Extravagantná módna návrhárka Rebecca Justh: Nebojím sa byť originálna, byť iná ako ostatní

Temperamentná, energetická a extravagantná Rebecca Justh upúta nielen svojím zovňajškom, ale aj prekypujúcou energiou. Jej vek by človek netipol ani náhodou. Nevďačí za to však genetike, ale predovšetkým tvrdej práci na sebe samej, odriekaniu, pevnej vôli a sile chcenia.

Hoci má inžiniersky titul z Ekonomickej univerzity v Bratislave, už od detstva sa venuje dizajnu, architektúre, ale aj písaniu. Prvý mini román napísala ako dvanásťročná. Neskôr sa začala venovať odevnému, a teda módnemu návrhárstvu, pričom svoje modely prezentovala na rôznych domácich, ale aj zahraničných módnych prehliadkach. Medzi najvýznamnejšie patria niekoľkoročné prezentácie na New York Fashion Weeku.

Je autorkou, scénaristkou, či režisérkou množstva televíznych, dokumentárnych, desiatok televíznych reklamných spotov, televíznych zábavných relácií, či úspešnej trojročnej série tv relácií o medziľudských sporoch, ktoré sa môžu riešiť prostredníctvom mediácie. Tu aj sama vystupovala nielen ako moderátorka, ale aj ako mediátorka, ktorou sama je.

Napísala niekoľko kníh z rôznou tematikou, ako román „Vášeň nespútaš“, bedeker „Zaujímavosti Slovenska“, či Slovenská Amerika. Ďalšie tri knihy ako sa o seba starať, pod názvami „Mám 60 rokov, no a?“, „Mám 62 rokov, no a?“ a iné. Svoju rekreačnú chatu si navrhla sama, a to interiér ako aj exteriér. O zaujímavú záhradu sa stará taktiež sama osobne. Vášnivo rada šije odevy, ale aj každý deň cvičí. Rada komunikuje s ľuďmi, číta knihy, sleduje tv dokumentárne filmy, zbožňuje kinematografiu a veľmi rada chodí do kina.

Na ľuďoch si cení pracovitosť, poctivosť, priateľskosť, láskavosť, ohľaduplnosť a toleranciu. Taktiež skromnosť a pokoru, vďačnosť a milotu. Naopak, nevie zniesť nespravodlivosť, šikanu, ubližovanie slabším, závisť, bezohľadnosť, nehygienu, agresivitu, zlobu, falošnosť, neúctu, povýšenectvo – vlastne opaky všetkého, čo si na ľuďoch cení, pretože sama sa snaží byť úctivým a slušným človekom. Jednoducho takým, čo si cení aj na iných.

V rozhovore pre Akčné ženy nám Rebecca prezradila:

V jednom rozhovore ste sa vyjadrili, že ak nemáme v šatníku aspoň jeden klobúk, prichádzame o veľa. Sadne klobúk naozaj každému?

Oddávna bol klobúk, teda pokrievka hlavy akýmsi symbolom statusu, postavenia človeka  v spoločnosti. Dnes sa táto tradícia udržala len v niektorých štátoch, ako napríklad v Anglicku, či v afrických kmeňoch. Škoda, pretože nie každý má husté vlasy, nie každý ich má upravené a práve takáto pokrievka nás môže skrášliť, či zdokonaliť. S klobúkom v akejkoľvek forme, tvare, či veľkosti, vytvoríme svoj dokonalý, či skôr povedané, úplný outfit. Preto je vhodné dať si čas a skúsiť si rôzne typy pokrievok hlavy a to samozrejme, k rôznym outfitom. Som presvedčená, že si ten svoj každý vyberie. Možno za pomoci odborníka, čo vrelo odporúčam. Nie každý máme nadanie na odevný štýl a jemu prislúchajúcej estetike, preto je vhodné, zveriť sa do rúk stylistom.

Ste milovníčkou módy, módnou návrhárkou. Máte ešte miesto v šatníku na ďalšie kúsky?:)

Jednu celú miestnosť, 20 m2, mám vyhradenú len pre skrine s odevmi a topánkami. A na vešiakoch mám aj niekoľko blúzok a niekoľko šiat. Úprimne, nové, mnou zhotovené modely už nemám kde umiestňovať. Moja dcéra už odo mňa žiaden model nechce, pretože tiež nemá priestor a tak modely darujem priateľkám s podobnou postavou ako som ja, alebo ich začínam predávať, či požičiavať za poplatok. Aspoň sa využijú, pretože niektoré modely som na sebe ani nemala. Za víkend som schopná navrhnúť a následne realizovať, ušiť, aj tri, štyri outfity. Šijem si všetko. Je to moja vášeň – kožuchy, kabáty, saká, plavky, kabelky, klobúky. Len topánky nie. Nemám na to technické vybavenie. Topánok mám tiež neúrekom, veď tvoria súčasť celkového outfitu. Tieto mám v krabiciach, na ktorých mám fotografie pre rýchlu identifikáciu (úsmev).

Napriek vášmu veku pôsobíte veľmi sviežo, pozitívne, nabitá energiou. Nosíte rada veselé, výrazne farebné oblečenie. Je niečo, čo vo vašom šatníku nenájdeme?

Skôr nie ako áno. Od kožuchov až po tepláky. Ale pozor, tepláky len dizajnové, značkové. Ale či ich nosím? Tiež skôr nie ako áno. Tepláky patria do telocviční, či posilňovní. A tam už nechodím. Alebo si ich ušijem zo značkovej látky, odfotím sa v nich a potom šup do skrine (úsmev). Milujem farby, preto nosím všetky bez rozdielu. Moje oblečenie je pestrofarebné a rôznorodé. V mojom šatníku nájdete aj staršie modely, ale aj také, ktoré sú horúcimi novinkami vo svete módy. Zbožňujem kvalitu, kvalitné materiály, preto si kupujem značkové oblečenie. Ak si zhotovujem odevy sama, látky si vyberám zásadne kvalitné, ako hodváb, bavlna, vlna, kašmír a iné spracovanie vĺn. To všetko samozrejme od značkových dizajnérov. A verte, látky máme k dispozícii prekrásne a vo veľkom množstve. Mojou vášňou je návšteva predajne látok, nie potravín, či obchodných centier s množstvom nepotrebných obchodov.

Prečítajte si aj rozhovor DONEE the Label: V zásadných rozhodnutiach sa nechávame viesť srdcom a intuíciou

Držíte sa aj nejakej farebnej typológie, alebo si vyberáte kúsky na seba skôr pocitovo, resp. v čom sa dobre cítite?

Nemám farebnú typológiu. Ako som už uviedla, mám rada všetky farby a viem ich kombinovať. Obliekam sa v zmysel akcie – kam idem, na akú príležitosť. To je základná axioma. Povedala by som základný spoločenský  bontón. Veď do kina, či na vychádzku do lesa si oblečieme určite niečo iné, ako napríklad, na audienciu ku kráľovnej. A to je princíp, ktorý by mal dodržiavať každý. Takzvaná vhodnosť oblečenia. Počas dňa som schopná sa prezliecť aj niekoľkokrát. Lebo iná vhodnosť. Tiež, nemám tendenciu pripravovať si oblečenie deň vopred. Respektíve, nedržím sa striktne modelu, ktorý som si vybrala deň, či týždeň vopred. Obliekam sa podľa pocitu, nálady a aktuálneho, psychického nastavenia, pretože váš vnútorný pocit je veľmi dôležitý. Ak budete v súlade s farbami a dizajnom, ktoré máte na sebe a vaším vnútorným nastavením, budete sa aj vy cítiť v danom oblečení, alebo v outfite príjemne, spokojne a dobre. Následne, v ňom budete aj pôsobiť sebaisto, a teda skvele. Pocit nikdy nepodceňujem.

Hoci máte 66 rokov, vašu postavu Vám môže väčšina žien závidieť (vrátane mňa:D). Dávate si od mladosti pozor na vyváženosť stravy a pohybu alebo to prišlo nejako postupne?

Úctivo ďakujem za milé slová. Už ako päťročná som začala chodiť na balet, neskôr na gymnastiku a potom na volejbal, preto starostlivosť o telo bola, už od malička, mojou samozrejmou súčasťou. Uvedomovala som si, že telo som dostala len jedno, na rozdiel od zubov, ktoré sa nám vymenili (úsmev). Preto bolo vždy a stále zostáva mojou doménou sa práve o toto telo starať  s takou vážnosťou a serióznosťou, ako sa len dá. Nik mi nedá iné a chcem, aby mi dlho vydržalo. Nie som zástanca „blábolu“ typu, že telo má ísť do hrobu zlumpované. Ide o to, ako kvalitne budem žiť s kvalitným telom. Žijem predsa len a len v súčasnosti. Ani v minulosti a taktiež ani nie v budúcnosti. Čo ma je potom, čo bolo, či čo bude? A ani neviem, či a čo bude.

Žijem okamihom a k tomu kvalitnému okamihu potrebujem zdravé, bezbolestné a dobrý výkon podávajúce telo. Od vlasov, zubov, vnútorných orgánov, až po pohybový aparát a mozog. Dobre fungujúci rozum, plný informácií, s ktorými môžem pracovať vo svoj prospech. K tomu „jedálniček“ určite patrí. Tak ako šport, pohybové aktivity, či vzdelávanie sa. Čo zanedbám, čomu sa nevenujem, to sa mi o nejaký čas prejaví. Preto sa musím dennodenne starať o svoje štyri piliere. Telo, strava, pohyb a myseľ. Tak ako dnes. Telo som zbavila odpadu, umyla som ho, nakrémovala, kvalitne som sa najedla a teraz pracujem mozgom. Píšem. A keď skončím, idem cvičiť. Aj na túto aktivitu sa veľmi teším. A následne sa môžem venovať odevnému dizajnu, rodine, priateľom (úsmev).

Čo by si mala dopriať každá žena v starostlivosti o seba?

Užívanie vitamínov. Vitamín E, D, C, kalcium a podobne. Nie sme schopné počas dňa zjesť toho toľko, aby sme tieto získali prirodzenou cestou. A pri našej vyťaženosti sa míňajú veľmi rýchle. Ďalej, pravidelné vyprázdňovanie organizmu, čím sa zbavujeme odpadových látok, teda detoxikácia. Veľmi dôležitá. A to myslím zo všetkých otvorov na tele. Uši, nos, ústa, močový mechúr a konečník. Všetko toto si treba následne aj skontrolovať. Zápach, farba a podobne. Telo si musíte poznať. Každá zmena znamená signál organizmu na zmenu. Na krémovaní tela nešetriť! Používať viac krémov aj ráno aj večer. Jeden krém nestačí. Nezabúdať na umývanie si rúk a to často a mydlom. Čistenie si priestoru pod nechtami. To by ste neverili, koľko sa tam nachádza nevhodných baktérií.

Denne aspoň jedno jablko. Sme v pásme, kde rastú jablone a jablko je naša potravina. Je v ňom výborná, dezinfikovaná voda, vitamíny, minerály, jednoducho všetko to naj pre náš tráviaci trakt. Ak niekto neznáša jablko, mal by si nájsť iné ovocie, či zeleninu.

Nuž a netreba zabúdať na myslenie. Pozitívnosť, úsmev. Veď žiť je krásne (úsmev). Nezabudnúť na komunikáciu a stretávanie sa s ľuďmi. Dobrými. Nie s ľuďmi, čo sú ako kýble bez dna. To je určite stratená energia.

Koľko času denne venujete reálne svojej rutine?

To neviem povedať presne. Venovať sa sebe pre mňa znamená robiť niečo pre seba  v súlade s inými aktivitami. A mimochodom, čas v tomto prípade nie je vôbec podstatný. Dôležitý je fakt, že niečo pre seba vôbec robíte. Niekto si môže čistiť zuby tridsať minút, ale nekvalitne, preto je efekt zanedbateľný. Niekto dvadsať minút a kvalitne a potom tie zuby vyzerajú ako moje aj vo vyššom veku (smiech). Napokon, aj ten najkratší čas venovaný sebe, na rekonštrukciu, regeneráciu tela a mysle je vždy efektívny! Nikdy nejde na úkor ničoho iného, pretože bez tela a mysle by sme vlastne vôbec nič neurobili.

Módna expertka radí: Čierna nie je pre každého a väčšinu robí staršími

Aké je vaše obľúbené jedlo, kniha a film?

Som „všežravec“, teda konzumujem všetko, okrem nezdravých nápojov. Úplne najradšej mám jablká, vodu, čaje s citrónom, čokoládovú tortu bez múky, tvaroh, zeleninu, hovädzie mäso, chlieb… Jednoducho jem v daný deň to, čo si vypýta môj organizmus. Citlivo vnímam jeho potreby. Ono si samo naordinuje čo mu chýba. Nevyberám si potravu cez ponúkané menu. Túto pravdu som si overila počas tehotenstva. Keď som čakala Mareka, jedla som množstvo jabĺk. Keď som čakala Zuzku, nemohla som jablko ani len vidieť. Naopak, jedla som len mäso a sladkosti. Takže, novovznikajúci človek si vypýtal, čo chcel (úsmev).

Dôležité sú skonzumované množstvá. Jem toľko, koľko miniem. Fyzicky. Inak sa mi uloží neminutá kalória v podobe tuku. Obľúbených kníh mám viacero. Rada čítam všetky životopisy úspešných ľudí. Poučia ma. Páči sa mi štýl písania Ernesta Hemingwaya, napríklad v jeho knihe „Poviedky“. Zbožňujem spisovateľa a dramatika Oscara Wilde. Zostáva pre mňa geniálnym dramatikom. A film? Bezkonkurenčne „Tančiareň“  režiséra Ettore Scolu. Film bez slova, len obraz a hudba. Vyjadrenie pocitov, charakterov. Túžob a vzťahov cez herecký prejav. Fantázia!

Rebecca, vy ste autentickou ženou. Ste sama sebou. Neriešite, čo si o vás myslia druhí, kto, čo povie. Pôsobíte sebavedome. Ako sa dopracovať k takémuto pohľadu na život?

Od malička si uvedomujem, že každý človek je originál. A tejto originality a zároveň výnimočnosti si vážim u každého človeka. Tak aj u seba. Ale kritike, čiže vyjadrovanie názorov iných ľudí voči mne, sa priam dožadujem. Práve tieto názory ma môžu posunúť ďalej. V živote potrebujeme oponentúru. Ten, kto s vami súhlasí vás neposúva ďalej. Nerozvíja vás, vaše schopnosti. Nemotivuje vás. Neuráža ma názor vyjadrený inými. Oponentúru môjho konania beriem vždy ako podnet pre sebaanalýzu jednania s tým, že zvažujem klady, následné dôsledky, pôsobenie v priestore v interakcii s ľuďmi. Veď medzi nimi žijem. Dobré, či zlé sú vždy len pojmy relatívne, nie objektívne.

Kto má právo povedať, či je niečo dobré a čo zas zlé? Existuje množstvo determinujúcich faktorov, ako priestor, čas, ľudia, uhol pohľadu a podobne, ale ani tieto nám nemôžu zabezpečiť pravdivosť, či objektivitu daného konania. A poznáme to porekadlo: „Všetko zlé je na niečo dobré“, a to vypovedá o všetkom. Uhol pohľadu. Toto absolútne vystihuje moment subjektívnej pravdy. Lebo objektívna pravda asi ani neexistuje. Či áno?

Jedna vedkyňa sa vyjadrila, že na svete existuje 7,5 miliardy právd. O chvíľu 8 miliárd. Súhlasím s jej tvrdením. Preto sa nebojím byť originálna, byť iná ako ostatní. Práve jednotlivou odlišnosťou sa môže ľudstvo posunúť ďalej. Takíto ľudia nám môžu slúžiť ako vzor. Môžu nás motivovať, čím sme schopní dostať zo seba tú originálnu jedinečnosť, možno hlboko skrytú v našom vnútri, ale tak potrebnú pre celé ľudstvo. Akcia, reakcia. Dám, dostanem. Veď takto funguje celý vesmír, Univerzum.

Ako by ste charakterizovali samu seba?

Som empatická, pracovitá, usilovná, šikovná, vedomá si svojich schopností, milujúca spoločnosť, som filantrop, nemôžem žiť bez ľudí, ale viem žiť aj sama so sebou. Rada ľuďom pomáham, som proti vojnám a násiliu. Najradšej mať tú moc, nechala by som zmiznúť všetky zbrane na svete! Som citlivá, až moc, som tvrdohlavá na dosiahnutie vytýčeného cieľa. Som voči sebe nesmierne náročná. Rada analyzujem ľudí, udalosti, veľmi rada sa vzdelávam. Je toho veľa, ale ukončím to konštatovaním, že uznávam Vyššiu silu Univerza, ktorá je samozrejme viac ako sám človek, ktorý si myslí, aký je veľký. To ma vždy rozveselí.

Čo by ste odkázali svojmu o 20 rokov mladšiemu „JA“?

Perfektná otázka, ktorá skrýva v sebe možnosť pre zamyslenie sa, aj keď pre mňa je už neskoro. Preto moja rada pre všetky ženy: „Nikdy sa nevydávaj za chudobného, lenivého a alkoholu holdujúceho muža!“

Čo podľa vás zaujme muža na žene?

Muž funguje na princípe primárnych pudov a jedným z nich je pud rozmnožovania. Preto podľa mňa, muža zaujme na žene výzor. Jedného zadok, druhého prsia, tretieho štíhlosť, kurpulentnosť, či vlasy. Čo si oblečiete im je jedno, ale zas, oblečte si také odevy, ktoré z vás urobia šelmy! Pretože, aká ste povaha, to ich až tak nezaujíma. Muži sa „boja“ žien, ktoré sa vedia o seba postarať, ktoré sú akčné, vedia sa rozhodnúť, sú rýchle, vedia riešiť konflikty, vedia v domácnosti kde čo opraviť.

A čo vás zaujme na mužovi?

V prvom okamihu taktiež riešim vzhľad, mužnosť, príťažlivosť. Všímam si jeho vkus, oblečenie, kvalitu látky, topánky, ich čistotu a opotrebovanie, hodinky, účes, oči, úsmev, zuby, ich zdravosť, vlasy, čistotu a vôňu tela, charakter chôdze, spôsob komunikácie, tón hlasu, vyjadrovanie, slovnú zásobu… je toho veľa. Je to len pár sekúnd a už viem, či je to pre mňa lahodiaca chémia. Nuž a následne začnem riešiť, či je to chlap. Chlap, ktorý je veľkorysý a vie sa o mňa postarať. Vie ma ochrániť, všíma si moje potreby a vie mi ich poskytnúť. Chcem len chlapa, mužský element.

Aké tri rady by ste dali žene, ktorá chce byť aj sama sebou, aj sa venovať rodine, aj sa profesne realizovať, aj mať čas na koníčky a mať čas aj postarať sa sama o seba?

Neviem, aké rady by som vedela dať žene, pretože sme každý iný. Viem len poskytnúť  niečo zo svojich skúseností, ako som to urobila ja. Všetky vami vymenované činnosti zamerania sa dajú realizovať súbežne, súčasne, bez stresu, či samostatného vyčlenenia. Len treba vedieť ako na to. Každý človek má svoje vlastnosti a schopnosti a len nimi môže disponovať. Každá žena zvláda niečo iné. Jedna je šikovnejšia, druhá rýchlejšia… Je nutné si uvedomiť, že deň má 24 hodín a hodina až 60 minút.

Takže, po prvé, analyzujte sa. Dôsledne. Dospejte k poznaniu, aký ste človek, čo dokážete. Po druhé, vychádzajúc z definície kto ste, pridajte k tomu analýzu povahy vašich rodičov. Berte do úvahy to, čo sa vám na nich nepáčilo. Napríklad tvrdohlavosť, povýšenectvo, lenivosť… Snažte sa týmto vlastnostiam vyhnúť, lebo verte, niečo ste po nich zdedili (úsmev). Takto získate základňu, materiál, s ktorým budete schopná pracovať.

Po tretie, keď človek chce, bude aj môcť, aj vedieť ako na to a to so svojimi reálnymi schopnosťami. Keď budete chcieť, pôjde všetko. Svoje koníčky môžete následne realizovať aj s rodinou, aj počas práce, aj len sama so sebou vo vlastnom prostredí. Manžel je cudzí človek a ten vás nepotrebuje tak intenzívne, ako vaše deti. On je váš pomocník, nie ďalšie dieťa, ktoré máte dirigovať, riadiť, prevychovávať…! to sa vám nepodarí (smiech).

Deťom venujte čo najviac času. Zainteresujte ich do svojich koníčkov, ale len do konca pubertálneho veku. Vtedy ste ich už pripravili na život. Vlastný príklad je ten najefektívnejší, aj keď najťažší. Potom si už deti žijú svoj život a vy budete pokračovať v realizácii svojich koníčkov. Možno aj s deťmi. Koníčkom sa môže stať aj vaša práca. Je to len a len na vás. Len treba chcieť a dá sa zvládnuť, čo chcete.

Zdroj foto: archív R. J.