Lekári bez hraníc pôsobia už polstoročie počas tých najväčších kríz – ozbrojených konfliktov, prírodných katastrof, epidémií – a sú nevyhnutne svedkami toho, ako môžu klimatické a environmentálne zmeny ovplyvniť tie najzraniteľnejšie populácie.
Máme povinnosť hovoriť o tom, čo vidíme
Konkrétne ide napríklad o nárast pacientov s maláriou, horúčkou dengue alebo cholerou v dôsledku zmeny obdobia dažďov a teplôt; rastúci počet prípadov zoonóz, teda infekcií prenášaných zo zvierat na človeka; častejšie výkyvy počasia, ako sú cyklóny, hurikány alebo suchá, ktoré potom môžu viesť k podvýžive.
Organizácia sa preto aktívne zúčastňuje COP26, klimatickej konferencie OSN v Glasgowe. V čísle vedeckého časopisu Lancet venovanej klíme a zdraviu zdieľa svoje skúsenosti z terénu.
„Tímy Lekárov bez hraníc tvoria zdravotníci a humanitárna pracovníčka, nie klimatológovia. Sme však už roky pri tom, ako klimatické zmeny prehlbujú zdravotné a humanitárne krízy v rôznych kontextoch, kde pracujeme. A máme povinnosť hovoriť o tom, čo vidíme,“ hovorí Carol Devine, vedúci environmentálneho programu Lekárov bez hraníc.
Somálsko: zmena klímy, nestabilita a podvýživa
Konflikt trvajúci viac ako dve desaťročia, politická nestabilita a extrémne klimatické podmienky stoja za jednou z najdlhších humanitárnych kríz na svete. Somálsko sužujú intenzívne a časté záplavy, ale aj veľké suchá alebo nálety púštnych sarančiat. To všetko sa podpísalo na nedostatku potravín a skomplikovalo živobytie tamojších ľudí. Najmarkantnejšie sa zmena klímy prejavuje v podobe detskej podvýživy. Ak sa klíma bude ďalej meniť tak, ako sa predpokladá, môže dôjsť k zníženiu produkcie potravín a k poklesu nutričnej hodnoty niektorých obilnín. Riziko podvýživy by bolo ešte vyššie. Lekári bez hraníc v krajine vedú program, ktorý má akútnej podvýžive počas neúrody predchádzať. Vykonávajú skríning a poskytujú ambulantnú starostlivosť. Riešia aj kritický nedostatok vody. „Viac ľudí sa sťahuje za zdrojmi potravín a vody, hoci stále hrozí riziko nákazy covidom-19 a v niektorých oblastiach sa šíria osýpky. Komunity pastierov hlásia, že ich dobytok zomiera smädom,“ opisuje Mohamed Ahmed, projektový koordinátor Lekárov bez hraníc v štáte Jubaland.
Honduras: Klimatická pohroma zničila zdravotníctvo
Keď sa koncom roka 2020 Strednou Amerikou prehnali hurikány Eta a Jóta, viac ako 120 zdravotníckych centier v Hondurase bolo poškodených alebo úplne zničených. Niektoré doslova zmizli v bahne. Dva milióny ľudí zostalo bez lekárskej starostlivosti alebo s veľmi obmedzeným prístupom k nej. Už pred príchodom hurikánov bolo tamojšie zdravotníctvo pod tlakom. Nemocnice nemali kam umiestniť všetkých pacientov s Covid-19. Navyše vypukla nákaza horúčkou dengue prenášaná komármi rezistentnými na insekticídy. V rokoch 2018 a 2019 tímy zdravotníkov bojovali s najväčšou epidémiou tejto choroby za posledných 50 rokov. Lekári bez hraníc implementovali rôzne postupy – tzv. vektorovú kontrolu (metóda s cieľom obmedziť alebo odstrániť istý druh hmyzu). Taktiež systém monitoringu, ktorý pomáhal predchádzať vypuknutiu epidémie horúčky dengue a vyhnúť sa preťaženiu nemocníc.
Pakistan: zdravotná starostlivosť poháňaná solárnymi panelmi
V štyroch okresoch regiónu Balúčistán v Pakistane Lekári bez hraníc podporujú zdravotnícke zariadenia, ktoré každý rok poskytujú starostlivosť viac ako 12 tisícom matiek a zhruba 10 tisícom detí trpiacich podvýživou. Časté výpadky elektriny a intenzívnejšie teplo počas leta komplikujú udržiavanie teploty v nemocniciach na znesiteľnej miere. Zvlášť, keď teplomer môže ukázať aj päťdesiat stupňov Celzia.
Organizácia preto v týchto zariadeniach nainštalovala solárne panely. Doplnené o rozvodnú sieť alebo generátor, tieto systémy zaisťujú nepretržitú dodávku energie pre osvetlenie, klimatizáciu a vetráky, čerpanie vody aj chladenie. Navyše za rok takto predídu až 50 tisícom kilogramov emisií.
Ilustračná foto: Vďaka solárnym panelom majú nemocnice väčšiu autonómiu. Na obrázku nemocnica v Kigulube. Konžská demokratická republika©Pablo-Garrigos_Lekari-bez-hranic
Zdroj: Lékáři bez hraníc
Glasgow/Praha, 8. novembra 2021
Kopeme si vlastný hrob a smerujeme ku klimatickej katastrofe, varoval Guterres
