Počas letných prázdnin, keď majú deti viac voľného času, môžu byť farebné kocky príjemnou zábavou doma aj na cestách.
Ich význam sa však nekončí pri hotovej stavbe, pretože pri hre si prirodzene precvičujú pohyby rúk, premýšľanie, sústredenie aj spoluprácu s ostatnými.
Malé kocky rozvíjajú jemnú motoriku
Uchopovanie a spájanie drobných dielikov si vyžaduje presnosť, koordináciu aj kontrolu pohybov. Kocky treba správne otočiť, pritlačiť k sebe a neraz ich znovu rozobrať. Manipulácia s nimi posilňuje prsty a zlepšuje koordináciu oka a ruky, obratnosť aj presnosť pohybov. Získané zručnosti sa neskôr zídu pri písaní, kreslení aj pri práci s bežnými predmetmi.
Hra s kockami pritom nie je povinným cvičením. Pozornosť smeruje k stavbe a pohyby rúk sa precvičujú úplne prirodzene.
Pri stavaní dostáva priestor kreativita
LEGO nemusí mať vždy podobu stavby vytvorenej presne podľa návodu. Pri voľnej hre si dieťa samo vyberá, čo postaví, po akých dielikoch siahne a kam ho zavedie vlastná fantázia. Z rovnakej hromady kociek môže vzniknúť dom, hrad, auto, vesmírna loď alebo úplne nový svet. Popritom sa učí plánovať, skúšať rôzne možnosti a meniť pôvodný nápad podľa potreby.
Kreativita patrí medzi schopnosti, ktoré sa deťom zídu aj v škole. Namiesto jediného správneho riešenia hľadajú vlastnú cestu a pracujú s tým, čo si samy vymysleli.
Hotová stavba si vyžaduje trpezlivosť
Niektoré modely vzniknú za pár minút, iné potrebujú oveľa viac času. Dieťa musí postupovať krok za krokom, sústrediť sa a počkať si na výsledok. Práve v tom môže byť stavanie dôležitým tréningom trpezlivosti. Ako deti rastú, často siahajú po väčších a zložitejších stavebniciach, ktoré si vyžadujú viac času, úsilia aj pozornosti.
LEGO pomáha zlepšovať sústredenie a učí deti vytrvať, kým svoju stavbu dokončia. Zároveň si osvojujú, že výsledok neprichádza okamžite, ale postupne a vďaka vynaloženému úsiliu.
Dieťa pri hre hľadá vlastné riešenia
Ako do seba dieliky zapadajú? Prečo stavba nedrží? A čo treba zmeniť, aby nakoniec vyzerala tak, ako si ju dieťa predstavovalo?
Počas stavania skúša rôzne možnosti, hľadá riešenia a postupne zisťuje, čo funguje a čo nie. Keď prvý plán nevyjde, môže niečo upraviť, rozobrať alebo začať odznova.
LEGO podporuje riešenie problémov, priestorové myslenie aj schopnosť plánovať. Dieťa si najskôr vytvorí predstavu, potom hľadá spôsob, ako ju zrealizovať, a priebežne sleduje, či sa mu darí dostať k želanému výsledku. Nepodarenú stavbu môže upraviť, rozobrať alebo skúsiť úplne iný postup. Pri takomto skúšaní sa učí premýšľať samostatne, hľadať riešenia a nevzdať sa pri prvej prekážke.
Spadnutá veža učí deti nevzdať sa
Nie každá stavba je zvládnutá na prvý pokus. Veža sa môže zrútiť, dieliky do seba nemusia zapadnúť a výsledok môže vyzerať úplne inak, než si dieťa pôvodne predstavovalo. Malý neúspech však môže byť užitočný. Dieťa si premyslí, čo nefungovalo, upraví svoj plán a skúsi to znova. Stavbu môže pokojne rozobrať a začať odznova.
Postupne zisťuje, že prvý neúspech nemusí znamenať koniec. Stačí použiť inú kocku, spevniť základ alebo vyskúšať nový postup. V podobných chvíľach sa učí zvládať sklamanie, byť trpezlivé a nevzdať sa hneď, ako sa objaví problém.
Spoločné stavanie učí deti spolupracovať
Spoločné stavanie so súrodencami alebo kamarátmi prináša do hry viac komunikácie aj spolupráce. Deti sa dohadujú, čo vytvoria, rozdelia si úlohy a spoločne hľadajú riešenia, keď sa počas stavania objaví problém. Každé z nich môže mať inú predstavu, preto sa učia počúvať jeden druhého, komunikovať a hľadať riešenie, s ktorým budú spokojní všetci. Spoločne trávia príjemný čas a vytvárajú niečo, na čom sa podieľa celá skupina.
Spoločná hra môže podporovať aj tvorbu oxytocínu, ktorý je známy ako hormón lásky a spája sa s pocitom blízkosti a bezpečia. Najväčšiu hodnotu však prináša samotná spolupráca, pri ktorej si deti precvičujú komunikáciu, ohľaduplnosť aj fungovanie v kolektíve.
LEGO preto nemusí byť počas letných prázdnin iba zábavou na vyplnenie voľného času. Každá stavba dáva deťom priestor na premýšľanie, tvorenie, trpezlivosť, zvládanie chýb aj spoločnú radosť z výsledku. A priznajme si, poteší aj rodičov. Aspoň minimálne dovtedy, kým bosou nohou nestúpia na zabudnutú kocku…