Slovenská speváčka Angelika Kollmannová vystpuje pod jej speváckym menom Alya. Pre hudbu sa nadchla už v skorom rannom detstve, nakoľko svoje idoly nachádzala všade okolo seba. Jej rodičia sú známi slovenskí hudobníci a ona v sebe taktiež objavila spevácky talent.
V rozhovore nám porozprávala o jej pôsobení v súťaži Superstar, zaujímavosti o slovenskom hudobnom priemysle, ale aj to, aké je to pôsobiť v šoubiznise. Prezradila, ako sa začala jej cesta a kam by sa chcela naďalej uberať.
Ako si sa k spevu dostala?
Ja vždy hovorím, že som ani nemala šancu sa k spevu nedostať. (smiech) Moji rodičia sa spoznali v kapele, neskôr sa oddelili a až do dnes vystupujú ako hudobné duo. Vždy bola u nás doma hudba dôležitá. Všetci hráme na hudobný nástroj. Niekedy sa mi stane, že pri zaspávaní počúvam, ako môj otec chytí jazzovú chvíľku a hrá. Niekedy sa mu to podarí aj ráno, namiesto budíka :)
Už od prvého ročníka som začala hrať na klavír, ale teória ma vôbec nebavila. Dodnes s notami nie som úplná kamarátka. Viem si zahrať, čo potrebujem, ale nenazvala by som sa virtuózom. Spoločne s klavírom, som chodila na spev. Zrazu sa aj počas puberty stali hudba a spev mojim miestom útechy, kde som mohla vyjadriť všetko, čo cítim. Moja terapeutka mi pomohla uvedomiť si, že hudba je vlastne pre mňa samoliečiaci dar, ktorý hojí moje rany.
Strácala som sa a hľadala sa, no vždy som sa našla v hudbe.
Čo ťa v hudbe inšpiruje?
Už od malička som chcela byť slovenská Hannah Montana, len bez tej ružovej parochne :) Páčil sa mi život, ktorý žila. Vedela som, že ani ja som sa nenarodila pre stereotyp. Dokáže ma inšpirovať takmer čokoľvek. Dokonca, sa viem nadchnúť aj pre hocijaké slovo, ktoré počujem v rádiu. Zapíšem si ho, a potom ho zakomponujem do mojich textov.
Jednoznačne ma motivujú aj moji rodičia, ktorí aj po 50-tke zvládajú niekoľko hodinové intenzívne koncerty bez problému. Raz by som chcela dokázať to, čo oni. Ale to až keď budem veľká :)
Aké bolo tvoje pôsobenie v Superstar?
Vždy som mala v hlave, že ak chcem na Slovensku uspieť v popovej hudbe, musím sa zúčastniť Superstar. Bála som sa, že ak nevyhrám, nikdy už nič v hudbe nedokážem. Moje sebavedomie sa tam však rozsypalo ako domček z karát. Nebola som správne nastavená a mojej psychike to nepomohlo. Odišla som odtiaľ zdrvená a niekoľko mesiacov potom, som ani nedokázala robiť hudbu. Neverila som si.
KAŽDÁ SKÚSENOSŤ JE NA NIEČO DOBRÁ, ALE V SUPERSTAR TO PRE MŇA NEBOLO VÔBEC JEDNODUCHÉ.
Čo ťa potom nakoplo?
Práve v Superstar som spoznala super dievča menom Erika, ktorá vystupovala pod produkciou Illuminate. Práve oni v tom čase robili súťaž, kde hľadali nových spevákov. Najprv som sa nechcela ani prihlásiť, pretože ma neúspech v Superstar demotivoval. Nakoniec som sa predsalen odhodlala a na poslednú chvíľu im poslala video, kde spievam. Na druhý deň mi od nich prišla správa, že som postúpila do TOP 3. Takto som sa do Illuminate dostala a začala s nimi tvoriť.
Mala som šťastie na môjho producenta Maxa Mikloša. Celý tím ľudí je neskutočný. Aj náš kameraman, PR manažér a aj náš big boss :) Máme skvelé vzťahy aj s ostatnými interpretmi ako Yaek a Tian Moon. Sme si ako rodina.
Prekvapenie som bola aj pre mojich rodičov. Vedeli, že ma hudba baví, ale keď som im oznámila, že idem do štúdia nahrávať svoje pesničky, zostali v nemom úžase. Keď si vypočuli moju prvú pesničku, dojalo ich to k slzám.
Čo ťa na hudobnom priemysle najviac prekvapilo?
Nestačí ti iba vedieť spievať. Musíš byť hotový produkt, celá komplexná persona. Všetko sa skrýva v tvojom prejave. Mám pocit, že v dnešnej dobe ľudí zaujímajú skôr kauzy a drámy na sociálnych sieťach, než poctivý, umelecký obsah. Preto pokiaľ sa snažíš prezentovať iba svojou tvorbou, je trošku náročnejšie si získať pozornosť a preraziť. Aj napriek tomu som sa ale odhodlala ísť tou síce pomalšou, no svedomitejšou cestou. Všetko je veľmi úzko prepojené so sociálnymi sieťami a vzájomnou reklamou, ktorú si vymieňame s ostatnými spevákmi.
HUDOBNÝ PRIEMYSEL JE NEMILOSRDNÝ. AK SA NEVIEŠ PREDAŤ, VYBERÚ SI NAMIESTO TEBA ZAHRANIČNÝCH INTERPRETOV.
Čo ti najviac na šoubiznise vadí?
Jediné, čo mi naozaj vadí, keď sa niektorí hudobníci poyvšujú nad ostatnými. Väčšinou sa to deje vtedy, keď niekto v niečom instantne uspeje. Napríklad, keď nahrá novú pesničku, ktorá sa náhle stane veľmi počúvanou, alebo odrazu získa veľa nových sledovateľov. To pozlátko mi príde úplne umelé a neopodstatnené. Všetci sme si rovní, a nevidím dôvod, prečo by sme sa mali brať inak.
Na čo sa môžeme najbližšie v tvojej tvorbe tešiť?
V lete sa chystám koncertovať a baviť vás mojou hudbou. Na jeseň som si dala cieľ, vydať niečo veľké, nejaký väčší projekt. Aj keď už materiál na svoje prvé EP-čko mám, rada by som urobila niečo svieže a začala od nuly. Verím, že sa to podarí ešte tento rok. Budem sa tešiť, ak budete pri tom.