NAČÍTAVAM

Type to search

AKČNÉ MAMY Ekológia INŠPIRÁCIE MAGAZÍN ROZHOVORY

Andrea Meredith: Najprínosnejší sú pre mňa ľudia, ktorí mi hovoria „nie“

REDAKCIA
Share

Andrea Meredith je mladá mamička dvoch chlapcov, ktorá žije na bratislavskom sídlisku. Niekoľko rokov pracovala v korporácii. Počas materskej dovolenky sa začala pohrávať s myšlienkou, ako znížiť odpad z plastových vreciek, ktoré si pravidelne z nákupov nosila domov.

Jej najlepšiu kamarátku tento nápad nadchol a Andrea začala postupne malými krôčikmi pracovať na projekte eko vreciek. Dnes predáva eko vrecká z kukuričného škrobu vo svojom e-shope beniki.sk.

Čo bolo na začiatku, kto ju učí najväčšej trpezlivosti a kde čerpá energiu pri svojom podnikaní, prezradila v rozhovore.

Pustila si sa do výroby a predaja unikátneho produktu na slovenskom trhu – znovu použiteľných eko vrecúšok vyrobených z kukuričného škrobu. Ako sa zrodila táto myšlienka?

Samotná myšlienka prišla celkom znenazdajky. Som mama ako každá iná, a keďže nemáme dom ani záhradku, práve počas materskej dovolenky nám vďaka mojim dvom hladošom narástlo množstvo kupovaného ovocia, zeleniny a pečiva.

To ma donútilo zamyslieť sa, ako znížiť odpad z nákupov, a zároveň možno pomôcť aj iným mamám a ženám spraviť to isté.

Keď som sa s nápadom zverila najlepšej kamarátke, bolo rozhodnuté, tá predstava ju nadchla azda viac ako mňa. Dnes viem, že nebyť jej povzbudenia a podpory v tej chvíli, táto myšlienka by sa pravdepodobne nikdy nestala skutočnosťou.

Je príjemné sledovať, ako sa občas v živote ocitneme na správnom mieste v správnom čase pri správnych ľuďoch a všetko do seba zapadne. To bol pre mňa moment, keď som vedela, že treba vykročiť vpred k realizácii nápadu.

Na začiatku bola teda podpora zo strany blízkych pre teba asi dôležitá?

Áno, určite, pre mňa osobne by to inak nešlo. Cítim veľkú podporu od ľudí z môjho blízkeho okolia, aj keď možno od iných, ako som očakávala. Baví ma sledovať, ako sa s novým životným smerom všetko mení. Paradoxne sú pre mňa najprínosnejší ľudia, ktorí mi hovoria „nie“ alebo „brzdi“. To ma vždy zastaví a dovedie na začiatok, späť k prvotnej otázke „Čo je môj skutočný cieľ?“ Odpoveď na ňu ma vráti do bodu, z ktorého sa viem posunúť správnym smerom.

Ako vznikalo tvoje vrecko? Aký bol proces jeho zrodu?

Eko vrecko vznikalo dlhšie, než by sa mohlo zdať. Najskôr som sa musela zamerať na nájdenie vhodného materiálu. Keď bola táto úloha splnená, rozhodla som sa doň investovať a nakúpila som materiál. Nasledovala realizácia finálneho produktu.

Začala som hľadať vhodný strih, technológiu šitia, rozloženie nosnosti pre trvácnosť produktu atď. Vo chvíli, keď eko vrecko nadobudlo finálnu podobu, začala som pracovať na infografike, letáčikoch, webovej stránke, e-shope, a najmä foto prezentácii produktu.

Eko vrecko Beniki

Eko vrecko Beniki

Najväčšou výhodou tvojho eko vrecka je jeho materiál – prečo si zvolila práve materiál z kukuričného škrobu? Znie to celé dosť neštandardne a vrecúško pôsobí ušité ako z „organzy“.

Samotný materiál je nosnou vlastnosťou produktu a hľadala som ho pomerne dlho. Keď už som vedela, do akého produktu chcem ísť, chcela som mu dať aj ďalší rozmer. Ten bol práve v materiálovom zložení a spôsobe jeho následného spracovania. Chcela som preskúmať aj posledný krok, čo sa stane s vrecúškom, keď doslúži.

Ako sa v rámci prístupu zero waste pohrať s touto ideou. Myšlienka kompostácie použitého materiálu, ktorý môže tvoriť základ pre pestovanie ďalších plodín, bola pre mňa silným stimulom. Odštartovala úporné hľadanie po celom svete, množstvo telefonátov, vzoriek, skúšania. Trvalo pol roka, kým som materiál držala v rukách a vedela som, že toto je ono.

Ako kompostovať eko vrecká z kukuričného škrobu?

Pri recyklácii materiálu odporúčame výlučne priemyselnú kompostáreň. Keď eko vrecúška doslúžia, je nutné najskôr odstrániť stuhu, pretože v súčasnosti nie je plne kompostovateľná, a následne eko vrecko vyhodiť do recyklačného odpadkového koša. Ten býva označený hnedou farbou.

V priemyselnej kompostárni, kde sú podmienky na rozklad materiálu umelo nastavené na ideálne hodnoty, sa materiál rozloží v rámci niekoľkých týždňov (na odštartovanie procesu rozkladu musia byť splnené podmienky 50 °C a 80 % vlhkosti po určitý čas). Neodporúčame vrecká hádzať do domáceho kompostéra, trvanie a proces rozkladu sa môžu výrazne líšiť.

Čím sa tvoje eko vrecko odlišuje od ostatných vrecúšok ušitých napríklad z bavlny?

Eko vrecko Beniki

Základný rozdiel je v materiáli. Ten je nový. Ak vezmeme napríklad vrecúška ušité svojpomocne doma zo starých záclon alebo z iných zvyškov látky, ide o upcykláciu, a to je ideálna voľba. Upcyklácia, čo znamená znovu použitie materiálu, by mala byť, v rámci možností starostlivosti o životné prostredia, vždy prvou voľbou.

Ak je to čo i len trochu možné, treba využiť to, čo už existuje. Ja prostredníctvom eko vrecúšok ponúkam pridanú hodnotu v následnom recyklovaní produktu, ktorý sa vráti späť do prírody.

Spomenula by som ešte jeden úsmevný rozdiel medzi kukuričným vrecúškom a jeho záclonovým parťákom – naše eko vrecká sú z husto tkaného materiálu, takže napríklad pri manipulácii s pečivom ostávajú všetky omrvinky vo vrecúšku.

Tvoje vrecká majú v podstate klasický tvar jednoduchého vrecúška – bol priestor aj na kreovanie strihu či dizajnu?

Samotný dizajn vznikol v spolupráci s úžasnou pani krajčírkou, ktorá dala celému nápadu srdce. S farbami som sa zasa pohrala ja. Čo sa týka strihu a spôsobu šitia, snažili sme sa zladiť jemnosť materiálu a pevnosť a odolnosť pri praktickom použití. Nakoniec sme zvolili variant, kde záťaž pri nosení znáša pevnejší materiál, čo zabezpečuje vyššiu trvácnosť produktu.

Začínať v oblasti, ktorá momentálne síce zažíva svoj boom, je atraktívne, ale nie jednoduché, keďže na trhu je viacero podobných produktov. Čo považuješ za najväčšie výzvy pri začatí výroby eko vreciek?

Za najväčšiu výzvu určite považujem nájdenie vhodných, spoľahlivých a najmä lokálnych dodávateľov. Toto je pre mňa ešte oblasť, kde vidím priestor na ďalšie oslovovanie dodávateľov a nové spolupráce. Verím, že na Slovensku, ale hlavne v susednom Česku vznikajú pomaly v oblasti textilného priemyslu ambície oživenia tohto odvetvia vo väčšom rozmere.

Čo bolo najnáročnejšie pri začatí tvojho podnikania?

Najnáročnejšie bolo určite zostať trpezlivá a tiež pustiť kontrolu nad vecami, ktoré som nemohla ovplyvniť. V tej prvej oblasti som chcela mať všetko hneď vybavené a chcela som, aby všetko išlo hladko. Ako sa celý nápad rodil, videla som, že tie najlepšie veci a najmä ľudia ku mne prichádzajú znenazdajky a svojimi  vlastnými cestičkami. Veľa vecí som nehľadala, ony si našli mňa. Vtedy som cítila, že idem správnym smerom.

Množstvo situácií sa vyriešilo samo, len bolo potrebné im nechať čas, pustiť kontrolu a byť trpezlivá. Najväčšej trpezlivosti ma, samozrejme, naučili moje deti. Som im za to vďačná a učím sa s ňou ďalej pracovať. Aktivít je zrazu oveľa viac. Snažím sa skĺbiť domácnosť s podnikaním, potrebujem sa občas zastaviť a zhlboka nadýchnuť. Energiu mi dáva rodina a príroda.

Ako sa ti darí spájať rolu matky malých detí a podnikateľky?

Momentálne sú moje detičky už v škôlke a veľmi intenzívne si každý deň uvedomujem, že ak by boli doma, nebolo by možné takto pracovať. Hoci som začínala ešte počas posledného pol roka rodičovskej dovolenky, naplno som sa mohla venovať vrecúškam, až keď deti nastúpili do škôlky.

Teraz zažívam obdobie, keď veľa pracujem, ale zároveň vidím, ako nás to celú rodinu posúva do viac vyrovnaných vzťahov. Cítim sa spokojne aj napriek tomu, že na domácnosť a poriadok mi nezostáva veľa času. Čas s deťmi trávime radostnejšie a menej monotónne, keďže je ho menej. Pomáha mi, že mám veľmi jasne nastavenú prioritu a tou sú deti, všetko ostatné počká.

Aké máš plány s eko vreckami na najbližšie mesiace?

Mojím najbližším plánom je stabilizovať výrobu a dodávateľov. Dlhodobejším cieľom je dosiahnuť bod, v ktorom budú eko vrecúška plne kompostovateľné celé. Momentálne stále hľadám dodávateľa na kvalitné stuhy. Tie, čo používam dnes, sú z 86 % bavlnené, takže ich treba pred priemyselným kompostovaním odstrániť. Ak by boli z kompostovateľného materiálu, celé vrecúško by sa dalo hodiť do priemyselného kompostéra.

Mojím cieľom je mať v ponuke aj výrobok možno nie taký odolný, pretože prírodné materiály budú vždy trvácnosťou a farbami zaostávať za umelými, ale celý čisto prírodný, aj so stuhami. V druhom rade si zákazníci pýtajú iné farby vrecúšok a rôzne veľkosti. Toto je ďalšia cesta.

Čo ťa naučil tvoj projekt eko vrecká z kukurice?

Vzdať sa kontroly. Skúšať žiť a pracovať s ľahkosťou a dôverou, že sa stane niečo neočakávané a dobré. Zároveň cítiť pokoru, vážiť si proces tohto projektu, ale netlačiť na výsledok. Myšlienka, že to nevyjde, je pre mňa rovnakou možnosťou ako tá, že to vyjde. Je pri mne každý deň a vo chvíli, keď cítim, že začínam tlačiť a snažím sa ovládať výsledok, viem, že nastupuje cesta kŕčovitého naháňania sa za snom, ktorou nechcem ísť.

Mojím cieľom je pracovať najlepšie, ako viem, a nechať sa prekvapiť, čo sa stane. Nie som ambiciózna, som len zvedavá. Zvedavá, či sa bude produkt páčiť, dobre používať a či prinesie zmenu, pre ktorú sa môže rozhodnúť každý z nás.

Elena Bročková a Petra Mečárová

Tagy
REDAKCIA
REDAKCIA

Sme akčné ženy a prinášame ti príbehy a články spoločne s ďalšími akčnými ženami, ktoré robia, čo milujú a rady o tom aj píšu. Podporujeme sa navzájom v našich snoch. V tom, čo nás napĺňa a robí nám radosť. Pridaj sa k nám: https://akcnezeny.sk/registracia/ Spoločne vytvárame magazín, stretávame sa online a rovnako offline na vzdelávacich a motivačných podujatiach, ktoré organizujeme. IG: #zenyktorerobiacomiluju #akcnezeny #akcnemamy #vzdelavanie #biznis #kariera

  • 1

Zanechaj nám svoj komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked *

X