Začnite písať ak chcete vyhľadať článok

AKČNÉ ŽENY Kultúra MAGAZÍN PSYCHOHYGIENA ROZHOVORY SLÁVNE ŽENY

Katarína Brychtová: Od ľudí dostávam veľa lásky a dobrej energie

Kristína Majerová
Zdieľať

Pamätáme si ju najmä z relácie Pošta pre teba. Katarína Brychtová vyštudovala herectvo na VŠMU. Hrala vo viacerých televíznych inscenáciách. Jej hlas poznáme aj z dabingu, najmä vďaka seriálu Priatelia, ktorý sa vracia na televízne obrazovky. Katarína sa aktuálne teší zo svojich vnúčat.

V rozhovore pre akčné ženy nám prezradila:

  • čo ju napĺňa pokojom a radosťou,
  • aké je to byť mladou starou mamou,
  • čo pečie kamarátkam herečkám,
  • ako spomína na časy dabovania.

Katka, všetci si vás asi najviac spájame s Poštou pre teba. Ak by ste si vy osobne mohli vybrať, kto by sa mal skrývať za „dáme stenu preč“, kto by bol na druhej strane?

Je zaujímavé, ako Pošta pre teba medzi ľuďmi zarezonovala. Častokrát sa ma pýtali na to, čo vy. A ja som vždy odpovedala, že by som rada stretla moju kamarátku, ktorá žije v Kanade. Ale s odstupom času si uvedomujem, že najradšej by som si pozvala mojich rodičov a poďakovala im za všetko, čo mi v živote dali.

Nedávno sa na scénu vrátil seriál Priatelia, kde ste svoj hlas prepožičali Rachel Greenovej. Ako si spomínate na časy dabovania? Stali sa aj z vás z dablérov nerozluční priatelia?

Seriál Priatelia ovplyvnil veľa ľudí na celom svete a som veľmi vďačná a šťastná, že som mohla byť jeho súčasťou. Samozrejme, že ovplyvnil aj nás, ktorí sme ho dabovali. Okrem toho, že nám výrazne profesne pomohol, tak nás aj ľudsky veľmi spojil. Bolo to najmä vďaka režisérke Števke Gorduličovej, ktorá vždy v štúdiu, ale aj mimo neho dokázala vytvoriť skvelú atmosféru. Vedela nás povzbudiť v práci a inšpirovať v súkromí. Stali sme sa skvelou partiou a dodnes sa máme veľmi radi. Bolo pre mňa veľmi dojímavé sledovať najnovší dokument o Priateľoch Reunion a opäť sa stretnúť pri práci so Števkou a ostatnými. Parádne som si poplakala, ale aj sme sa veľa nasmiali.

Máte svoj vlastný podcast Dobrý pocit spolu s Ludwigom Balogom. S hosťami prinášate rozhovory o tom, ako žiť zmysluplný život. Existuje nejaká univerzálna rada?:)

V spolupráci s Detským činom roka sme nahrali zopár častí a veľmi sa z toho teším. Sú to podľa mňa veľmi zmysluplné a zaujímavé rozhovory. Ale nie som si istá, či existujú univerzálne rady. Asi je dôležité poznať sám seba, byť so sebou v súlade, nemať prehnané očakávania na seba i svoje okolie, ale zároveň byť pozorný, vnímavý, počúvať svoje vnútro i ľudí okolo seba. Je ideálne, ak sa vám podarí dosiahnuť vnútornú rovnováhu a vyrovnanosť. Je to ale je beh na dlhé trate (úsmev). Veľmi pomáha, ak človek nemyslí len na seba, ale aj na iných, na našu planétu, svoju komunitu. A jedna z najdôležitejších vecí je nájsť naplnenie v rodine i v práci.

 

 

Aktuálne máte vlastnú reláciu Klub na Trojke, ktorá je cielená prevažne pre seniorov. Prečo práve seniori? Mali ste pocit, že pre nich niečo špecifické chýbalo?

Klub na Trojke pôvodne vznikol ako program pre seniorov, ale mám pocit, že sa nám podarilo vytvoriť reláciu s oveľa širším záberom. Vďaka celému nášmu tímu na čele so šéfdramaturgičkou Juditou Gembickou, ktorá tento formát vymyslela, ponúkame pestrý program, plný tipov, inšpirácii a rozhovorov s múdrymi a zaujímavými ľuďmi. Je radosť podieľať sa na takomto programe a opäť, som veľmi vďačná za túto príležitosť.

Prečítajte si aj rozhovor s Adelou Vinczeovou: Nikdy som sa necítila byť svojou popularitou obmedzovaná. Žijem si normálny život

Spomínate, že pre vás bola veľkým vzorom vaša babička. Ako si na ňu spomínate? V čom bola výnimočná?

Mala som dve babičky, obe boli skvelé a výnimočné ženy. Babička Anička mala desať detí, čo už je samo o sebe úžasné. Mala pritom dve maturity i vysokú školu. Pamätám si ju ako veľmi láskavú a starostlivú osobu.

No a potom tu bola druhá stará mama, volali sme ju Tulicka. Bývala pri nás a naučila ma piecť. Po nej som zdedila množstvo výborných receptov. Bola novinárka, veľa zažila a často mi o tom rozprávala. Bola to dáma, keď išla von, vždy mala upravené vlasy, mejkap a červený rúž. Veľmi som ju mala rada.

Účinkovali ste aj v Naj dedinka Slovenska. Ktorá obec vám najviac učarovala?

Naj dedinka bol skvelý projekt, jeden z najlepších, na ktorom som spolupracovala. Pred pár dňami som videla reprízu jedného dielu, a uvedomila som si, s akou chuťou a láskou sme tento program pripravovali a nakrúcali. Hneď by som si to zopakovala…

Precestovali sme celé Slovensko, videli sme nádherné miesta a spoznali úžasných ľudí. Ťažko vyberať, všade bolo výborne, domáci nás vítali s otvorenou náručou a veľmi dobre sa o nás starali. Asi najkrajšiu polohu má Liptovská Teplička, unikátna obec, ktorú krásne nafotil slávny fotograf Martin Martinček.

Z vás sála dobro, láska, úsmev, empatia. Čo vám pomáha udržať si takú vnútornú pohodu a vyrovnanosť?

Ďakujem za vaše milé slová, ale nie vždy sa usmievam, aj ja mávam občas horšie dni. No nemám sa na čo sťažovať. Teším sa z rodiny, detí i vnúčat, stále mám našťastie dosť práce, ktorá ma baví a napĺňa. Mám naokolo priateľov a teraz už môžeme aj cestovať, chodiť do divadla, kina, na výstavy. Je toho veľa, čo môže náš život urobiť pekným. Práve pandémia nás naučila tešiť sa z maličkostí a vážiť si zdravie.

Váš manžel Ivan je uznávaný špičkový chirurg. O lekároch sa hovorí, že sú nároční partneri, potrpia si na poriadok, precíznosť, atď. Je náročné byť manželkou lekára?

Lekárska profesia je náročná a ťažká. Veľmi obdivujem môjho manžela, ako všetko zvláda, lebo má toho naozaj veľmi veľa. Na druhej strane, práve lekári môžu pociťovať užasnú satisfakciu, veď komu sa podarí každodenne zachraňovať ľudské životy? A Iva jeho práca naozaj veľmi baví a napĺňa.

Málokto by vám uveril, že ste už stará mama. Aké je to byť starým rodičom v relatívne mladom babičkovskom veku?

Mať vnúčatá je úžasné! A je veľkou výhodou, ak prídu v relatívne mladom babičkovskom veku, ako vy hovoríte (úsmev). Asi najviac ma teší hravosť, bezpodmienečná láska a čistota, ktorú deti prinášajú do nášho života. Bavilo ma kočíkovanie, baví ma chodiť s nimi na ihrisko, hrať futbal, čítať knižky. Je to, skrátka, obrovská radosť a láska.

 

 

Predstavujem si vás, že chodíte po svete s otvorenými očami a srdcom na zachytávanie životných príbehov a ich prežívanie. Stretávate sa s osudovými náhodnými stretnutiami?

Ako sa hovorí, nič nie je náhoda, všetko sa deje pre niečo. Aj vďaka programom, ktoré som robila, sa mi ľudia často prihovárajú, zverujú sa so svojimi životnými osudmi, hľadajú pomoc, alebo len dobré slovo. Veľakrát mi takéto stretnutie pomôže pochopiť veci, ktoré sa dejú v mojom živote a niekedy aj prijať určité rozhodnutie. A verím, že rovnako to je aj na druhej strane. Dostávam od ľudí veľa lásky a dobrej energie.

Už v neštudentskom veku ste sa rozhodli pre štúdium sociálnej práce. Čo bolo motívom?

Pôvodne som chcela študovať psychológiu. Tá sa však nedala študovať diaľkovo, tak som si vybrala sociálnu prácu. Mala som pocit, že ešte potrebujem rozšíriť svoje obzory, dovzdelať sa, naučiť sa nové veci. Bolo to náročné, ale stálo to za to.

Prečítajte si aj rozhovor s herečkou Sarah Arató: Keď vystúpim na javisko, mám pocit, akoby som vystúpila zo seba

Netajíte sa, že športujete a dávate si pozor na zdravý životný štýl. Veľa žien bojuje s tým, že nie je spokojných samých so sebou. Čo by ste im poradili? Kde začať?

Podľa mňa každému pomôže pohyb, chôdza, šport. Okamžite sa vám tvoria endorfíny, zlepšuje sa nálada a celkové psychické nastavenie. Mne cvičenie veľmi prospieva, udržuje ma v kondícii. Mám dobrý pocit, že som urobila niečo pre seba a svoje zdravie. A hýbať sa dá kdekoľvek a kedykoľvek, to je výhoda. Ak však chcete schudnúť, na to nestačí cvičenie, ale treba upraviť aj stravu. Ako hovoria odborníci, strava je 70 percent, cvičenie zvyšných 30 percent. Je potrebné piť veľa vody, jesť pravidelne, veľa zeleniny a ovocia, obmedziť koláčiky a slané hlúposti. Ono sa to takto ľahko povie, len je oveľa ťažšie to dodržiavať (úsmev).

Na čo si vy dávate pozor pri strave? Na vašom instagramovom profile nájdeme krásne lákavé recepty na sladké maškrty, koláče…

Keďže milujem sladké a koláče, nie je to jednoduché. Našťastie môj metabolizmus zatiaľ pracuje celkom dobre, takže si občas dám z toho, čo napečiem, ale snažím sa konzumovať sladké skôr dopoludnia, nie večer. Jem naozaj veľa ovocia, zeleniny by som mohla aj viac, chutia mi ryby, syry, jogurty. A hlavne sa snažím jesť pravidelne, čo bol predtým dosť veľký problém.

Ste autorkou dvoch kníh receptov Napečme si šťastie a Moje sladké radosti. Aká je vaša najobľúbenejšia sladkosť a čo najradšej ponúkate návštevám?

Najčastejšie pečiem pre vnúčatá, oni majú najradšej mafiny, madlenky, jablkové pité, ovocné bublaniny. Našou rodinnou špecialitou je žltý koláč, tak ho voláme u nás, inak sú to klasické žĺtkové rezy. A orechovo čokoládová torta, tá je fakt vynikajúca. Moja dcéra robí skvelý čokoládovo-malinový cheesecake. Kamarátkam herečkám vždy pečiem Pavlovovej tortu. O koláčoch by som sa mohla rozprávať donekonečna (úsmev).

Z vašich aktivít je zjavné, že patríte medzi akčné ženy. Kde si vy dobíjate baterky?

Pohyb, šport, ale aj moja práca, rozhovory s múdrymi ľuďmi, umenie v akejkoľvek podobe, či už sú to knižky, filmy, divadlo, výstavy, cestovanie, ale aj pečenie a hľadanie nových receptov. Je toho veľa, čo mi spôsobuje radosť a dodáva energiu.

 

Tagy

Aj toto by sa vám mohlo páčiť

Zanechaj nám svoj komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked *

X