Nedávno som narazila na anketu, nad ktorou som sa musela zamyslieť. Otázka znela jednoducho: Chcete mať na svojej svadbe deti? Väčšina hlasujúcich odpovedala nie.
Dôvod? Chcú si svoj veľký deň užiť po svojom.
A ja som začala premýšľať, kedy presne sa z detí na svadbe stala komplikácia, ktorú treba riešiť anketou.
Odkedy je dieťa na svadbe problém?
Ešte pred dvomi generáciami by takáto otázka mnohým ani nenapadla. Svadba bola udalosťou celej rodiny. Od najstarších po najmladších. Deti pobehovali medzi stolmi, hrali sa, smiali, občas plakali a niekedy zaspali kdesi v kúte. A nikto sa nad tým príliš nepozastavoval. Boli jednoducho súčasťou rodiny, a teda aj súčasťou oslavy.
Dnes je to inak. Svadby sa čoraz viac podobajú na dokonale naplánované eventy. Každý detail má svoje miesto – od výzdoby a farby obrúskov až po harmonogram, prvý tanec či fotografie na sociálne siete. A do takéhoto dokonale nastaveného programu sa deti nie vždy hodia.
Plačú v nesprávnu chvíľu. Behajú počas prípitku. Nechcú sedieť pri stole. Zaspia práve vtedy, keď sa má fotografovať. A, čo je možno najhoršie, nedajú sa naplánovať.
Rozumiem, prečo ich niekto nechce
Páry, ktoré sa rozhodnú pre svadbu bez detí, majú často úplne pochopiteľné dôvody. Chcú si užiť večer bez toho, aby niekto musel odísť skôr kvôli uspávaniu. Chcú, aby sa ich priatelia – rodičia malých detí – mohli po rokoch na chvíľu zabaviť bez toho, aby sledovali hodinky. Alebo jednoducho túžia po svadbe, ktorá bude pokojná, komorná alebo možno aj poriadne divoká.
A áno, je to ich svadba. Majú právo rozhodnúť sa, ako ju chcú prežiť. A dokonca aj rodičia môžu povedať, že na takúto svadbu bez detí neprídu. Aj to je v poriadku. Nie každá rodina má možnosť nechať deti doma a nie každý rodič to chce.
Problém preto nevidím v samotnom rozhodnutí nemať deti na svadbe. Skôr ma zaujíma, prečo sa toto rozhodnutie stalo takým samozrejmým.
Možno nejde o deti
Keď som nad tou anketou premýšľala ďalej, začala som si klásť inú otázku: Naozaj nám na svadbe prekážajú deti? Alebo nám prekáža všetko, čo nedokážeme kontrolovať?
Dieťa sa nedá vypnúť, keď sa začne príhovor. Nedá sa prinútiť, aby sa usmievalo presne v okamihu, keď fotograf stlačí spúšť. Nedá sa naprogramovať tak, aby celý večer sedelo tam, kde má. A asi práve preto je dnes pre niekoho na svadbe „problémom”. Pretože sme si zvykli, že veľké životné udalosti majú vyzerať dokonale.
Chceme dokonalé fotografie, výzdobu, šaty, prvý tanec aj dokonalý priebeh. A potom príde malé dieťa, ktoré sa počas obradu rozplače. A zrazu je všetko inak.
Deti sú nepredvídateľné. Ale presne preto dokážu priniesť do udalostí niečo, čo žiadny svadobný koordinátor nenaplánuje – spontánnosť.
Je svadba len o dvoch ľuďoch?
Chápem, že svadba je predovšetkým dňom dvoch ľudí. Je to ich rozhodnutie, ich oslava. Zároveň je to však aj chvíľa stretnutia ľudí, ktorí sú súčasťou ich života. Rodičia. Súrodenci. Priatelia. Starí rodičia. Krstní rodičia. A často aj ich deti.
A preto mi príde zvláštne, keď sa na ne automaticky pozeráme ako na rušivý element.
Čo vlastne chceme od svojich veľkých dní?
Možno je to celé iba otázka preferencií. Niekto chce malú svadbu bez detí a nič na tom nie je. Ale skôr stojí za zamyslenie to, čo od podobných dní vlastne očakávame.
Chceme, aby boli dokonale naaranžované? Alebo chceme, aby boli nezabudnuteľné? Pretože tieto dve veci nemusia byť vždy to isté.
My sme na svadbe mali naše malé deti a okrem nich ešte mnoho ďalších. Bolo tam viac hluku aj pohybu, aj viac nečakaných okamihov. Ale bolo to neopísateľne krásne. Nemenila by som nič. A viem, že svadba vôbec nebola dokonalá, ale pamätám si všetkých ľudí, ktorých som v ten deň mala okolo seba. A medzi nimi boli aj deti.