Každý z nás už zažil fatálnu stratu niekoho blízkeho, veď smrť je neoddeliteľnou súčasťou kolobehu života ľudských bytostí. Ale nikto, kto neovdovel, si nevie predstaviť, čo všetko okrem bolesti a smútenia smrť manželky či manžela znamená pre partnera alebo partnerku a ich deti.

Práve v čase najväčšej bolesti je nutné bezodkladne riešiť mnoho na prvý pohľad „zvonku“ triviálnych záležitostí, ktoré sú však nevyhnutné pre ďalšie fungovanie a existenciu rodiny.

Našťastie existuje Nadačný fond Vrba, ktorý ako jediný v Česku poskytuje komplexnú starostlivosť ovdovelým rodinám s deťmi.

Existencia Nadačného fondu Vŕba a neoceniteľná pomoc, ktorú poskytuje, sú však ohrozené, a tí, ktorí nezištne pomáhajú, potrebujú teraz našu pomoc, aby mohli svoje poslanie vykonávať ďalej. O tom, čo všetko Nadačný fond Vrba ovdovelým rodinám s deťmi dokáže poskytovať a prečo a akú potrebuje pomoc, sme sa rozprávali s jeho zakladateľkou a riaditeľkou Petrou Glosr Cvrkalovou, držiteľkou ocenenia Osobnosť neziskového sektora 2021.

Bude to rozhovor o smrti, smútku, odhodlaní, obetavosti. A tiež o tom, že existujú tragické, smutné a krízové situácie, ktoré potrebujeme prežiť tak, aby boli straty a ujmy čo najnižšie a nehanbili sme sa požiadať o pomoc. A aj o tom, že v týchto smutných situáciách existujú ľudia, ktorí dokážu pomáhať a sami sa ocitli v krízových okolnostiach, keď pomoc potrebujú…

Vaše rozhodnutie založiť Nadačný fond Vrba sa zrodilo v podobnej situácii, do ktorej sa dostalo viac ako 500 rodín, ktorým ste už za 8 rokov existencie Vrby pomohli. Ak to nie je príliš osobná otázka: čo bolo impulzom, aby ste Vrbu založili a pomáhali jej prostredníctvom ovdovelým rodinám s deťmi?

Tým impulzom bola moja osobná skúsenosť. V marci 2014 tragicky zahynul môj manžel pádom zo stromu. V tom čase sme spolu mali dve malé dcérky, ja som bola na rodičovskej dovolenke a čiastočne som učila na gymnáziu. Táto udalosť úplne zmenila môj pohľad na život, na jeho hodnotu a celkovo na hodnotový systém, v ktorom som dovtedy žila. Každý deň som sa stretávala so situáciami, kde by som ako pracujúca mamička na rodičovskej a vdova potrebovala pomoc a poradiť. Išlo predovšetkým o praktické veci, ako kto vyzdvihne dieťa zo škôlky, keď ja to z práce nestíham. Úplne obyčajné úkony ako otvorenie zaváracieho pohára, preniesť niečo ťažké, vyliezť do podkrovia.

Je nesmierne náročné v čase smútku a trúchlenia zaťažovať myseľ aj telo. Mala som pocit, že si pamätám iba 30% z toho, čo mi kto hovorí. Stále som zbierala náhodné informácie, ako a čo mám kde zariadiť. Narážala som len na samé povinnosti, lehoty, úhrady za úkony, ale nebol tu nikto, kto by mi pomohol sa v tej celej mašinérii orientovať a previesť ma touto životnou etapou. A preto som sa rozhodla založiť organizáciu, ktorá toto „biele miesto“ v našej spoločnosti bude zapĺňať pomocou ľuďom, ktorí sú na tom podobne ako vtedy ja.

Každý, kto ovdovel vie, že táto vysoko individuálna tragická udalosť je neprenositeľná, veď každý prežíva stratu milovaného človeka, smútok a trúchlenie po svojom…existuje ale pomerne veľa udalostí, úkonov, doslova „povinných jázd“, ktorými si musia prejsť všetky vdovy a vdovci , ktorí z minúty na minútu zostali s deťmi sami. A to je práve tá oblasť, ktorú ste sa rozhodli pochopiť, uchopiť a pretaviť do funkčného modelu pomoci. Koľko trvalo štádium analýzy a prerodu, keď ste na základe vašej osobnej skúsenosti zistili, že sa praktická pomoc po ovdovení hľadá ťažko a ešte zložitejšie nachádza a nastúpilo rozhodnutie: „Tak s týmto musím niečo urobiť…“?

Zaujímalo ma, koľko tridsaťjedenročných žien v našej krajine prežíva podobný osud ako ja. Vyhľadala som si v tabuľkách ČSÚ (Český štatistický úrad) údaj, ktorý bol tuším niekde okolo 140 žien – mladých vdov. Hovorila som si, že predsa asi musí existovať nejaká služba, ideálne štátna, ktorá by vedela, čo všetko musím zariadiť, čo ma čaká a čo neminie. Takže som prehľadávala internet a vždy som narazila len na špecifickú pomoc, ako psychologickú podporu, inde zase nejaký cirkevný spolok organizoval výlet ovdovelých do ZOO a to mi popravde naháňalo zimomriavky.

Nenašla som nič, čo by bolo tzv. všetko v jednom. A tak som sa rozhodla, že sa to pokúsim vymyslieť sama. Pýtala som sa prvých známych, ktorí si touto udalosťou prešli pred dvadsiatimi rokmi, potom aj ďalších rodín, ktoré mi odporučili ďalšie a ďalšie. Nemala som priestor na nejaký riadený výskum. A tak, keď som si vypočula tri desiatky príbehov a načítala z nich, kde by vtedy uvítali tieto rodiny pomoc, začala som stavať myšlienku komplexnej pomoci pre pozostalých rodičov s deťmi do 26 rokov (študujúcich).

Som v hĺbke duše preventista, a tak sa snažím niektorým udalostiam radšej predchádzať ako potom hasiť stohy problémov. A tak 29. februára 2016 vznikol spolok Naspäť do života, ktorý si až potom mohol zriadiť svoj vlastný nadačný fond. Bola to vtedy zložitá byrokracia, ale nakoniec sme 12. mája dostali registráciu aj pre Nadačný fond Vrba. A vtedy začala oficiálne rásť pomoc našim rodinám.

V Českej republike žije viac ako 50 tisíc ovdovelých, ktorí potrebujú pomoc. Väčšinou ju zo začiatku, ale obvykle na krátky čas nachádzajú u svojich blízkych, pomerne skoro sú na to ale sami. Dovolím si tvrdiť, že v tejto oblasti štát zlyháva, respektíve neposkytuje ovdovelým a ich deťom ten typ pomoci, ktorý bytostne potrebujú.

Nadačný fond Vŕba túto komplexnú pomoc poskytuje, môžeme ju rozdeliť do dvoch rovín: psychologickej a praktickej. Skúsme najskôr predstaviť tú prvú.

K duševnej podpore pre našich klientov sme sa dostali viac ako pred troma rokmi. Dovtedy celá podpora v tejto oblasti koncipovaná skôr v svojpomocnej rovine. V tejto chvíli pokrývame ako svojpomocnú starostlivosť, tak aj psychologickú, terapeutickú a psychoterapeutickú. Pre laika to možno vyzerá ako jedno a to isté, ale odborníci budú vedieť, že každá z týchto profesií sa líši.

Máme dobrú skúsenosť s naším trojčlenným tímom starostlivosti o dušu a aj napriek finančnej náročnosti tejto služby vnímame, že je veľmi potrebná. Aj keď sa už všetci tvárime, že žiadna pandémia nebola, v našich príbehoch sú aj také, keď dieťa počas dištančnej výučby oživovalo svojho rodiča, ktorý bohužiaľ zomrel. V čase sociálnej izolácie a strachu v spoločnosti bolo úplne nemožné starať sa a sprevádzať zranenú dušu tohto dieťaťa, ale aj celej rodiny. Preto som šťastná, že máme voľnosť a môžeme oslovovať terapeutov, ktorí idú inovatívnou cestou k uzdraveniu detskej duše.

Máme za sebou veľa šťastných príbehov a ja osobne pri spätných väzbách mám čo robiť, aby som sa nerozplakala dojatím na tom, že sa podarilo zachrániť psychické zdravie našich detí.

Je nutné si uvedomiť, že deti majú odlišné nástroje na zvládanie straty, ako máme my dospelí. Sprevádzajú ich v mladšom školskom veku. V puberte sa tiež prihlásia o slovo, rovnako ako pri ďalších životných zmenách či udalostiach. V našich deťoch je či už na vedomej alebo podvedomej úrovni zasiaty otras istoty. A našou úlohou je naučiť a pomôcť deťom fungovať aj s týmto nechceným „dedičstvom“ v ich živote tak, aby boli šťastné a spokojné. Veľakrát pomáha vedieť sa zorientovať vo svojich emóciách a vedieť, ako ich mať pod kontrolou.

Druhou rovinou pomoci Vŕby ovdovelým rodinám sú rýdzo praktické záležitosti, v prvom rade tie, ktoré sa týkajú právnych a administratívnych úkonov a činností súvisiacich so smrťou, pohrebom, závetom, finančnými záležitosťami… Zrejme každá rodina, ktorej ste v tejto oblasti boli schopní pomáhať, vašu pomoc uvítala, pretože tieto praktikálie treba riešiť bezodkladne, čo najskôr, teda práve v čase, keď je smútok zo straty milovaného človeka až neopísateľne obrovský…

Presne tak. Naša práca spočíva predovšetkým v tom, že sa pozostalí rodičia nemusia starať o to, kde a čo majú v tejto situácii zariadiť. Neexistuje žiadny univerzálny návod. Vždy po kontakte s rodinou zostavíme individuálny manuál šitý na mieru ich potrebám. Je to pre našich klientov veľmi nápomocné, pretože nemusia nikam telefonovať, nemusia zháňať informácie a pod. Od nás presne vedia, čo ich čaká, čo sa musí vybaviť a s čím môžu alebo nemôžu počítať.

Existuje ešte ďalšia, povedala by som síce nadstavbová, ale veľmi dôležitá rovina praktickej pomoci ovdovelým rodičom s deťmi. Veď keď v rodine zomrie otec alebo mamička, tak vdova alebo vdovec aj deti čoskoro reálne zistia, o čo všetko prišli – a to nemám na mysli iba nenahraditeľnú stratu milovaného človeka. Je totiž mnoho praktických každodenných činností, ktoré musia ovdovelí zo dňa na deň zastať a pre mnohých to vôbec nie je ľahké… V čom konkrétne dokáže Vŕba a jej Vŕbenky pomôcť?

Vrbenky sú mojou inováciou, ktorú som chcela docieliť reálnu pomoc priamo v rodine. Jedná sa o opatrovateľky alebo pestúnky, ktoré pomáhajú predovšetkým s praktickou starostlivosťou o deti. Vyzdvihnúť zo školy, previesť na krúžok, počkať na deti, odviesť bezpečne domov, cestou treba nakúpiť, pomôcť s prípravou na školské povinnosti alebo len tak zmysluplne tráviť voľný čas v čase, keď je ich pozostalý rodič v práci, u lekára alebo sa snaží udržať si sociálny kontakt vo svojom okolí.

Snažíme sa vždy aktivizovať na tieto pozície ľudí, ktorí sa s deťmi v rodine už poznajú a majú k nim pozitívny vzťah. Niekto by mohol namietnuť, že predsa je to prirodzené, že v tejto situácii kamaráti pomôžu, ale táto pomoc nie je nikdy dlhodobá. Vo väčšine našich prípadov podpora okolia do pol roka strmo klesá ak nie úplne vymizne. A je to pochopiteľné.

Veď aj vaši blízki majú svoje životy a veľmi rýchlo nadobudnú dojem, že by pozostalá rodina mala byť v pohode rovnako ako oni. Alebo vedie táto forma pomôcť k odvetným protislužbám. Vysvetlím. Pokiaľ mi bude svokra trikrát týždenne vyzdvihovať deti zo školy, bude to bezpochyby pre mňa veľká pomoc, pretože môžem splniť svoje pracovné záväzky, nehľadať si iné miesto s nižším úväzkom a môžem tak udržať štandard svojej rodine. Už tak ale musím vykryť doma povinnosti, ktoré boli manželove.

A ak mám víkend voľný na to, aby som nabrala sily do ďalšieho týždňa a svokra ma požiada o nejakú pomoc, pôjdem už z vďačnosti, pretože ona mi predsa každý týždeň pomáha s deťmi. Pokiaľ ide o nárazovú pomoc, je to v poriadku. Ale mnohokrát sa z tohto kolobehu stáva reťazec protislužieb a pocitu nekončiacej vďačnosti. Čo vedie k tomu, že sama budem vyčerpaná a nebudem mať priestor na načerpanie vlastných zdrojov a toto správanie je dlhodobo neudržateľné. Môžu sa objaviť panické ataky, príhody vyčerpania organizmu a pod. Hlavným cieľom má byť ale to, aby pozostalý rodič naberal sily na to žiť svoj rodinný život inak. Preto prispievame Vrbenkám, aby rodičom pomáhali za odmenu, a tým nevzniká pocit dlhu voči pomáhajúcej osobe, hoci ide napríklad niekedy o rodinného príslušníka.

Ale Vrbenky nie sú jedinou praktickou pomocou. Naši klienti využívajú aj gazdinky a remeselníkov. Vŕba má 14 podporných programov, ktoré pomáhajú ovdovelým rodičom na ceste späť do života. Najväčší dosah má komunitné pobytové stretávanie ovdovelých rodín s deťmi pod názvom Stretnutie pod Vŕbou.

Nadačný fond Vrba, teda všetci z vášho tímu, vrátane vás, vynakladajú široké spektrum odbornej, kvalifikovanej práce, a je nutné vysvetliť, že aj keď je vaša pomoc pre všetky rodiny, ktorým pomáhate, zadarmo, určite nie je zadarmo.

Musíme vyvrátiť mýtus o tom, že nadácie a nadačné fondy vášho formátu nemajú problém s peniazmi a preto dávajú ľuďom všetko, čo dokážu bez odplaty… Na poradenstvo a akúkoľvek pomoc, ktorú poskytujete, je totiž potrebné, okrem odbornosti, aj veľa času, ktorý členovia vášho tímu venujú riešeniu konkrétnych problémov. No a taký typ kvalifikovanej a zároveň obetavej práce sa naozaj pri všetkej dobrej vôli nedá vykonávať na dobrovoľníckej báze… Je to tak?

Práve spomínaná odbornosť je kľúčom mnohých nejasností ohľadom toho, kam so svojou službou pozostalým rodinám spadáme. Osobne by som povedala, že pracujeme na báze peer to peer. Zdieľame svoju skúsenosť, poskytujeme empatický a emočne stabilný prístup a vzťah s klientom, dodávame povzbudenie a nádej, že z tejto tragickej životnej udalosti vedie cesta.

Výskumy totiž ukazujú, že práve tento peer prístup aj s rozšírenými službami je vysoko efektívny v zmysle zotavenia danej cieľovej skupiny. Aby som mohla vykonávať svoju prácu, nepotrebovala som dosiahnuť žiadne odborné vzdelanie. Áno, je pravdou, že moje pedagogické vzdelanie mi v mnohom uľahčilo cestu, ale všetko, na čom je fungovanie našej práce založené, stojí na osobnej skúsenosti, sedliackom rozume, vôli a chuti vytvoriť niečo, čo tu nebolo, a pocitu užitočnosti.

Toto všetko realizovať, a ešte k tomu vystupovať smerom k verejnosti a politickej reprezentácii, vysvetľovať, komunikovať potreby ovdovelých rodičov, robiť osvetu a prevenciu – to všetko je vážne ťažká úloha. A pokiaľ toto chcem robiť svedomito, nemôžeme sa baviť o dobrovoľníctve. Dobrovoľníctvo má základ slova na dobrej vôli. Keď máte čas, keď sa vám chce, tak idete konať dobro bez očakávania nejakej finančnej odmeny.

To nemožno aplikovať v našej práci. Keď mi zavolá nešťastný otec, že mu manželka a matka jeho dvoch predškolských detí neprišla z večerného cvičenia, pretože mala tragickú autonehodu, nemôžete mu povedať: „ …viete, čo? Ja dnes na tieto správy nemám náladu…. Mňa dnes naštvali moje deti, ešte mám žehliť bielizeň,….“ To nechce nikto počuť, keď volá o pomoc. Vždy som k dispozícii a plne koncentrovaná na ich situácii, na riešenie ich problémov a s radom návrhov na zlepšenie súčasného stavu. A to opäť vďaka môjmu tímu, ktorý bolo veľmi ťažké nájsť, vyškoliť a motivovať. Predsa každý z nás platí účty a má vyživovaciu povinnosť k rodine. Neviem si predstaviť, že prídem do obchodu a poviem pani pokladníčke: „Tak dnes som pomohla jednej rodine v kríze, tak ja si za to tu u vás nakúpim, hej?“ Každý robí to, čo vie.

My vieme v neľahkej životnej situácii poradiť, podporiť a previesť rodiny touto etapou až budú schopné opäť sa postaviť na vlastné nohy.

Je to vysoko psychicky náročná práca, a tak nie je možné definovať toto povolanie ako ZADARMO. Zadarmo je pre našich klientov, ale osobné mzdové náklady rozhodne zadarmo nie sú.

Verejnosť stále nechápe rozdiel medzi rôznymi formami nezisku. My máme dve právne formy. V roku 2016 nebolo možné legálne založiť samostatný nadačný fond. Preto musel vzniknúť spolok Naspäť do života, ktorý sa mohol zriadiť svoj nadačný fond. Obe tieto organizácie majú totožné zakladajúce listiny, aby nedochádzalo k nejakým nedorozumeniam. Jasne, že lepšie PR uchopiteľné je pracovať s nadačným fondom a značkou Vrba. Na druhej strane, nadačný fond má často obmedzené možnosti žiadať o dotácie z ESF.

Začíname ôsmy rok práce. Za tú dobu som vypočula cez 515 príbehov a v týchto rodinách Vrba zanechala svoju pozitívnu stopu. Domnievala som sa, že keď budeme mať výsledky, spätné väzby od klientov a pod., že verejnosť a štát pochopia, že je nutné urobiť všetko preto, aby táto služba bola dostupná pre všetkých a hlavne udržateľná. Bohužiaľ posledné tri roky síce štátny sociálny systém inšpirujeme, ale na podporu našej činnosti majú vždy nejaké ALE. Pritom, aby sme mohli vyhovieť všetkým potrebám všetkých ľudí, čo sa na nás obrátia, potrebujeme ročne iba sedem a pol milióna. Je to veľa? Nechám na vašom uvážení. Ak ste v tejto životnej situácii je cielená a funkčná pomoc na nezaplatenie. Aspoň to takto hovoria naši klienti. A tak teda tento rok hrozí reálne, že budú musieť na naše služby zabudnúť, a niektoré úplne skončia, pretože podpora zo strany štátu, firiem a verejnosti nie je dostatočná.

Nepomáha písanie grantov, medializácia, verejná zbierka,… Veľmi rada by som sa dočkala chvíle, kedy budem môcť s pokojným svedomím povedať, že komplexná rodinná pozostalostná starostlivosť má v našej civilizácii a krajine svoje udržateľné miesto.

Petra Glosr Cvrkalová vysvetľuje poslanie Nadačného fondu Vrba

Popíšme tiež, prečo sa váš Nadačný fond Vŕba dostal do finančnej situácie, ktorá napísané eufemisticky vôbec nie je dobrá, pretože je kritická.

Problém zrejme tkvie najmä v chybne nastavenom dotačnom a grantovom systéme pre neziskovky v Českej republike, kde prakticky neexistuje funkčný model financovania postavený na dlhodobej udržateľnosti. A v podstate celý tretí sektor je okrem sponzorov a darcov, ktorých nikdy nie je dosť, odkázaný na ročné grantové schémy, čo je v podstate „jepičí jistota“, trvajúca maximálne rok. Nielen pre neziskovku samotnú, ale aj pre jej zamestnancov. A keď sa stane, že niektorý významný grant sa nepodarí získať, celá krehká konštrukcia financovania sa môže veľmi rýchlo zosypať ako domček z kariet…

A to je presne aktuálne náš prípad. Vypísala sa ESF Výzva 017, ktorá je dosť šitá nám na mieru. Myslím, že sme nič nepodcenili. Projekt sme obsiahle popísali, vysvetlili jeho špecifickosť, multidisciplinaritu a nakoniec sme rovnako podporení neboli. Ostatní podporovatelia na úrovni krajov nás už dlhodobo nechcú podporovať zo svojich rozpočtov, pretože si myslia, že by to mal byť štát, ktorý nás ufinancuje. Darcovia pokiaľ ešte majú čo darovať, tak podporujú slobodu na Ukrajine a firmy vďaka ekonomickej kríze nemajú na vlastné inovácie nieto podporovať pozostalostnú starostlivosť. Situácia nie je vážne vôbec priaznivá.

Ideálne by nás zachránil stály finančný partner, ktorý sa nebojí podporiť nový štart rodín, kam smrť prišla skôr, ako sa čakalo. A k tomu, keby štát konečne uznal, že nie všetky pomáhajúce organizácie musia byť bezpodmienečne sociálnou službou, a uvoľnil prostriedky na ich prácu, bolo by to všetko ružové.

Váš webmaster Roman Káčerek súčasnú náročnú situáciu Vrby vystihol veľmi presne: „Bohužiaľ, Vrba teraz veľmi rýchlo uvädá a začínajú jej vo veľkom opadávať listy…“ Skúsme našim akčným čitateľkám i čitateľom presne popísať, ako môžeme vášmu nadačnému fondu pomôcť.

Rozbehli ste kampaň Koruna pre Vrbu, do ktorej sa nezištne zapojili známe osobnosti.

Aké sú ďalšie možnosti, ako môžeme Vŕbe nielen pomôcť, ale pokiaľ som to správne vyhodnotil, tak ju doslova zachrániť?

Naozaj sa v tejto chvíli jedná o záchranu našej pomoci. Radi by sme rozvíjali naše aktivity k čo najväčšiemu počtu rodín, ktoré nás potrebujú. Máme zapracovaný tím s chuťou pracovať, máme vízie, nápady ako starostlivosť o pozostalé rodiny vylepšovať, ale chýbajú nám na to prostriedky. Asi sa budem opakovať, ale v tejto chvíli by nás spasili financie a vidina udržateľnosti našej práce.

Nedá mi nepoložiť zásadnú otázku: odhodlanie určite máte, máte ale aj nádej, veríte, že sa Nadačný fond Vrba podarí zachrániť?

Ako sa hovorí, nádej zomiera posledná. Som teraz v pozícii, keď mám zodpovednosť za široký tím ľudí a za desiatky našich rodín. Nejde iba o mňa. A práve tá zodpovednosť je pre mňa kľúčová. Nerada sa vzdávam. Preto aj volím stratégie tak, aby bolo postarané predovšetkým o tím. Na druhú stranu som realista. Netlačím silou tam, kde by to Vŕbe uškodilo. Verím, že je človek človeku najbližšie práve vo chvíli, keď ide o život. A rovnako tak verím v ľudskú solidaritu a v to, že čo dáš – rovnakou mierou sa aj raz vráti. Dávame našim klientom nádej, že bude lepšie, dávame istotu, že na to nebudú samy, dávame príklady tých, ktorí túto situáciu dokázali ustáť a majú chuť si život užiť. Preto verím, že sa nájdu spôsoby, ako Vŕbu nenechať uschnúť. Ale v tejto chvíli je to na nás, ľuďoch.

Pokiaľ vám osud českých ovdovelých rodín nie je ľahostajný, chcete podporiť skvelých ľudí, ktorí ovdovelým rodinám pomáhajú a nedáte dopustiť, aby ich jedinečný a potrebný projekt zanikol kvôli financiám, vaša pomoc a podpora nadačnému fondu Vrba je vítaná.

Je to jednoduché. Naskenujte vašou bankovou aplikáciou QR kód a pošlite 500 Kč (sumu môžete ľubovoľne zmeniť) bankovým prevodom na číslo účtu Nadačného fondu Vrba 2500996405/2010, vedeného v Fio banke.

Ak chcete zaplatiť platobnou kartou, môžete prispieť pomocou verejnej zbierky Koruna pre Vŕbu.

Zbierka Nadačného fondu Vŕba na pomoc rodinám, ktorým smrť vzala mamu alebo otca.

Za rozhovor srdečne poďakoval Ján Schneider,
foto: Nadačný fond Vŕba, na titulke: Petra Glosr Cvrkalová, zakladateľka a riaditeľka Nadačného fondu Vrba