Začnite písať ak chcete vyhľadať článok

MAGAZÍN SLÁVNE ŽENY ŠPORT

História OH a najúspešnejšie olympioničky v ich novodobých dejinách

Róbert Bosák
Zdieľať

Veľký športový sviatok, ktorý mal aspoň na chvíľu zastaviť vojny a boriť bariéry medzi národmi aj jednotlivcami. Zároveň mal byť prehliadkou najlepších športových výkonov. S týmto zámerom bola olympiáda založená už v staroveku. S rovnakou ideou a neskôr aj so ženskou účasťou sa pred vyše 120 rokmi opäť vrátila na scénu.

Kým moderné olympijské hry píšu svoju históriu „len“ vyše 120 rokov, pôvodné hry založené ešte v dobách antického Grécka prežili niekoľko storočí. Historicky prvá olympiáda, o ktorej sa zachovali hodnoverné záznamy, prebehla v roku 776 pred n. l. Podľa mnohých antických zdrojov sa však podujatia tohto typu organizovali skôr. Ani dlhodobá tradícia ale nezabránila ich úpadku. Našťastie, koncom 19. storočia sa olympijské hry vrátili, aby umožnili bojovať o najcennejšie kovy športovcom z celého sveta vrátane žien.

Foto: history.com

Olympijské hry v dobe antiky

Myšlienka novodobých olympijských hier sa od tých antických veľmi nelíši. Starovekí Gréci ich takisto organizovali raz za 4 roky za účelom utužovania dobrých vzťahov medzi kmeňmi Grécka, neskôr aj medzi národmi, ktoré v čase trvania hier nemohli bojovať. Rozdiel spočíval akurát v mieste ich dejiska. Kým novodobá olympiáda sa organizuje v rôznych častiach sveta, tá antická prebiehala vždy v meste Olympia.

Kto (ne)mohol súťažiť na OH?

Antických hier sa mohla zúčastňovať iba vybraná skupina športovcov. Vyššie nároky sa kládli aj na zloženie publika. V tom mohli byť iba grécki muži a slobodné grécke ženy. Vydaté ženy mali vstup do hľadiska zakázaný podobne ako cudzinci a otroci, pod čo sa podpísalo pravidlo o súťažení športovcov bez odevu. Aj to bolo dôvodom, pre ktorý mohli o víťazstvo zabojovať iba muži.

Úpadok a zánik antických hier

Hry organizované za vyššie uvedených podmienok boli vrcholovým športovým podujatím až do obsadenia Grécka Rimanmi. Niektorí rímski cisári, napríklad Nero, ktorý sa hier aj aktívne zúčastnil, sa snažili zastaviť ich úpadok, no neúspešne. Pomyselný posledný klinec do rakvy im zatĺkol cisár Theodosius I., ktorý pred koncom 4. storočia n. l. organizovanie hier celkom zakázal.

Návrat olympiády v roku 1896

Po dlhých storočiach odmlky, kedy už znovuzrodeniu tohto športového sviatku veril málokto, sa podarilo olympiádu oživiť. Dejiskom prvých novodobých hier sa symbolicky stali Atény, ktoré v roku 1896 privítali 280 mužských športovcov z 13 štátov. Keďže olympiáda mala byť symbolom spájania a prekonávania bariér, ďalších hier v Paríži sa o 4 roky neskôr zúčastnili aj prvé ženy. Netrvalo dlho a v historických tabuľkách začali pribúdať mená najúspešnejších olympioničiek v dejinách, ktoré získali hneď niekoľko medailí.

Najúspešnejšie olympioničky 20. a 21. storočia:

Larisa Latyninová (ZSSR) – Dlhoročná hviezda sovietskej gymnastiky je najúspešnejšou olympioničkou v histórii. Žiadnej inej športovkyni sa totiž nepodarilo získať až 18 medailí, pričom 9 z nich bolo zlatých.

Foto: olympics.com

Birgit Fischer (NDR, Nemecko) – Nemecká kanoistka sa zúčastnila až 6 olympijských hier, čo jej pomohlo k zisku až 12 medailí. 8 z nich, ktoré získala pre NDR a neskôr pre zjednotené Nemecko, bolo zlatých.

Foto: eurosport.com

Jenny Thompson (USA) – 12 medailí a z toho 8 zlatých má na konte aj americká plavkyňa, ktorá si prvý cenný kov uchmatla v roku 1992. Ďalšie nazbierala do roku 2004, kedy ukončila svoju medailovú bilanciu 2 striebornými kovmi.

Foto: marca.com

Věra Čáslavská (ČSSR) – Len o 1 cenný kov menej získala rodáčka z Prahy, ktorej sa ako úspešnej gymnastke podarilo získať až 7 zlatých. Zbierku cenných kovov z OH doplnila ešte 4 striebornými medailami.

Foto: ctk.cz

Marit Bjørgen (Nórsko) – Dvojciferná medailová zbierka sa ušla aj 4 účastníčkam zimných hier. Najúspešnejšou z nich je nórska bežkyňa na lyžiach Marit Bjørgenová so 14 medailami, z ktorých je až 8 zlatých.

Foto: thelocal.com

V širšom zozname úspešných olympioničiek, ktorým sa podarilo vybojovať nejaké medaily, nechýbajú ani Slovenky. Až 6 medailí, z toho 3 zlaté, má na konte biatlonistka Anastasia Kuzminová. 2 zlaté kovy si vybojovala vodná slalomárka Elena Kaliská. 2 striebra si zas uchmatla plavkyňa Martina Moravcová či gymnastka Marianna Némethová-Krajčírová, ktorá súťažila ešte ako reprezentantka ČSSR. 2 striebra má v zbierke aj strelkyňa Zuzana Rehák-Štefečeková, ktorá k nim na tohtoročných hrách v Tokiu pridala aj zlato.

 

Zdroj: wikipedia.org, olympic.sk, olympics.com

Zanechaj nám svoj komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked *

X