Koučka Eva Hrešková: Človek zrazu vidí cestu tam, kde ju predtým nevidel

„Investovať do seba môže byť jedna z tých najzásadnejšćh investícií vo vašom živote,” hovorí koučka silných stránok podľa metódy Gallup®, Ing. Eva Hrešková, PhD. 

V rozhovore sa dozviete:

• V čom nám pomáha metóda na zistenie talentov?
• Aké talenty sa častejšie vyskytujú u žien ako u mužov?
• Ako reagujú ženy na to, keď sa dozvedia o svojich talentoch?
• Ako sa dá bojovať proti nízkemu sebavedomiu?

Rozvoj talentov je veľmi zaujímavá práca, ako si sa k téme talentov dostala?

Myslím, že už sú to 4 roky, keď som v rámci jednej neziskovej organizácie, kde ešte čiastočne pôsobím, absolvovala talentový rozvoj podľa firmy Gallup alebo Clifton Strenghts. Jozef Kokoška, ktorý je riaditeľom platformy, to robil pre nás ako pre tím. Všetci sme si urobili dotazník, mali sme individuálne rozhovory, mentoringy a potom sme mali aj sériu tímových stretnutí. Bolo to pre mňa veľmi zaujímavé, mala som z toho veľký zážitok, lebo mi zrazu doplo strašne veľa vecí aj z minulosti, aj z aktuálnej situácie. A spýtala som sa ho, či neplánuje školiť ďalších ľudí, lebo že keby áno, tak by som sa veľmi rada pridala. On potom robil prvé kolo, že školil svojich interných ľudí. Začala som s ním spolupracovať, až som sa stala súčasťou platformy Use your talents.

Bola si prvým iniciátorom, na základe ktorého ho to možno naštartovalo, aby rozšíril svoje pôsobenie…

Uvažoval o tom aj predtým, ale zrazu stretol ľudí, ktorí vyzerali, že majú aj záujem, aj potenciál. On mi to ukázal aj cez moje talenty, že pravdepodobne niečo také by mi aj mohlo sedieť. Lebo tie talenty nám ukazujú, aké veci by nám mohli byť prirodzené v rámci práce, čo by nás mohlo baviť a napĺňať. Ja mám talenty orientované na ľudí, tak mi povedal, že toto by možno bola tá správna cesta pre mňa. Potom dal dokopy viacero takýchto ľudí a vyškolil nás.

Prezraď nám, aké sú tvoje talenty a čo o tebe hovoria v práci? Ako svoje talenty využívaš?

Tých talentov je 34, ale každý v inom poradí. Prvých 5 talentov nazývame, že sú to podpisové talenty, tie sú naším základným filtrom, cez ktorý sa pozeráme na svet. A tých mojich prvých 5 je zodpovednosť, empatia, presvedčenie, rozvíjajúci a jedinečnosť. S tým, že dva moje talenty sú fialové, exekutívne zamerané na to, že viem veci urobiť. A potom tam mám tri modré, ktoré sú na budovanie vzťahov, takže ma to prirodzene ťahá k človeku, k porozumeniu človeka a celkovo k pomoci ľuďom. K tomu, ako vidieť ich skutočný potenciál.

Čo ťa na tejto práci najviac baví?

Myslím si, že presne to spoznávanie. Aj talent jedinečnosť je fascinovaný jedinečnosťou človeka. Má svoj originálny štýl, ako veci robí. Ja keď vidím veľa šálok, tak sa snažím vybrať si tú najoriginálnejšiu. Mám rada, keď majú veci svoj príbeh, a každý človek má svoj príbeh. A pri tejto práci, ja to hovorím, že sa ponáram do vesmírov tak jedinečných, že pre mňa je každý jeden človek samostatný vesmír. Ten jeho život, to, ako sa pozerá na veci, to, čo je pre neho dôležité, to, čo potrebuje. Čiže ja sa cítim ako taký bádateľ v jeho vesmíre, a to ma na tom veľmi baví. A špeciálne vtedy, keď prichádzame na to, že aj tomu človeku veci dávajú nejaký zmysel a zrazu možno vidí cestu tam, kde ju predtým nevidel.

Zrazu vidí seba novým spôsobom, v krajších farbách, ako niekoho výnimočného. Lebo pravdepodobnosť, že stretnete niekoho, kto má tých istých päť talentov v tom istom poradí, je to 1 ku 33 miliónom. Sme naozaj veľmi výmoční, a tento prístup na to poukazuje, že z človeka vytiahne to jeho špecifikum a pomôže mu ho spoznať, rozvinúť, prijať a potom s tým ďalej pracovať. Pomôcť sám sebe dosahovať svoje ciele, úspechy, výzvy spôsobom, ktorý mu je prirodzený.

Akonáhle sa ľudia dozvedia o svojich talentoch, tak sa stávajú aj sebavedomejšími?

Je to jeden z dopadov rozvoja silných stránok. Gallup to má vyskúmané. Majú štatistiky na to, ako sa zlepšujú vo firmách, zlepšuje sa ich produktivita, angažovanosť, znižuje sa fluktuácia… Ale ten dopad na konkrétneho človeka je určite aj v tom, že to má vplyv na sebavedomie. Niektorí majú talent sebaistota medzi prvými piatimi a väčšinou už o sebe vedia, že sú úžasní, ale tento talent je v prvej päťke zriedkavý. Takže oveľa častejšie sa stretávam s tým, že ľudia až takí sebavedomí nie sú. A práve vďaka talentom vytiahneme potenciál na povrch a rozprávame sa o tom, ako by ho mohli uplatňovať viac, ako by im mohol pomôcť v rôznych výzvach. Zrazu majú pocit, že sa majú o čo oprieť. Keď sa niekto nemôže oprieť o vnútornú sebaistotu, tak sa môže oprieť o svoje talenty. Sú ľudia, ktorí sú neistí a pritom majú ohromný potenciál, môžu mať úžasné talenty strategického myslenia, alebo môžu byť nadmerne vzťahovo schopní, no necítia sa na to a nevedia o tom. Rada im hovorím vetu: To, že sa na niečo necítim, neznamená to, že na to nemám.

Skúmame svoje bývalé úspechy a uvedomím si, že sa fakt zo všetkého stresujem. Napríklad talent zodpovednosť je taký stresový. Pochybujem, či to dám. Ja aj vďaka tomuto sama seba upokojujem, že už som zvládla veľa vecí, že sa treba oprieť o skúsenosť, ak nie o vnútorný pocit. Čiže hľadáme, o čo sa dá oprieť, aby mali ľudia viac istoty v živote, aby sa vedeli postaviť za to, čo si myslia, za veci, ktoré chcú robiť. Je to cesta k sebapoznaniu a vnímaniu vlastnej hodnoty.

Všetci by sme boli oveľa šťastnejší, keby sme poznali svoje talenty. To, čo vnímam na ženách, je, že robia veľa činností a nie sú si potom isté. Chýba im sebavedomie, a preto stále hľadajú niečo nové. Nevedia, kam sa vybrať. Keby poznali svoje talenty, boli by na tom možno inak…

Áno, človek sa potom trochu zorientuje, zrazu si to pospája. Lebo sú aj talenty, ktoré majú v sebe prvok nerozhodnosti. Veľa vecí ich zaujíma a nevedia, ktorou cestou sa vybrať. To vieme linkovať na viaceré talenty. Napríklad talent prispôsobivosť pôsobí nerozhodne, lebo skôr reaguje pod tlakom, tam, kde to zatlačí, zafúka, vie ísť na veľa smerov a je to silná stránka. Vlastnosť, ktorá sa javí ako slabosť – nerozhodnosť, tak za ňou môže byť skrytý talent. Lebo ho nemáme uchopený. A keď ho uchopíme a dokážeme uchopiť aj ďalšie talenty, môže nám to pomôcť v tom, že sa jasnejšie nasmerujeme.

Možno tá konkrétna žena potrebuje dynamickejšie prostredie, kde je veľa zmien, kde ju bude dynamika motivovať, lebo je tak prirodzene nastavená, byť flexibilná. A potom sú zase talenty, ktoré sú veľmi sústredené na ciele, napríklad talent fokus. Potrebujú mať zadefinované priority, cestu a neodchyľovať sa z nej. Flexibilita je v tomto svete veľmi vítaná a žiadaná, že to v konečnom dôsledku môže otvoriť nové možnosti.

Keď sa človek odrazí od sebaľútosti a začne skúmať, kým je, môže mu to otvoriť dvere k jeho vlastnej ceste. Lebo my sa často učíme od ľudí, ktorí nám predkladajú návody podľa seba. Oni majú nastavené návody podľa toho, čo funguje im. A my sa učíme, osvojujeme si nové techniky timemanagementu, plánovania, leadershipu, ale potom zistíme, že nám to nefunguje a sme frustrované. Že nie som žena, ktoré vládne veľkým egom ako muži, pre ktorých to tak je, i keď nehovorím, že všetci muži sú egomaniaci, ale že pre mužov sú niektoré talenty častejšie, napríklad talent súťaživosť. To je presne ten talent, ktorý má ostré lakte, chce sa dostať na prvé miesto. Inak má pocit, že prehral. A toto ich poháňa. U žien to nie je taký častý talent.

Ktorý talent je pre ženy typický?

Gallup urobil viaceré štatistiky, aby zistil, ktoré talenty sa najčastejšie vyskytujú v prvej päťke a sú to talenty ako produktívny, talent zodpovednosti, vzťahy, učiaci sa talent. Čo sa týka rozdielov medzi mužmi a ženami, nie sú tam úplne zásadné rozdiely, že by boli muži a ženy úplne iní, ale u žien sa častejšie vyskytujú talenty budovania vzťahov, napríklad rozvíjajúci a empatia. U žien je empatia v priemere na 5. mieste, u mužov na 20. mieste. Oveľa častejšie stretneme empatiu na vyšších priečkach u žien, ale keď ju má muž vysoko, tak to na ňom cítiť, je pre ženu príjemnejší, má možno viac ženských kamarátok, vie sa so ženami ľahšie prepojiť cez svoj talent.

U mužov často prevláda talent analytický a talenty strategického myslenia, nápady, a keď ženy majú tieto talenty vysoko, prirodzene sa cítia v mužských kolektívoch dobre. Vedia sa prepojiť cez tieto talenty. Rozdiely tam sú, ale v zásade aj muži aj ženy majú všetky tie talenty rôzne usporiadané. Bola by chyba myslieť si, že každá žena je taká, že sa len rozdáva svojej rodine a je empatická a starostlivá a stačí jej ostať doma a starať sa o rodinu. To by bolo veľmi zjednodušené.

Čiže, ak majú ľudia rovnaké talenty na popredných miestach, je možné, že si budú cez tie talenty aj lepšie rozumieť?

Áno, rozprávaš sa s človekom a úplne prirodzene sa viete v niektorých veciach naladiť. Napríklad dvaja ľudia, ktorí majú vizionársky talent, prirodzene premýšľajú o budúcnosti, vedia spolu „uletieť”, spolu sa rozprávajú o tom, ako bude ich budúcnosť vyzerať. Zatiaľ čo ten, kto taký talent nemá, toho predstava budúcnosti až tak neuchváti. Alebo dvaja ľudia, ktorí sú produktívni, ľahšie sa im spolupracuje, lebo obidvaja majú vysoké pracovné tempo a vedia veľa makať. A dokonca budujú vzťahy pri práci. Keď máme s niekým dva – tri talenty podobné v rámci top päťky alebo desiatky, už je tam niečo, cez čo sa prepájame a nadväzujeme.

Vo firme asi potrebujeme rôzne talenty, aby sa dopĺňali…

Presne tak, poznáme štyri talentové domény – doména budovania vzťahov, exekutívna doména, to sú makači a dokončovači, doména vplyvu, ľudia, ktorí dokážu prebrať kontrolu, je ich vidieť a počuť, vďaka nim idú veci dopredu. A potom je tam oblasť strategického myslenia, to sú ľudia, ktorí procesujú v hlave veľa informácií, dokážu prichádzať s novými ideami, alebo pracujú so skúsenosťami z minulosti. Je super, keď máme všetky domény zastúpené. Lebo treba niekoho, kto to premyslí, kto je to schopný zrealizovať, kto dá o tom všetkým vedieť, že niečo takéto skvelé robíme a v rámci tímu treba aj budovať a utužovať vzťahy. Takže áno, je to skvelé, keď sú všetky talenty zastúpené, ale potom môžu ľudia na seba narážať aj cez tú odlišnosť. Síce spolu veľa dosiahnete, no komunikácia môže byť náročná, lebo si až tak nerozumiete.

Jeden z nástrojov talentového rozvoja je, že učíme ľudí, aby navzájom komunikovali o svojich talentov. Každý talent niečo prináša a niečo potrebuje a keď sa ľudia spoznávajú cez svoje talenty a rozprávajú sa, čo kto prináša, tak zrazu tá výmena prebieha prirodzenejšie a človek prestane mať zbytočné očakávania. A to vie priniesť do vzťahov ľahkosť a odpustenie si, ako aj akceptáciu odlišností. Najmä, keď zistíme, že vďaka týmto rozdielom môžeme dosiahnuť spolu viac.

Ako je to v páre? Rozumieť si s partnerom je tiež veľké umenie. Predpokladám, že by mali mať partneri nejaké talenty spoločné…

Áno, to sú také styčné plochy. Veľakrát u párov, ktoré chodia na párový mentoring, zistíme, že väčšinou to, čo má partner hore, tak partnerka to má dolu. A to, čo má manželka v hornej desiatke, to má manžel v spodnej desiatke. Vtedy sa pýtajú, či môžu vôbec spolu fungovať. (Smiech)

Ale stáva sa, že protiklady sa priťahujú, že tam prebehne iskra, že ten druhý je fascinovaný odlišnosťou, ale zároveň je tam niečo, čo nás prepája, na čom vieme stavať. Videla som aj pár, ktorý mal v prvej desiatke len jeden spoločný talent – napríklad učiaci sa. Ale práve vďaka učiacemu talentu sa dokázali naučiť spolu fungovať – komunikovať, plánovať si všetko, čo potrebovali. Je to o tom, ako talenty uchopíme. Nikto nemá horšie alebo lepšie talenty. Niektoré sú viac orientované na druhých, niektoré na seba, ale každý s tým potrebuje pracovať. Niekoho učím, aby sa naučil myslieť viac na druhých a niekoho musím učiť, aby myslel viac na seba, lebo seba tak potláča, že dokáže vďaka tomu vyhorieť.

Máš nejaké pozitívne príklady z praxe? Keď odhalili svoje talenty, našli iné uplatnenie alebo si začali budovať podnikanie? Alebo boli talenty odrazovým mostíkom?

Vrátim sa k zakladateľovi platformy. Bol manažérom v korporácii a mal pod sebou 40-tisíc ľudí. Urobil si Gallup test, aby začal koučovať podriadených. Po 25 rokoch práce v korporáte povedal, že investoval produktívne roky svojho života do firmy a teraz by chcel investovať do ľudí a pomáhať rozvíjať ich potenciál. Tak ho to oslovilo, že začal sám, potom postupne nabral ľudí, a teraz je z toho platforma Use your talents. Dokonca sme sa stali partnerom Gallupu pre Slovenskú a Českú republiku a vďaka tomu školíme Gallup koučov. Takže napríklad toto bol úplne nový štart. Mohol sa zostať zohrievať na svojom miestečku, ale rozhodol sa ísť za tým, kde cítil potenciál.

Ja som v čase, keď som sa stretla s talentami, robila v neziskovej organizácii, ale písala som aj pre jeden denník. Z toho, že som vyštudovala finančný manažment, som sa stala redaktorka, čo bola tiež dosť zaujímavá cesta. Mňa to písanie až tak nebavilo, skôr som bola vyčerpaná, nemala som z tej práce energiu. A keď prišli talenty, tak som si predstavila, že mojou prácou bude rozprávanie sa s ľuďmi a pomoc v odhaľovaní ich potenciálu. Že to je vlastne niečo, k čomu som odmalička inklinovala a prirodzene som to využívala aj v neziskovkách, keď som sa venovala ľuďom.

Teraz mám nástroj založený na štatistikách a výskumoch, ktorý mi dáva mapu k človeku, ktorý sedí predo mnou a môžem mu rýchlejšie a efektívnejšie pomôcť. Pochopila som, prečo ma žurnalistika až tak nebavila. Objavila som, že tá predstava ma lákala oveľa viac a vďaka tomu som tam aj skončila. Vo finančnom manažmente ma bavilo len to učenie a to bolo všetko. Teraz robím s ľuďmi a aj učím. A zároveň robím individuálne mentoringy, ktoré sú pre mňa zmysluplné.

Gallup certifikácie robíme 2 roky, čiže to nie je to tak dlho, aby sme mali veľa príbehov. Niekomu to rozšíri podnikanie, prichádzajú k nám HR manažéri a prenášajú to do firiem, čo je fantastická vec, lebo môžu premeniť firemnú kultúru. Aké by to bolo, keby všetci mohli poznať svoje silné stránky – toto bol sen aj Donalda O. Cliftona. Svet by bol iný. Človek si potom viac váži to, čo má, menej rieši, čo má niekto iný, a zároveň si dokážeme vzájomne pomáhať vo svojich silných stránkach.

Povedz ešte viac k certifikáciám a možnostiam. Ľudí posúvate ešte ďalej a robíte z nich certifikovaných koučov?

Keď to niekto uchopí ako svoju cestu, robíme certifikačné kurzy v Bratislave a Prahe, máme asi 6 kurzov do roka. Aj na našej stránke sa dajú pozrieť termíny. Ľudia absolvujú 5-dňový osobný intenzívny kurz, kde sa lektori venujú ľuďom v menších skupinkách, aby to bolo intenzívne. Je tam veľa informácií a praktických cvičení, dostávajú veľa materiálov. Keď absolvujú kurz, prebiehajú koučovacie triády, kde sa účastníci medzi sebou koučujú, za prítomnosti niekoho z nás, kto robí dozor, aby dostali spätnú väzbu. Môžu absolvovať koučingový rozhovor s niekým z nás. Potom sa treba pripraviť na certifikačnú skúšku, ktorá prebieha online. Je to test v angličtine, ale je časovo neobmedzený. Teraz je možnosť urobiť si ho osobne v slovenčine.

Od akého veku môžeme zisťovať silné stránky? Dajú sa zisťovať už u detí?

Keď už sa viete orientovať vo svojich silných stránkach, začnete si všímať tie silné stránky aj u detí, lebo tie až tak nehrajú. V tínedžeroch sa človek až tak nevyzná. Clifton Strenfhts dotazník sa odporúča od približne 14 rokov. Ale treba to zvážiť, či nepočkať ešte rok až dva. Otázky sú koncipované tak, že ide o dvojicu výrokov a človek sa má rozhodnúť, s ktorým z tých výrokov viac súznie. Nie je to až také jednoduché, ak človek o sebe trochu neuvažuje.

Tiež je to časovo limitované. Je tam 200 otázok a na každú otázku je len 20 sekúnd. Je dôležité vyhnúť sa stredovým odpovedniam, lebo potom je ťažké vyhodnotiť celkové poradie. Gallup má verziu pre mladších, myslím od 10 do 13 rokov, ale zatiaľ iba v troch jazykoch. Ja by som odporučila trochu počkať.

Ako ženy zvyčajne reagujú, keď sa dozvedia svoje talenty?

Závisí to od toho, aké sú to talenty. Lebo sú talenty, ktoré prirodzene vidia svet v tých krajších farbách, napríklad pozitivita. To je talent, ktorý sa veľmi teší zo svojich talentov. Závisí, aké sú tie ďalšie. A potom sú talenty, ktoré sú skôr skeptické, ktoré vidia skôr tie slabé miesta, napríklad talent naprávajúci. Ten akoby rieši svoje slabé miesta, takže niekedy preskočia tie silné stránky a idú k tým slabším. Preto je dôležité absolvovať rozhovor, aby človek pochopil, že mať tieto talenty, je pre neho to najlepšie. Aby odhalil svoj potenciál, s čím môže pracovať a aby sa nezaoberal tým, čo nemá. My tomu hovoríme víťazné karty. Keď hráš, tak vyhráš. Proces akceptácie toho, kto som a aké sú moje talenty, je náročný, ale ja to mám rada, je to výzva. My ako kouči potrebujeme milovať všetky talenty, voči žiadnemu nemať predsudky, ale vedieť z každého talentu vyťažiť to najlepšie, aby to človek autenticky zažil aj pri našom rozhovore.

Sú nejaké konkrétne talenty, ktoré sú na spracovanie ťažšie?

Áno, sú to kombinácie talentov, ktoré sa umocňujú… Keď som zistila, že môj talent číslo jedna je zodpovednosť, vôbec som nebola nadšená. A môj druhý talent? Empatia, ktorá ma spolu so zodpovednosťou viedla po tridsiatke k vyhoreniu, pretože som bola tak vnímavá na potreby a požiadavky všetkých ľudí okolo mňa, až mi to uškodilo. Zodpovednosť ťa ťahá k tomu, že je to moja úloha, aby som ich naplnila. A empatia tiež vidí každý náznak smútku. Predsa každému treba pomôcť.

A zase niektoré talenty majú problém hovoriť nie, napríklad harmónia. Potom to ľudia často využívajú, a niekedy ani o tom nevedia. My sa tak cítime, ale nekomunikujeme to, lebo si myslíme, že na to nemáme právo. Takže niekedy je to taká nálož, ktorá sa potrebuje zbaviť bremien a vyťažiť z toho to pekné. Aj pre seba, aj pre tých ľudí, s ktorými žije. Sú také talenty, ale nechcem to zužovať, aby sa teraz niekto nezľakol, že ja mám ten talent… Ja napríklad učím, že naprávajúci talent má zmysel pre pravdu, ale väčšinou ako prvé si všimne tie negatívne veci. Čiže pravdivo zhodnotí to zlé. Je to to, čo navonok pôsobí ako kritika, tým sú typickí frfloši. Ale zároveň človek žije s tým hlasom vo svojej hlave. Preto potrebujeme učiť ľudí, že tak ako si pravdivo vieš zhodnotiť slabé miesta, tak vždy ponechať miesto aj pre pravdivé zhodnotenie úspechov. Čo sa ti podarilo, čo si zvládol.

Ktorý talent najviac pomáha zvládať tlaky alebo ťažšie situácie v živote?

Na akúkoľvek situáciu v živote treba hľadať talenty, ktoré ti ju pomôžu zvládnuť. Ja mám napríklad talent pozitivita na 9. mieste, ten mi pomáha s humorom prejsť cez niektoré veci. Talent nápady mi pomáha vynájsť sa v hocijakej situácii. Každý talent vie pomôcť inak. My vždy hľadáme v profile osoby, čo tomu človeku ktorý talent dáva. Napríklad, ktorý talent mu dáva najviac energie, ktorý talent treba niečím nakŕmiť, aby mu zdvihol dobrý pocit zo svojho života. Aby tam bol balans. Aby tie talenty niečo dostávali a neboli len vyťažované.

Vrátim sa k sebahodnote žien. Málokedy sa dokážeme zastaviť a uvažujeme nad talentami. Myslíme na povinnosti a očakávania, potreby iných ľudí…

Žena má v popise práce, že má toto všetko napĺňať, ale táto metóda môže pomôcť ženám objaviť, ako čerpať, aby načerpali. Lebo niekedy je to aj o tom, že mám čas, robím toto a hento, ale nedobije mi to baterky. My vieme cez talenty zistiť aj to, čo tým ženám vie dobiť baterky najlepšie. Ako ísť na seba. Každá čerpáme energiu inak. Aj o tom hovoria talenty, cez ktoré vieme nájsť spôsoby, ako zvyšovať well being.

Keď začneme talentami a spoznáme svoj potenciálu, je pred nami úžasná cesta. Ak sme odhodlané investovať svoj čas a financie na to, aby sme rástli, aby sme objavili zdroje čerpania. Aby sme objavili, kedy som najviac sama sebou a kedy dosahujem najlepšie výsledky.

Napadá ti ešte niečo, čo by si chcela odkázať ženám?

Ja sama sa ženám venujem veľmi veľa rokov, chodím na rôzne ženské stretnutia a rozumiem, o čom hovoríš, že ženy prichádzajú s malým sebavedomím a stále sú zamerané na pomoc druhým. Rozvíjajúci talent je častejší u žien a to je talent, ktorý rád podporuje druhých v ich úspechu. Niekedy je tá tienistá stránka tohto talentu, že sa usadíš na lavičke, kde len povzbudzuješ druhých, a vlastne nežiješ ten svoj život. Žena sa vie upnúť cez svoju zodpovednosť a empatiu, na svojich blízkych, že žije život svojich detí. Poznám mnoho mám, ktoré sa tak vžili do toho, aby deti mali všetko, aby im bolo dobre a boli úspešné, že nie sú schopné riešiť vlastné problémy, ktoré sú vypuklé. Až sú zrelé na terapeuta a riešia svoju vysokoškolskú dcéru, ktprá má problém s nejakou skúškou.

Myslím si, že pre ženy je mimoriadne potrebné nájsť si čas, zastaviť sa na chvíľku a spojiť sa sama so sebou. Toto je choroba dnešnej doby. Žijeme odpojené od seba, od svojho vnútorného prežívania. Aj celý tento dotazník je o tom, že mu musíš venovať čas, a to minimálne pol hodinu až hodinu. Tak zrazu premýšľaš o sebe, ako to máš vo vnútri, až sa trochu odpojíš od toho, čo chcú všetci ostatní. Potom si nájdeš čas na stretnutie, na mentoring, na rozhovor, kde sa rozpráva o tvojich výsledkoch o talentoch. Nepočúvaš zase svoju kamarátku, ktorá ti vylieva svoj život, ale že sa rozprávate o tebe. Pre niekoho je ale čudné hovoriť o sebe. U žien sa mi to stáva často.

Naopka, pre niekoho je jednoduché o sebe dobre hovoriť. Na vysokých pozíciách máme ľudí, ktorí vládnu egom, a pritom im chýba skúsenosť, inteligencia, charakter, lebo tí, čo toto všetko majú, nemajú len to ego a ostávajú niekde strčení ako šedé myšky.

Žiadna žena nebola stvorená na to, aby bola šedá myš, každá z nás má v sebe jedinečnú kombináciu farieb. Každá z nás je paleta. Chcem povzbudiť ženy, aby sa nebáli vykročiť, investovať, aby si dovolili chvíľu pozerať sa na seba, kto som ja, a nie na to, čo potrebujú všetci ľudia okolo mňa. Čiže toto je niečo, čo je často na mentoringoch terapeutické. Mám pred tým aj rešpekt, nechcem vstupovať do hlbších záležitostí a niekedy odporučím, že aj terapia by bolo fajn.

Je dobré zastaviť sa a pozrieť sa do svojho vnútra, kto som, čo potrebujem. Roky napĺňaš potreby okolo seba a čo tvoje potreby? Ženy strácajú samé seba a potom sa vytráca aj blízkosť vzťahov, napríklad v partnerstve. Ak nie som spojená so sebou, ako sa dokážem spojiť s druhým človekom? Investovať do seba môže byť jedna z tých najzásadnejšćh investícií vo vašom živote.