce s grantovým programom spoločnosti na podporu gramotnosti pre dievčatá a ženy.
Po streľbe na základnej škole Robba v Uvalde v Texase v máji 2022 Gorman zverejnila krátku báseň na Twitteri a vyzvala k akcii na podporu bezpečnosti zbraní, ako aj napísala báseň „Hymn for the Hurting“. Pokračovala vo vyjadrení svojej podpory Roe v. Wade a právam na potrat v básni zverejnenej na Twitteri 24. júna 2022, ktorá obsahuje vetu: „Nenecháme Roe v. Wade pomaly vyblednúť.“
Vplyvy
Gorman hovorila o svojich prvých pokusoch o písanie, že sa jej páčila Anne zo Zeleného domu, kým na strednej škole neobjavila prácu Toni Morrisonovej: „Vtedy som si uvedomila, že príbehy môžu byť v skutočnosti o ľuďoch, ktorí vyzerajú ako ja.“ Observer.com v roku 2019 uviedol: „Na strednej škole si nakoniec prečítala poéziu iných černošiek, ako sú Audre Lorde a Phillis Wheatley, a začala písať básne, ktoré sa vyjadrovali k otázkam sociálnej spravodlivosti, ako je intersekčný feminizmus a rasa.“
Z mnohodisciplinovaného pohľadu na sebavyjadrenie Gormanová hovorila o spojení medzi módou a poéziou; v roku 2019 magazín Vogue poznamenal, že Amanda sa inšpirovala „ikonami ako Maya Angelou, vojvodkyňou zo Sussexu a Michelle Obamovou“ a povedala: „Móda prináša do jazyka výraznú vizuálnu estetiku. Keď vystupujem na pódiu, som nemyslím len na svoje oblečenie, ale aj na to, čo moje tričko Wakanda Forever a žltá sukňa hovoria o mojej identite básnika.“
Osobný život
Amanda Gorman je členka katolíckej cirkvi St. Brigid, čiernokatolíckej farnosti v jej rodnom meste Los Angeles.
Celá verzia básne “The Hill We Climb”
When day comes, we ask ourselves, where can we find light in this never-ending shade?
The loss we carry. A sea we must wade.
We braved the belly of the beast.
We’ve learned that quiet isn’t always peace, and the norms and notions of what “just” is isn’t always justice.
And yet the dawn is ours before we knew it.
Somehow we do it.
Somehow we weathered and witnessed a nation that isn’t broken, but simply unfinished.
We, the successors of a country and a time where a skinny Black girl descended from slaves and raised by a single mother can dream of becoming president, only to find herself reciting for one.
And, yes, we are far from polished, far from pristine, but that doesn’t mean we are striving to form a union that is perfect.
We are striving to forge our union with purpose.
To compose a country committed to all cultures, colors, characters and conditions of man.
And so we lift our gaze, not to what stands between us, but what stands before us.
We close the divide because we know to put our future first, we must first put our differences aside.
We lay down our arms so we can reach out our arms to one another.
We seek harm to none and harmony for all.
Let the globe, if nothing else, say this is true.
That even as we grieved, we grew.
That even as we hurt, we hoped.
That even as we tired, we tried.
That we’ll forever be tied together, victorious.
Not because we will never again know defeat, but because we will never again sow division.
Scripture tells us to envision that everyone shall sit under their own vine and fig tree, and no one shall make them afraid.
If we’re to live up to our own time, then victory won’t lie in the blade, but in all the bridges we’ve made.
That is the promise to glade, the hill we climb, if only we dare.
It’s because being American is more than a pride we inherit.
It’s the past we step into and how we repair it.
We’ve seen a force that would shatter our nation, rather than share it.
Would destroy our country if it meant delaying democracy.
And this effort very nearly succeeded.
But while democracy can be periodically delayed, it can never be permanently defeated.
In this truth, in this faith we trust, for while we have our eyes on the future, history has its eyes on us.
This is the era of just redemption.
We feared at its inception.
We did not feel prepared to be the heirs of such a terrifying hour.
But within it we found the power to author a new chapter, to offer hope and laughter to ourselves.
So, while once we asked, how could we possibly prevail over catastrophe, now we assert, how could catastrophe possibly prevail over us?
We will not march back to what was, but move to what shall be: a country that is bruised but whole, benevolent but bold, fierce and free.
We will not be turned around or interrupted by intimidation because we know our inaction and inertia will be the inheritance of the next generation, become the future.
Our blunders become their burdens.
But one thing is certain.
If we merge mercy with might, and might with right, then love becomes our legacy and change our children’s birthright.
So let us leave behind a country better than the one we were left.
Every breath from my bronze-pounded chest, we will raise this wounded world into a wondrous one.
We will rise from the golden hills of the West.
We will rise from the windswept Northeast where our forefathers first realized revolution.
We will rise from the lake-rimmed cities of the Midwestern states.
We will rise from the sun-baked South.
We will rebuild, reconcile, and recover.
And every known nook of our nation and every corner called our country, our people diverse and beautiful, will emerge battered and beautiful.
When day comes, we step out of the shade aflame and unafraid.
The new dawn blooms as we free it.
For there is always light, if only we’re brave enough to see it.
If only we’re brave enough to be it.