„Peniaze sú veľmi dôležité, zvlášť keď ich nemáme…“ zaglosoval Erich Maria Remarque. Dovolím si majstra doplniť, že je dôležité aj vedieť s nimi narábať vtedy, keď ich máme. Schopnosť narábať či nakladať s peniazmi tak, aby nám neutekali medzi prstami, nevyhadzovali sme ich z okna či hore komínom sa volá finančná gramotnosť.

Táto veľmi dôležitá schopnosť, zručnosť, alebo snáď časom aj povinná súčasť našej gramotnosti si zaslúži, aby sme jej venovali seriál rozhovorov a článkov. Čítate jeho prvú časť, rozhovor s dámou, ktorá má finančnú gramotnosť doslova v náplni práce. Slovo má Gabriela Horecká, vedúca odboru finančnej gramotnosti Slovenského centra cvičných firiem a podpory smerovania mládeže Štátneho inštitútu odborného vzdelávania.

Na tohtoročnom galavečere jubilejného 18. ročníka súťaže Zlatá minca bola leitmotívom finančná gramotnosť. Skôr, ako sa k nej dostaneme, môžete ako členka odbornej poroty zhodnotiť význam projektu Zlatá minca nielen z pohľadu zvyšovania úrovne finančnej gramotnosti Sloveniek a Slovákov ?

Myslím, že každá aktivita, ktorá pomáha zlepšiť finančnú gramotnosť (FG) na Slovensku je vítaná, dôležitá a aktivita Zlatá minca a predovšetkým pán Ščobák svojou vytrvalosťou zapája do tejto problematiky stále viac ľudí, inštitúcií, čo je úžasné. Viete, našou základnou chybou v oblasti FG je, že si veľa ľudí myslí, že FG nepotrebuje a nie je to pravda. To je ale na dlhé vysvetľovanie. Pani učiteľka slovenského jazyka nám na jednej konferencii k FG povedala, že ju to nezaujíma a ju FG obťažuje. My sa vždy snažíme vysvetliť, že každý jeden občan by mal byť finančne gramotný, aby vedel riadiť svoj život. Každý z nás musí platiť účty, investovať do vzdelania, potom bývania, športu, kultúry….aby mohol žiť normálny, harmonický, slobodný a aktívny život.

Do akej miery môžeme brať vážne rôzne merania indexu finančnej gramotnosti, v ktorých sa Slovenky a Slováci pravidelne umiestňujú na nelichotivých priečkach?

Myslím, že výsledky meraní, aj keď sa nám to nepáči, zodpovedajú skutočnosti.

Vieme nejakým spôsobom exaktne merať finančnú gramotnosť a z výsledkov nastavovať najmä rámce, metódy či spôsoby vzdelávania v tejto oblasti? Vieme reálne – aspoň do istej signifikantnej miery – zhodnotiť, ako sú na tom s finančnou gramotnosťou obyvateľky a obyvatelia našej krajiny?

Vieme, ale aby boli výsledky relevantné, výskum musí byť rozsiahly. Výsledky ostatného prieskumu môžete nájsť v Národnej správe PISA 2018. Najbližšie testovanie finančnej gramotnosti je naplánované pre cyklus PISA 2029.

Aj váš inštitút mapoval činnosti súvisiace s podporou finančnej gramotnosti na Slovensku v rokoch 2019-2020. V akom stave je teda zabezpečenie vzdelávania v oblasti finančnej gramotnosti v našej krajine?

Mapovaním aktivít v oblasti finančnej gramotnosti na Slovensku sa snažíme o to, aby sme vedeli, kto čo v tejto oblasti robí, koho, kde a kedy napríklad vzdeláva, pre aké vekové hranice sú jeho aktivity určené, či poskytuje aj online vzdelávanie a podobne. Snažíme sa o to spájať tých, čo sa FG venujú, aby sme nevymýšľali „koleso“ alebo nerobili dvaja to isté a aby sme si začali vymieňať výsledky práce, ak už sú.

Ste šéfkou Odboru finančnej gramotnosti Slovenského centra cvičných firiem a podpory smerovania mládeže Štátneho inštitútu odborného vzdelávania. Naša krajina sa začala na štátnej úrovni zaoberať finančnou gramotnosťou prakticky od roku 2008. Výsledkom odbornej práce vášho odboru je zatiaľ stále aktuálna verzia 1.2, od roku 2008 v poradí tretia – Národného štandardu finančnej gramotnosti. Predpokladám, že už pracujete jej upgrade, alebo sa mýlim?

Nemýlite sa:

Na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 447 z 2. júla 2008 sa stal dôležitou súčasťou vzdelávacieho procesu „Návrh stratégie vzdelávania vo finančnej oblasti a manažmentu osobných financií“. Jeho výstupom bol Národný štandard finančnej gramotnosti verzia 1.0 vypracovaný v roku 2008. Ostatný v rade je Národný štandard finančnej gramotnosti verzia 1.2, ktorý bol spracovaný v rámci optimalizácie Národného štandardu finančnej gramotnosti verzia 1.1 (NŠFG).

Štátny inštitút odborného vzdelávania (ŠIOV), ako člen Medzirezortnej expertnej skupiny pre finančnú gramotnosť (ďalej MES FG), spracoval a odporúčal schváliť Národný štandard finančnej gramotnosti verzia 1.2, ktorý zohľadňuje potrebu optimalizácie Národného štandardu finančnej gramotnosti verzia 1.1 z dôvodu rozsiahlosti tém a takisto zapracovania úpravy pre zabezpečenie hlavných cieľov podnikateľského vzdelávania. Schválilo ho Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dňa 9. marca 2017 pod číslom 2017-1053/10961:12-10E0 s účinnosťou od 1. septembra 2017 začínajúc prvým ročníkom.

V rámci prijatých záverov pracovného stretnutia MES FG zo 14. septembra 2017 ŠPÚ a ŠIOV pripravili návrh aktualizovanej Metodiky pre zapracovanie a aplikáciu tém finančnej gramotnosti do školských vzdelávacích programov základných škôl a stredných škôl. Metodika bola schválená ministerkou školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dňa 10. júla 2018 pod číslom 2018/4154:7-10E0, s účinnosťou od 1. septembra 2018 a je zverejnená na webovom sídle Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

Väčšina členov MES FG si uvedomuje, že je nutná aktualizácia NŠFG, ale v čase pandémie, potom vojnového konfliktu sa táto téma dostala na okraj záujmu. Verím, že sa v krátkom čase k tomu vrátime.

Môžeme stručne popísať základné piliere aktuálneho slovenského Národného štandardu finančnej gramotnosti?

Základné témy Národného štandardu finančnej gramotnosti verzia 1.2 sú zamerané na:

• Finančná zodpovednosť spotrebiteľov,
• Plánovanie, príjem a práca,
• Rozhodovanie a hospodárenie spotrebiteľov,
• Úver a dlh,
• Sporenie a investovanie,
• Riadenie rizika a poistenie.

Ak to rozmeníme na drobné: akým spôsobom sa vyučuje finančná gramotnosť na slovenských základných a stredných školách? Pretože ako rodič tretiačky na základnej škole a tretiaka na obchodnej akadémii neviem o tom, že by sa moje deti čokoľvek týkajúce sa finančnej gramotnosti učili v ucelenej, predmetovej podobe…respektíve: dočkáme sa v našom vzdelávacom systéme samostatného predmetu Finančná gramotnosť?

Finančná gramotnosť je formou NŠFG začlenená do štátnych vzdelávacích programov (ŠVP) SR pre odborné vzdelávanie vo vzdelávacom štandarde „Ekonomické vzdelávanie“ podľa školského zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov formou obsahových štandardov. Obdobne to platí aj pre základnú školu. To znamená, že prierezovo je škola povinná vyučovať témy NŠFG. Aj pani učiteľka napríklad geografie by mala učiť niektoré témy, pojmy FG, ale ak sa v tom sama neorientuje, rada sa týmto termínom vyhne. Mne stále vychádza, že ak chceme mať finančne gramotnú mládež, musíme frontálne vzdelávať všetkých učiteľov a budúcich učiteľov. V sieti už máme aj školy, ktoré zaviedli samostatný predmet FG v rámci ŠkVP.

Počíta Národný štandard finančnej gramotnosti aj s neštátnymi, privátnymi projektmi a projektíkmi zaoberajúcimi sa edukáciou finančnej gramotnosti? Darí sa tieto rôzne – zrejme vítané – aktivity nejako zosieťovať, prepojiť, alebo možno im dať aspoň nejaké štátne, normatívne odborné štandardy a rámce?

Áno, je veľa zaujímavých projektov a projektíkov, ktoré sa aj my snažíme sieťovať a dávať verejnosti na známosť, že sú tu a majú výsledky: FinQ; 5 peňazí, Rozvojové projekty na podporu vzdelávania pedagogických zamestnancov k FG a podobne.

V čom je podľa vás základný problém nelichotivej úrovne finančnej gramotnosti v našej krajine? Podľa mňa nejde len o nedobré nastavenie vzdelávacieho systému, veď napríklad aj Rakúšania či Češi majú predsa piliere svojich vzdelávacích systémov postavené na základoch ešte z čias Márie Terézie a Jozefa II…a v meraniach indexu finančnej gramotnosti sú na tom lepšie, ako my.

Ja vidím našu slabosť v tom, že si veľa ráz nechceme priznať, že niečo nevieme, že niečomu nerozumieme a týka sa to aj našich pedagógov. V rámci tejto doby digitalizácie a nastupujúcej AI si musíme predovšetkým priznať, že nás technológie predbehli. Keď to uznáme a naši žiaci a študenti budú naši partneri, možno sa niečo zmení.

Čo môžeme a reálne dokážeme urobiť, aby sme pozdvihli pomyslenú latku úrovne finančnej gramotnosti ľudí žijúcich v našej krajine?

Musíme mať viac takých aktívnych a zapálených ľudí ako je pán Ščobák, viac nadácií ako je nadácia SLSP a nadácia z NBS a podobne…

Na záver osobnejšia, klasická Míšina klíčová otázka: čo vám v poslednej dobe urobilo radosť?

Veľkú radosť mi urobilo stretnutie Deň peňazí 2023 v NBS 9. novembra, čo nám umožnilo vymeniť si informácie a spoznať aj ďalších ľudí a inštitúcie, ktorým na vzdelávaní FG na Slovensku záleží.

Za rozhovor srdečne poďakoval Ján Schneider, člen odbornej poroty Zlatá minca
foto: archív Gabriely Horeckej