Koľko bytov a životov skrýva v sebe jedna bytovka? Koľko ľudí sa možno trápi za uzatvorenými dverami paneláku, zvádza svoje boje a žije si svoje každodenné životy? Sama bývam v činžiaku a často rozmýšľam, kto sú tí ľudia žijúci vôkol mňa. Aké majú starosti, radosti. Sme tak blízko spolu, no zároveň o sebe nevieme nič.
Dušo Martinčok vo svojej knihe Niekto sa nájde opisuje desať príbehov o ľuďoch žijúcich v jednej bratislavskej bytovke. Všetky príbehy spája malý chlapec Oliver. Olivera spoznávame ako malého chlapca, žijúceho s otcom, so svojskou babkou Sylviou a mamou, ktorá žije svoj vlastný život v Anglicku. Oliverov otec, úspešný podnikateľ či biznismen nemá na Olivera čas. Hlavné, že majú novú nadstavbu v starej bytovke s výťahom len pre nich. Akoby bol nadčlovek, niečo viac ako staré panie žijúce v bytovke, ktoré ledva prejdú po schodoch. Oliverova povaha a spontánne správanie však dokáže zmeniť určité veci, napríklad aj také používanie výťahu.
Dôverne známe situácie
V knihe človek nájde veľa zažitých situácií, ktoré si vie veľmi dobre predstaviť a vizualizovať. Rôzne charaktery a osudy ľudí, ich vzájomné hádky, handrkovania, domáce schôdze, bytoví nájomníci, staré panie starajúce sa s láskou o záhradky a predzáhradky, namyslení snobi, ktorí nemajú čas na deti a myslia si, že môžu všetko. Čo urobí s človekom život v takejto bytovke? Závisí to len od neho? Chlapec Oliver svojím spôsobom vdýchne život starej susedke Marusínovej a ako dospieva a dozrieva prichádza aj on sám na rôzne úrovne vzťahov a ich hĺbky. Autor veľmi realisticky vykresľuje jednotlivé postavy, človek si vie predstaviť Ďura z ministerstva či Zoju pracujúcu v Európskom parlamente v Bruseli. Autor sa nebojí načrieť aj do témy sexuality starších ľudí, ukazuje, ako rôzne sa na sexualitu vieme pozerať a ako ju vnímame.
„Zbav sa nepotrebného a buď šťastný.“ Pomaly vstupoval do otvorenej brány, potom sa ešte raz otočil: „Vždy hovorila, že si ju zachránil. Keď si sa v dome zjavil, mala čudné obdobie, oveľa menej sme sa vtedy stretávali. Ovládla ju nejaká nevysvetliteľná temnota, nič ju nebavilo, na nič sa netešila. A potom si prišiel Ty. Bol si vlastne taký malý superhrdina, trochu som ti to závidel.“
Čo som si uvedomila pri čítaní knihy Niekto sa nájde?
Mne osobne sa kniha páčila. Bolo to veľmi príjemné, oddychové čítanie, pri ktorom som si uvedomila, že naozaj nevieme, čo sa skrýva za dverami nášho paneláku. Aké veselé, či smutné životy sa tam žijú. Koľko môže spraviť jeden úsmev, úprimná otázka „Ako sa máte?“ alebo „Nepotrebujete s niečím pomôcť?“. Niekto sa nájde je veľmi výstižný názov knihy. Vždy sa nájde niekto, kto ignoruje, intriguje, ohovára, závidí, robí neplechu. Dôležitejšie však je, aby sa vždy našiel niekto, kto robí opak. Vždy je niekto, kto šíri okolo seba lásku, pokoj, úsmev, dobrú náladu, záujem o toho druhého, ochotu pomôcť. Vždy je niekto, kto pomoc potrebuje a niekto, kto je ochotný ju poskytnúť. Dôležité je však mať oči aj srdce otvorené. Robiť dobro vždy, keď môžeme.
Posúďte sami (úryvok z knihy):
„Keď si Oliver na drevenej lavici čítal prvý raz, prihovorila sa mu staršia vysoká pani s červenými vlasmi – domová dôverníčka Majerová – a opýtala sa ho, ako sa volá a kde býva. V ruke držala ekonomické balenie toaletného papiera.
„Bývame hore pod strechou. Ty bývaš na ktorom?“
„Nemôžeš mi tykať,“ ohradila sa starousadlíčka a pritisla si balík s toaletným papierom na hruď. Oliver mal pocit, že ho čierne diery v rolkách papiera skúmavo sledujú.
„Ja som dospelá, ty si ešte malý.“
Kývol hlavou, v duchu uznal, že ženine slová majú logiku. Zavrel knihu, položil ju vedľa seba a dobromyseľne sa na novú susedu pozrel.“
„Vieš, v angličtine si všetci tykajú. Ja som dlho býval v Cambridge, to je také mesto, kde je veľká univerzita.“ Znel ako trpezlivý učiteľ, ktorý narazil na nie práve najbystrejšiu žiačku.
„Toto nie je Anglicko ani univerzita,“ odrazila Majerová prísnym tónom nečakaný protiargument. Zjavne nebola zvyknutá sa dohadovať. „Musíš sa naučiť rozprávať slušne. Vykaním mi preukazuješ úctu.“
„Keď chceš, môžeme si teda vykať,“ Oliver znova otvoril knižku, akoby naznačoval, že konverzácia už vyčerpala svoje možnosti. „Aj keď podľa mňa to je zbytočná komplikácia.“
O autorovi:
Dušo Martinčok (1975) je doma v Košiciach, Luxemburgu a Bratislave. Pracuje pre Súdny dvor EÚ ako právnik prekladateľ. V Bratislave vytvoril komunitný projekt Susedia na dvore, ktorý ho priviedol až k priateľstvám so staršími ľuďmi. Spoločne s kamarátmi založil občianske združenie Zrejme, ktoré sa venuje téme medzigeneračného dialógu. Taktiež viedol medzigeneračný festival Old´s cool Bratislava.
Zdroj foto: https://www.instagram.com/duso.martincok/, archív K. M.