Andrea Stískalová vždy rada pomáhala a vo svojom povolaní inštruktorky prvej pomoci sa tak dokonale našla. V rozhovore nám prezradila:

• z čoho má pri svojom povolaní najväčšiu radosť
• aké bývajú najčastejšie úrazy detí
• čo je pri úrazoch pre rodičov to najdôležitejšie
• kedy treba ísť s dieťaťom do nemocnice

Ste inštruktorkou prvej pomoci, ako ste sa k tomuto povolaniu dostali?

Bola to dlhá cesta. Nie každý v 19 rokoch vie, čo chce v živote robiť. Vždy som rada pomáhala. Po neúspešnom študijnom roku na Poľnohospodárskej univerzite a povzbudení môjho otca, a hlavne môjho muža, som prešla na nadstavbové štúdium na Zdravotníckej škole v Nitre. Popri tomto štúdiu som začala navštevovať i Lekársku fakultu v Martine a moja cesta zdravotnej sestry začala.

Po intenzívnych rokoch práce na ARO a na súkromnej klinike, som si čím ďalej tým viacej uvedomovala, aké dôležité je vedieť reagovať na akútnu situáciu mimo zdravotnícke zariadenie. Skúste reagovať adekvátne a rýchlo, keď nemáte po ruke prístroje, lieky, monitory a hlavne kolegov a kolegyne či lekárov, s ktorými je tá záchrana omnoho jednoduchšia. Po mnohých zvládnutých úrazoch, alergických reakciách, hypoglykémii a panických atakov v poslednej práci, bola moja cesta po presťahovaní sa späť na Slovensko, jasná. Venovať sa osvete a školeniam prvej pomoci.

Čo pokladáte na vašej práci za najťažšie a z čoho máte najväčšiu radosť?

Pred každým školením či kurzom mám rešpekt. Idem predsa školiť nezdravotníkov ako zvládať akútne stavy. Naučiť ich zachrániť život. To je veľká zodpovednosť. Neviem nájsť to, čo je najťažšie. Štatisticky mám dokázané, že na školení či kurze, ktoré robím, sa nájde jeden “odmietač”. Odmieta všetko už iba z princípu, lebo ho tam niekto poslal, nevidí dôvod tam sedieť, poprípade VŠETKO UŽ VIE.

Pre mňa je najväčšiou radosťou, že sa mi vždy podarilo tohoto človeka presvedčiť, že to, čo ich práve učím, nie je nuda, a že im to pomôže zachrániť kolegu v práci, a hlavne blízkeho človeka doma!

Deti bývajú väčšinou akčné. S akými úrazmi sa najčastejšie stretávate?

Ja stále tvrdím, že úrazy k detskému veku patria. Ide iba o to, ako to dospelý, ktorý je prvý na mieste dokáže zvládnuť. Najčastejšie sú úrazy hlavy, a neznamená to len hrču na hlave. Samozrejme, veľmi časté sú odreniny a zlomeniny.

Aké úrazy sa stávajú úplne najmenším deťom, ktoré začínajú štvornožkovať?

Jednoznačne pády a úrazy hlavy. Nedá mi spomenúť, že táto skupina detí je špecifická, mojim deťom som v tomto veku hovorila „vysávači“ . Poupratovali všetko, čo našli na zemi. Vravím, špecifická skupina, lebo všetko strkajú do pusinky a ochutnávajú svet. Dusenie sa cudzím telesom je tiež veľmi vážny stav a častý v tomto veku.

Prečítajte si aj: Ročne na Slovensku hospitalizujú z dôvodu úrazu 80 000 ľudí

Ako sa dá vyhnúť úrazom a je to vôbec možné – napríklad pri viacerých malých deťoch v domácnosti?

Na každom školení učím o prevencii. Je iné, keď máte jedno dieťa a iné keď máte detí viac, a ešte k tomu rôzne vekové kategórie. Mama má len jednu hlavu a dve ruky, ak je to aspoň trošku možné, doporučujem naučiť i staršie dieťa, že hračka, ktorá je dobrá a super pre neho, nie je vhodná pre mladšieho súrodenca.

Môžete mať akokoľvek zabezpečenú domácnosť, nik vám nedá univerzálny zoznam toho, čo presne musíte urobiť, aby sa úraz nestal. Pre predstavu, môj vtedy 2-ročný syn robil kolokolo mlynské a zamotali sa mu nožičky a než sme k nemu urobili 2 kroky, tak už bol na zemi z rozrezanou pusinkou (rozrezal si ju zubami).

Čo je najdôležitejšie pri poskytovaní prvej pomoci?

Nespanikáriť. Najdôležitejšie je zachovať chladnú hlavu. A ak neviete ako na to, či vôbec neviete, čo by ste mali urobiť v akútnej situácii, na školení prvej pomoci sa to naučíte.

Čo sú varovné príznaky toho, že by sme mali ísť s dieťaťom do nemocnice (napríklad pri páde)?

Vždy záleží na tom, ako ten pád vznikol (mechanizmus úrazu) a ktorá časť tela bola postihnutá. Na školeniach doporučujem komunikovať s dieťaťom, pýtať sa základné otázky napr. Ako sa volá alebo kto som ja. Ak pri páde došlo k úrazu hlavy a dieťatko sa správa inak než normálne, je spavé, nadmieru plačlivé alebo skôr tiché než normálne. Ak sa pridružia príznaky ako zvracanie či zmätenosť, treba konať okamžite a volať záchranku. Ak je pri páde poranená končatina a tá má zmenený tvar, je opuchnutá či bolestivá na dotyk, tiež je dôležitá intervencia lekára.

Dá sa natrénovať aj to, ako zvládnuť prvotný šok, keď sa stane nášmu dieťaťu niečo zlé, aby sme vedeli pohotovo reagovať?

Nič nie je nemožné. Všetko sa dá natrénovať. Mnohokrát sa mi stalo pri školeniach v materských centrách, že maminky po školení samé tvrdili, že sa cítia ako hrdinky, ktoré zvládnu všetko. Niekedy stačí len vedieť a vyskúšať si.

Kde robia rodičia najväčšie chyby v predchádzaní úrazov detí alebo v reakcii na ne?

Úrazom sa dá predchádzať, tým, že pochopíte, kde je u vás doma potenciálne riziko. Vonku sa to riziko eliminuje horšie. Vekový rozdiel mojich synov je 4 roky. Mladší je pohybovo zdatnejší odmalička. Keď chcel liezť na preliezku, kde môj starší vyliezol hravo, tak som nechala mladšieho, nech to skúsi. Akonáhle mu to nešlo a chcel, aby som ho dala na preliezku ja, moja odpoveď bola vždy rovnaká.

Zúčastnite sa nášho webinára o prvej pomoci zdarma

“Táto preliezka je pre väčšie deti, ak tam nevylezieš sám, tak musíme ísť na inú, táto je pre veľkáčov. Vyrastieš a vylezieš”. Mohla som ho tam, samozrejme, vytiahnuť alebo mu pomôcť liezť hore, ale v týchto momentoch sa vo mne zobúdzala zdravotná sestra a predstava možného úrazu. Nikdy nebol plač. Vždy sme našli východisko a chlapci boli spokojní.

V spolupráci s Akčnými ženami pripravujete webinár. Čo zaujímavé sa účastníčky dozvedia?

Webinár je nadupaný informáciami, aké úrazy sa v detskom veku stávajú najčastejšie. Čo všetko im prezradí, že stav je vážny alebo ho dokážu zvládnuť doma. Veľkú časť som venovala úrazom hlavy a dozviete sa i tajné tipy, čo doporučujem mať v domácej lekárničke. Webinár je venovaný zvládnutiu akútnej situácie na ihrisku či doma, dvomi rukami a domácou lekárničkou.