S manželom sme chceli osláviť 10. výročie svadby. Deti nám sľúbila postrážiť moja mama a švagriná. Takže sme mali na svoj výlet tri dni. Kam sa vybrať na predĺžený víkend v septembri tak, aby to nebolo príliš ďaleko od Bratislavy?
Minule sme na výročie zvolili hotel Partizán, vtedy sme však mali k dispozícii len sobotu a nedeľu. Manžel sa tam chcel vybrať opäť, pretože kvalita hotela bola naozaj na vysokej úrovni. A okrem toho, kraj okolo Nízkych Tatier je nádherný.
Mňa však lákalo vyskúšať niečo nové, kde sme ešte neboli. Googlila som, a keď som na fotkách zbadala prekrásne záhrady v Kroměříži, bolo rozhodnuté.
Obaja sme teda hľadali hotel a nezávisle od seba sme sa na základe recenzií zhodli na penzióne Octárna.
Iba 2 hodiny cesty
Vyrazili sme v piatok poobede. Do Kroměříža je to vzdušnou čiarou 130 km, podľa navigácie okolo 180 kilometrov, takže zhruba 2 hodiny cesty. Tak akurát.
Do cieľa sme dorazili okolo štvrtej a na izbe ma už čakalo prekvapenie – kytica ruží a krásny náhrdelník!
Keďže celý večer sme mali pred sebou, vybrali sme sa ešte do mesta. Hotel bol situovaný vyslovene iba kúsok od centra, takže nás hneď potešila skvelá poloha. Navyše, pamiatky sú v Kroměříži dosť pokope, takže to zvládne človek aj peši.
Počasie nám však neprialo, tak sme si pozreli len kostol sv. Mórica, a potom sme sa rozhodli vrátiť nazad do hotela. St. Moritz, ako ho volajú, patrí medzi najvýznamnejšie gotické pamiatky na Morave. Vnútro kostola je tvorené trojloďou s krížovou klenbou z polovice 14. storočia.
V rámci “romantického víkendu” sme dostali aj poukážku na večeru. Nenechala som si ujsť miestnu špecialitu – zapekaných slimákov.
Čo robiť v Kroměříži, keď prší?
V sobotu ráno nás privítal vytrvalý dážď. Bola som sklamaná. Moja predstava o tom, ako sa budem fotiť na Instagram v letných kvetinových šatách bola zmarená. Ale muž vymyslel náhradný program, ktorým vedel, že ma určite poteší. Šlo sa na nákupy do Brna! Pozná ma a vie, že pri deťoch mám málo možností vyraziť si len tak do obchodov. Ak idem, väčšinou je to s klientkami, pretože popri poradenstve v stylingu fungujem aj ako personal shopper. Nakoniec to dopadlo tak, že muž si kúpil 5 nových košieľ a ja jedny šaty!:)
Prečítajte si aj článok o tom, čo všetko sa dá za 3 dni vidieť v Slovinsku a Taliansku
Ignorujúc počasie sme sa hneď po návrate poobede vybrali do centra. Tam sme vošli do areálu Arcibiskupského zámku a kúpili sme si lístky na prehliadku troch atrakcií – Arcibiskupského zámku s vežou, obrazárne a Kvetnej záhrady. Hneď sme sa vybrali do veže, kde bolo treba vystúpiť po 200 schodoch.
Arcibiskupský zámok bol pôvodne renesančný, ale neskôr ho barokovo prestavali. Naše kroky potom smerovali do Zámockej obrazárne s unikátnymi zbierkami európskeho maliarstva 15. a 18. storočia. Veľmi ma potešilo, že som tam zazrela obraz jednej z najlepších maliarok baroka, Artemisie Gentileschi, o ktorej som písala nedávno v článku.
Hneď z Arcibiskupského zámku vojdete do obrovskej Podzámockej záhrady. Počasie nám prechádzku značne znepríjemnilo, lebo v záhrade bolo blato. A tak sme sa len trochu prešli okolo a potom sme sa vrátili do penziónu.
Kvetná záhrada alebo český Versailles
V Kroměříži je ešte jedna záhrada a omnoho rozsiahlejšia. Nachádza sa asi 10 minút od centra a tešila som sa na ňu asi najviac. Tam sme sa vybrali v nedeľu ráno. Našťastie, akonáhle sme do nej vošli, prestalo pršať.
Kvetná záhrada je dielo biskupa Karola II. Lichtenštejna z Kastelkornu. Na základe vlastných predstáv zadal práce významným architektom a ďalším umelcom – štukatérom, sochárom, maliarom. Prvá etapa prác sa datuje už od roku 1665.
Areál Kvetnej záhrady sa rozdeľuje na dve časti. Jedna časť je tvorená trojuholníkovými poľami zo zostrihaných stromov a smeruje k hlavnej stavbe rotundy. V rotunde nájdete aj kópiu známeho Foucaultovho kyvadla z Paríža, ktorým dokázal rotáciu zeme. Druhá časť je rozdelená na dva obdĺžniky s rybníkmi a dvoma umelými tzv. jahodovými kopčekmi. Na jednom kopčeku dnes môžete nájsť moderné “diamanty” zo zrkadla.
Záhradu z jednej strany ohraničuje 233 metrov dlhá kolonáda. Stena kolonády je tvorená galériou so 44 postavami antických božstiev, mytológie a histórie v nadživotnej veľkosti. Na hornú rímsu steny je možné vyjsť po schodisku v malej vežičke, a potom sa vám naskytne nádherný pohľad na úžasne tvarované kvetinové záhony (foto na titulke). Presne kvôli tomuto sa sem oplatilo ísť!
Zámok v Buchloviciach
Po ceste naspäť zase pršalo. Napriek tomu som navrhla, aby sme sa zastavili na ďalšom zaujímavom mieste, o ktorom som čítala – zámku Buchlovice. Aj tam sa podarilo aspoň to, že sme využili chvíľu, keď pršať prestalo.
Ako zámok vznikol? Hrad Buchlov už v 17. storočí prestal spĺňať svoj pôvodný strategický účel a nevyhovoval podmienkam na bývanie. A tak sa jeho majiteľ, Ján Dětřich Petřvaldský, rozhodol, že v obci pod hradom začne s výstavbou sídla – zámku Buchlovice. Impulzom bola aj jeho láska k manželke Eleonóre, ktorá pochádzala z Talianska. Výstavbu preto poňal v štýle talianskej vidieckej vily. Smutné je, že jeho manželka sa dokončenia zámku ani nedožila – čoskoro po svadbe zomrela.
Začiatkom 18. storočia sa panstvo dostalo do rúk rodine Berchtoldovcov. Gróf Leopold Berchtold študoval vo Viedni právo a podnikol mnoho zahraničných ciest po Európe, Afrike a na Blízky východ. V jednej z budov komplexu sme si pozreli aj výstavu jeho osobných vecí a fotografie z ciest.
Vyznačoval sa sociálnym cítením a aj na cestách pomáhal – liečil chorých, či vykupoval kresťanských otrokov. Jeho starostlivosť ho nakoniec stála život, keď sa od chorých nakazil týfusom a zomrel.
Panstvo po ňom zdedil jeho syn, Žigmund, ktorý sa stal členom uhorskej šľachtickej gardy. Zúčastnil sa na revolúcii proti Habsburgovcom v roku 1848. Po kapitulácii ich vojsk bol uväznený. Pred popravou ho zachránila jeho manželka, ktorá mu u cisára Františka Jozefa I. vyprosila milosť. Natrvalo sa usadil na zámku a spolu so svojím strýkom Bedřichom Všemírom, sa venovali zhromažďovaniu archeologických a prírodovedeckých zbierok.
Okolo zámku sa nachádza záhrada plná vzácnych drevín. Súčasne so stavbou zámku prebiehali i úpravy okolia. Najprv v štýle talianskej záhrady, neskoršie vo francúzskom štýle. Neskôr bola záhrada obohatená o exotické dreviny a rozšírená o park anglického typu. Nám svojou rozsiahlosťou a mohutnými stromami pripomínal arborétum.
Zdroj info: wikipedia.org
