Začnite písať ak chcete vyhľadať článok

KARIÉRA MAGAZÍN ROZHOVORY

Anna Podlesná: Veľmi nám záleží na tom, aby šancu na prácu mal naozaj každý

Kristína Majerová
Zdieľať

Anna Podlesná (46 r.) sa narodila v Revúcej. Ako dieťa evanjelických farárov sa však často sťahovala a preto za svoje rodisko považuje celé Slovensko. Vyštudovala Fakultu manažmentu na Univerzite Komenského. Počas svojej kariéry pracovala v PR agentúre, v korporácii, mala vlastnú firmu. Okúsila čaro tretieho sektora v Nadácii Pontis. Dobrovoľnícky pomáhala v detskom domove v Keni aj utečencom z Bosny presídleným do Spojených štátov. Vo svojom živote zažila vzostupy aj pády, aby teraz často aj cez osobnú skúsenosť lepšie rozumela ľuďom, ktorí potrebujú pomoc. Pre akčné ženy v rozhovore prezradila:

  • prečo sa rozhodla pôsobiť v oblasti zamestnávania pre ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím,
  • čo znamená asistencia pracovného začleňovania,
  • kde všade sa môžu zamestnať ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím,
  • či si vie predstaviť aj samostatný portál pre ZŤP ľudí hľadajúcich si prácu,
  • kde a kam sa má obrátiť ZŤP človek hľadajúci si prácu.

Anka, Vy pracujete v spoločnosti Profesia na pozícii CSR manažéra. Čo obnáša táto pozícia?

Každý deň je iný. V spoločnosti Profesia sa snažíme hľadať riešenia, ktoré pomôžu ľuďom na okraji trhu práce. Nechceme to robiť „od stola“ a preto sa stretávam s rôznymi ľuďmi a počúvam ich. Hlbšie sa venujeme školstvu, kde sme reagovali na potrebu riaditeľov základných a stredných škôl. Spojili sme odborníkov na ľudské zdroje, expertov z firiem aj mimovládneho sektora a vytvorili Akadémiu pre riaditeľov. Odovzdávame im praktické znalosti aj nástroje, ako moderne viesť zamestnancov v školách.

Veľmi nám záleží na tom, aby šancu na prácu mal naozaj každý. Aj ten, kto má nejakú špecifickú životnú situáciu. Snažíme sa rozvíjať možnosti pre zamestnávanie ľudí so zdravotným znevýhodnením. Robíme s firmami aj uchádzačmi. Máme tiež prieskumy, ktoré poskytujeme organizáciám aj v ďalších témach – napr. ku pracujúcim rodičom malých detí, LGBTI, cudzincom na Slovensku alebo zamestnancom vo veku 55+.

Treťou oblasťou je transparentnosť a boj proti korupcii. Začalo to portálom edujobs.sk, kde sme vniesli transparentné možnosti do výberových procesov v školstve. Pridali sme sa ku iniciatíve Stojíme za odvážnymi a keď je to v našich možnostiach, pomáhame nájsť prácu ľuďom, ktorí ju stratili kvôli nahláseniu korupcie. A reagujeme na potreby, ktoré sa ku nám dostávajú cez rôzne najmä neziskové organizácie.

A potom sú tu interné veci, ktoré dávajú zmysel zamestnancom Profesie a organizačne ich zastrešujem. Robíme rôzne zbierky, pomáhame manuálnym dobrovoľníctvom, ale aj odborným poradenstvom.

Prečo ste si vybrali práve oblasť zamestnávania ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím?

Dôvodov je viac. Niekde na začiatku je osobný príbeh zakladateľa Profesie Dalibora Jakuša, ktorý má skúsenosť s Downovým syndrómom v rodine. A dokázal ju sprostredkovať aj svojim zamestnancom. Pracovný portál profesia.sk bol od začiatku programovaný tak, aby ho mohli čítať aj nevidiaci. Neskôr vznikol portál dielne.sk, aby si firmy mohli prehľadnejšie pozrieť dostupné chránené dielne vo svojom okolí a dať ľuďom so znevýhodnením šancu na prácu cez náhradné plnenie.

Keď sme v roku 2018 urobili prieskum o postojoch voči inakostiam na pracovisku, zistili sme, že kolegu so zdravotným znevýhodnením malo len približne 16 % respondentov. Ak však niekto takúto skúsenosť mal, jeho postoj bol až dvojnásobne pozitívnejší ako u ľudí, ktorí skúsenosť nemali.

A tak sme si v Profesii povedali, že budeme vytvárať príležitosti na takúto osobnú skúsenosť čím viacerým firmám a ich zamestnancom. Zásadným krokom bolo, že od marca 2019 sme bezplatne sprístupnili firmám databázu uchádzačov so zdravotným znevýhodnením a začali sme ich motivovať k tomu, aby ich pozývali na pohovor, keď spĺňajú odborné požiadavky na danú pozíciu. Napojili sme na to ďalšie aktivity a vznikol program Výpomoc so srdcom.

V čom vás táto problematika obohacuje?

Vidíme ľudí, ako ožívajú. Práca dáva zmysluplnú náplň dňa a možnosť realizovať svoje sny. U mnohých uchádzačov so znevýhodnením to nie je ani tak vec peňazí, ako dôvod vyjsť zo samoty, možnosť učiť sa, osobnostne napredovať a rozvíjať sa. Vidíme rodičov, ktorí žijú v strachu, čo bude s ich deťmi, keď skončia školu. A zažívame príbehy, kedy sa nemožné stáva možným a životy sa otočia o 180 stupňov.

Prečítajte si aj rozhovor s Ivetou Mišovou: Ľudia s mentálnym postihnutím chcú žiť tak normálne ako sa len dá

Koľko ľudí na Slovensku sa venuje tejto téme? Nezrátame vás na prstoch jednej ruky?

Na Slovensku sú odborníci, ktorí sa dlhé roky venujú tzv. podporovanému zamestnávaniu. Problémom je nestabilné financovanie, ktoré zažívajú a tak mnohí z nich z neustáleho búšenia na „zatvorené dvere“ úradníkov vyhoreli. Poznáme však aj ľudí v štátnych inštitúciách, ktorí sa aktívne snažia pomôcť, ale ich nadriadeným vyhovuje pasivita, resp. to pre nich nie je prioritná téma.

Čo však musím povedať, že v Profesii máme veľké šťastie na externých spolupracovníkov. Pri tejto práci sú veľmi dôležité vzťahy a spolupráce a nám sa podarilo získať pre program Výpomoc so srdcom množstvo skvelých ľudí. Postupne budujeme sieť, aby sme dokázali reagovať na potreby v zamestnávaní ľudí so zdravotným znevýhodnením na celom Slovensku. Je však pred nami ešte dlhá cesta.

Reflektuje slovenská legislatíva pracovný trh pre ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím?

Na Slovensku máme osobných a pracovných asistentov. Naše skúsenosti však ukazujú, že nám tu chýba flexibilná služba, tzv. asistencia pracovného začleňovania. V novembri 2019 sme robili prieskum medzi uchádzačmi o prácu so zdravotným znevýhodnením a každý druhý uviedol, že by potreboval kariérové poradenstvo. Skúmali sme to detailnejšie a zistili sme, že mnohí reálne nevedia, ako si majú hľadať prácu, ako si uviesť svoje znevýhodnenie v životopise, ako o ňom hovoriť s personalistom. Rovnako sme robili prieskum medzi firmami, čo sú ich najčastejšie obavy a prekážky, prečo ľudí so znevýhodnením nezamestnávajú. Jednoznačne vyšli obavy z pracovného výkonu, častých PN, nedostatku času venovať sa takému zamestnancovi.

Asistencia pracovného začleňovania by pomohla reagovať na všetky tieto potreby. Mohla by mať dve časti a podľa špecifických potrieb uchádzača by bola prístupná do skončenia skúšobnej doby. V prvej časti by mal uchádzač prístup ku kariérovému poradenstvu a príprave na výkon konkrétnej práce. V druhej časti (najmä v prípade intelektových znevýhodnení, ľudí s Downovým syndrómom, autizmom a pod.) by už išlo aj o prípravu kolektívu, v ktorom by mal daný človek pracovať. Uľahčilo by to skúšobnú dobu uchádzačovi, jeho novým kolegom aj zamestnávateľovi. Po skončení skúšobnej doby by asistencia pracovného začleňovania skončila a nastavený systém starostlivosti o daného zamestnanca by už prevzal samotný zamestnávateľ.

Firmy nám tiež v prieskume uviedli, že by pomohlo zrušenie §66 Zákonníka práce, ktorý v prípade prepustenie zamestnanca so zdravotným znevýhodnením dáva firmám povinnosť požiadať o súhlas príslušný úrad práce. To stojí na zváženie, nakoľko tento paragraf reálne chráni zamestnancov so znevýhodnením, alebo tvorí prekážku, aby na trh práce vôbec vstúpili.

Spoločnosť Profesia aj verejne žiadala zlepšiť podmienky pre zamestnávanie. Navrhli ste uzákoniť príspevok na tzv. asistenta pracovného začlenenia. Podarilo sa to?

Mali sme niekoľko stretnutí na MPSVaR, oslovili sme poslancov. Aktuálne vieme, že sa dejú pozitívne zmeny, ale stále je pred nami dlhá cesta. Na Slovensku sme už mali rôzne, aj národné projekty na podporované zamestnávanie. Ale projekt je na ohraničenú dobu a keď skončí, končí aj financovanie. Nám chýba stabilné financovanie, aby mohla vzniknúť sieť organizácií, ktoré sa začleňovaniu ľudí so znevýhodnením budú môcť venovať ako svojej hlavnej činnosti dlhodobo.

Je smutné sledovať, ako si ľudia, ktorí majú praktické skúsenosti v tejto téme po skončení projektu musia hľadať inú prácu, lebo sami majú finančné záväzky, rodiny a dobrovoľnícky túto službu poskytovať nemôžu. V Profesii si to plne uvedomujeme a hľadáme model, aby sme týchto odborníkov podporili, zosieťovali a ukázali, že tu ten potenciál je.

Viete nám povedať, koľko je na Slovensku ZŤP ľudí a koľko z nich je práceschopných a hľadajúcich si prácu?

Na Profesii dlhodobo evidujeme približne 2 % uchádzačov, ktorí si v životopise uvádzajú, že majú zdravotné postihnutie. V konkrétnych číslach je to do 2000 uchádzačov ročne cez profesia.sk. Vieme však, že je pomerne veľká skupina uchádzačov, ktorí túto skutočnosť radšej taja, lebo veria, že tak ich na pracovný pohovor firmy pozvú.

V tejto téme je tiež dôležité rozlišovať, či ide o ľudí, ktorí majú zdravotné znevýhodnenie vrodené alebo ho získali počas produktívneho života – napr. prekonali úraz, civilizačné ochorenie či autonehodu. U prvej skupiny je potrebné vybudovať pracovné návyky a zručnosti od úplného základu. V druhom prípade často treba nájsť nový spôsob pracovného zaradenia, ale predstavu o tom, čo znamená pracovať už daný človek má.

Z čísel, ktoré sú verejne dostupné ku poberateľom invalidných dôchodkov možno všeobecne povedať, že približne 155 000 ľudí má priznanú invaliditu a potenciálne by mohli pracovať. Vieme, že približne 11 000 ľudí pracuje v chránených dielňach a sociálnych podnikoch.

Prečítajte si aj rozhovor s Nadeždou Durcovou: Kúpou handmade výrobkov nám ľudia dávajú pocítiť, že nie sme zbytoční a na záťaž okoliu

Kde všade je možné zamestnať ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím?

Všade tam, kde danú prácu dokážu vykonávať a my ako zákazníci a kolegovia ich budeme akceptovať a rešpektovať.

V Bernolákove v potravinách pracuje na pokladni človek so zrakovým znevýhodnením. Ľudia si radšej vyberú iného pokladníka, keď stoja v rade, lebo mu to dlhšie trvá. Svoju prácu však urobí. Áno, má trošku pomalšie tempo, ale nákup nablokuje správne. Chápem, že ľudia sa ponáhľajú, ale pokiaľ sa aj ako spoločnosť nenaučíme prijímať a rešpektovať ľudí s inakosťami, pracovné príležitosti pre túto skupinu budú limitované.

Existujú skrátené úväzky, kombinácia pracovných činností, ktorú môžu striedavo vykonávať viacerí (tzv. zdieľané pracovné miesta). Keď firma zamestná človeka s postihnutím, komunikuje tak zároveň to, že takíto ľudia sú u nich vítaní aj ako zákazníci.

Kde a kam sa má ZŤP človek obrátiť, ak si hľadá prácu?

Ťažká otázka. Záleží od toho, akú prácu by daný človek mohol vykonávať a kde žije. Či môže pracovať na otvorenom trhu alebo vzhľadom na svoje schopnosti je pre neho lepšie nájsť si prácu v chránenej dielni alebo sociálnom podniku. Chýba nám funkčná sieť odborníkov, ktorí by sa venovali pracovnej integrácii a kariérovému poradenstvu pre ľudí so znevýhodnením.

V Profesii máme veľmi dobrú skúsenosť s Centrom pre sociálnu a pracovnú rehabilitáciu na Mokrohájskej v Bratislave. V Banskobystrickom kraji sú dostupné možnosti cez neziskovú organizáciu Alternatíva, na východe poznáme viaceré neziskové organizácie, ktoré to robia na dobrovoľníckej báze. Na profesia.sk máme 24-hodinovú službu podpory zákazníkov – uchádzač nám môže napísať cez chat, mail alebo kontaktovať nás telefonicky.

A treba počítať s tým, že aj hľadanie si práce je práca. Vyžaduje si čas, prípravu, zbieranie praktických skúseností a vzdelávanie v oblasti, v ktorej chce uchádzač prácu získať. V rámci programu Výpomoc so srdcom sme pripravili príručku pre uchádzačov k hľadaniu práce, ktorá je bezplatne na stiahnutie na webe sosrdcom.sk. Sú tam aj kariérové videá, ktoré vysvetľujú, aký je postup a ako si urobiť dobre životopis, ako sa pripraviť na rozhovor s personalistom.

Registrujete rozdiel v uplatnení na pracovnom trhu ľudí s polovičnou invaliditou a plnou invaliditou?

K tomuto nemáme dáta. Čo je však dôležité povedať, že niektoré znevýhodnenia stále zostávajú v šedej zóne a nie je im priznaná invalidita. Napr. mnohí dospelí s poruchami autistického spektra či Aspergerovým syndrómom nie sú diagnostikovaní, ale vzhľadom na svoje špecifiká si nevedia nájsť uplatnenie. Pričom odborne by mnohé práce vedeli vykonávať. Vyžaduje si to však správne začlenenie a pochopenie, ako rozmýšľajú, akú sociálnu interakciu zvládnu a ako nastaviť aj ich výkon, aby nešli do extrémov a nedošlo napr. k šikane zo strany kolegov. Správna asistencia pracovného začlenenia by toto všetko uľahčila.

Ako sú motivované firmy k zamestnávaniu ZŤP ľudí? Alebo je to len o ich dobrej vôli?:)

Trh práce čelí nedostatku zamestnancov. Ak by sme mali inkluzívny pracovný trh, mali by sme o niečo viac dostupných zamestnancov. V prípade nadnárodných firiem je to často súčasť stratégií na podporu diverzity na pracovisku.

Z ekonomického hľadiska je tu malá úspora v podobe nižších odvodov za zamestnanca s priznanou invaliditou a splnenie si povinnosti zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v prípade, že firma má viac ako 20 zamestnancov. Ak by si túto povinnosť podľa zákona o službách zamestnanosti č. 5/2004 firma nesplnila, musela by zaplatiť odvody štátu za nesplnenie si povinného podielu.

Čoraz viacej firiem však zisťuje, že prítomnosť človeka so znevýhodnením na pracovisku má aj iné benefity. Ukazuje to hodnoty firmy, prináša zmysluplnosť zamestnancom. Ak majú zamestnanci kolegu so znevýhodnením, vedia lepšie pochopiť aj zákazníka so znevýhodnením…

Pre firmu je to teda ekonomicky výhodné a zároveň si vie na tom budovať celkom pekné PR a reklamu. Nezneužívajú to firmy?

Treba si uvedomiť, že zamestnávateľ štandardne musí venovať viac času pracovnému začleneniu človeka so znevýhodnením ako bežne. A napr. vybavenie chráneného pracoviska je spojené s pomerne zložitou administratívou. Čas sú tiež peniaze… Osobne verím, že ak by firma zamestnávala ľudí so znevýhodnením len kvôli PR, zákazníci aj zamestnanci to skôr či neskôr spoznajú.

Nemajú firmy sklony zamestnať týchto ľudí len pro forma, „papierovo“, ale v realite sa nechcú trápiť, nechcú riešiť a vidieť tú realitu všedného dňa?

S týmto sme sa stretli pri náhradnom plnení. Nie všetky chránené dielne, ktoré sme mali možnosť spoznať reálne, aj dávali prácu ľuďom so znevýhodnením.

V prípade otvoreného trhu však treba povedať, že zamestnávanie ľudí so špecifickými potrebami nie je charitatívna činnosť. Každý zamestnanec by mal podať požadovaný výkon. Ak daný výkon vie podať napr. len 2 hodiny denne, treba to rešpektovať a tak nastaviť aj jeho úväzok. Je to dohoda medzi zamestnávateľom a uchádzačom o prácu, či vzájomne dokážu naplniť svoje očakávania a potreby.

Viete si predstaviť aj samostatný portál vyslovene pre ľudí ZŤP hľadajúcich si prácu?

Aktuálne hľadáme riešenia pre neurodiverzitných ľudí. Vytvoriť samostatný portál nie je až také zložité. Treba však rozmýšľať, ako by mali tieto pracovné ponuky vyzerať, aby na ne uchádzači so zdravotným znevýhodnením vedeli úspešne reagovať. Ako a odkiaľ sa naň budú pracovné ponuky dlhodobo dostávať, ako sa o portáli dozvedia uchádzači. A dôležité je nielen prácu získať, ale si ju aj udržať. Preto je na mieste opäť asistencia pracovného začlenenia – akú praktickú podporu dostanú zamestnávatelia, aby takýchto zamestnancov dokázali vhodne zapracovať.

Ako by mohol vyzerať ideálne fungujúci trh práce pre zdravotne postihnutých ľudí? Z ktorých krajín by sme si mohli brať príklad?

Neviem, či existuje ideálne fungujúci trh práce pre uchádzačov so zdravotným znevýhodnením. Čítala som o možnostiach vo Veľkej Británii, Nemecku. Aktuálne som získala štipendium cez Fulbright Komisiu na Slovensku na štúdium začleňovania ľudí so špecifickými potrebami na trh práce. Od augusta budem na Michigan State University v USA. Vrátiť sa mám v júni 2022 a v Profesii veríme, že získané poznatky využijem v praxi.

Trh práce sa dynamicky vyvíja. Približne 70 % pracovných miest na Slovensku je ohrozených automatizáciou, vznikajú nové príležitosti cez tzv. platformovú ekonomiku. Práce, ktoré sme si pred dvomi rokmi nevedeli predstaviť robiť z domu, sú dnes bežne dostupné.

Treba pozorne počúvať potreby uchádzačov aj firiem, sledovať dáta a nebáť sa ísť aj mimo komfortnú zónu. Veľkú úlohu v tom zohrávajú rodičia – do akej miery vedú deti so zdravotným postihnutím k samostatnosti. A tiež my, kolegovia, zákazníci, zamestnávatelia – do akej miery akceptujeme inakosti. Osobná skúsenosť často otvára ďalšie dvere.

Ďakujem pekne za rozhovor.

Denisa Knotková: Zriadiť chránenú dielňu bolo najlepším rozhodnutím môjho života

 

 

Tagy

Zanechaj nám svoj komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked *

X