Zlepšenie komunikácie, zaznamenávanie udalostí, zdieľanie informácií, formovanie jazyka. Písmo zohralo neodmysliteľnú úlohu už pri rozvoji starovekých civilizácií, kedy boli položené základy viacerých novších druhov písma. Neskôr pribudli ďalšie. Niektoré z nich sa využívajú v bežnom písomnom styku aj v súčasnosti.
Klinové písmo
Klinopis sa opiera o znaky v tvare čiar, ktoré pripomínajú kliny otočené v rôznych polohách. Rytie klinových znakov do hlinených tabuliek bolo využívané najmä v Mezopotámii, kde sa postupne formovalo sumerské, akkadské, babylonské a asýrske písmo. Sformovanie klinopisu umožnilo vytvoriť a zachovať pre budúce generácie významné písomné diela ako Epos o Gilgamešovi či Chammurapiho zákonník.
Hieroglyfy
Klinové písmo poslúžilo ako základ pre vznik hieroglyfov. Malými obrázkami vyjadrujúcimi vec alebo jav sa na hlinené tabuľky, slonovinové štítky alebo papyrus nepísalo iba v Egypte, ktorý tento druh písma preslávil. Literárne diela a nápisy na stenách boli objavené v Andách a na Yucatáne, kde v minulosti hieroglyfmi písali príslušníci niektorých indiánskych kmeňov.
Foto: www.pixabay.com – mart2024
Mayské písmo
Indiánske kmene vymýšľali vlastné písomné systémy, ktoré im uľahčili komunikáciu, tvorbu a spravovanie verejných záležitostí. Jednou z najzložitejších písomných sústav bolo mayské písmo, ktoré obsahovalo zhruba 700 znakov. Písmo využívané už pred naším letopočtom kombinovalo obrázky so znakmi. Podobné písomné sústavy využívali aj iné indiánske kmene ako Inkovia či Aztékovia.
Čínske znakové písmo
Staroveké písma z Egypta, Stredného východu a Latinskej Ameriky sa už v písomnom styku nepoužívajú. Čínske znakové písmo sa tak stalo najstarším nepretržite využívaným písmom na svete. Sformovalo sa v staroveku a po viacnásobnej redukcii počtu znakov ním v Číne píšu dodnes. Pôvodne obsahovalo množstvo obrázkov, no tie boli postupne nahradené znakmi. V súčasnosti sa ich v bežnom písomnom styku využíva vyše 3000-5000. Celá písomná sústava ich obsahuje niekoľkonásobne viac. Čínske znakové symboly si našli uplatnenie aj v japončine, no kvôli uľahčeniu výslovnosti a zapisovaniu japonských slov boli prispôsobené miestnemu jazyku a sformované do 4 japonských písomných systémov hiragana, katakana, kandži a romadži.
Dévanágarí
Znaky sú základom aj v sústave dévanágarí. Ide o indické písmo, ktoré sa vyvinulo zo starovekého písma bráhmí. Používa sa vo viacerých indických jazykoch vrátane hindčiny. V súčasnosti slúži aj na zapisovanie starého jazyka sanskrit, v ktorom bol napísaný súbor náboženských textov Védy. Dévanágarí sa nepoužíva iba v Indii. Písmom, ktoré je typické nerozlišovaním veľkých a malých znakov, sa píše aj v Nepále.
Foto: www.pixabay.com – ha11ok
Arabské písmo
Pestrý zoznam druhov písma v Ázii dopĺňa arabské písmo. Píše sa ním aj v krajinách bez arabského obyvateľstva, v ktorých je majoritným náboženstvom islam. Pri jeho šírení sa do týchto krajín dostalo arabské písmo s 28 základnými písmenami. Na rozdiel od našej latinky sa arabské texty píšu a čítajú smerom sprava doľava. Rovnaký systém písania a čítania textov sa využíva aj v hebrejčine.
Latinka
Žiadny druh písma nie je používaný viac ako latinka. Píše sa ňou v Európe, v zámorí, v Austrálii aj v nearabskej časti Afriky. Latinka zahŕňa vyše 100 poddruhov písma s rôznym počtom písmen a diakritických znamienok. Najviac ich je na starom kontinente. Vo väčšine európskych štátov sa píše základnými 26 písmenami, ktoré sa zachovali zo stredovekej éry. V slovenčine ich dopĺňa ďalších 20 písmen z rozšírenej abecedy.
Cyrilika
V Európe sa píše aj cyrilikou. Písmo z raného stredoveku, ktoré sa sformovalo a používalo na územiach obývaných Slovanmi zhruba v 9. storočí, si zachovalo svoj geografický pôvod. Po úpravách sa ako azbuka aj v súčasnosti používa na Balkáne, v Rusku a na Ukrajine. Z Ruska sa v rámci ZSSR rozšírilo do Mongolska a do bývalých sovietskych republík pod Kaukazom.
Foto: www.pixabay.com – jdblack
Foto na titulke: www.pixabay.com – zofiaEliyahu
