Stretli ste sa už so skupinkami akčných mám s kočíkmi, ktoré cvičili v sade Janka Kráľa alebo na Kuchajde, či v Horskom parku? My áno, a poznáme aj šikovnú akčnú žienku, ktorá za tým všetkým stojí – Mariana Kočtuchová, ale všetci jej hovoria GIGA. Miluje šport a svoje skúsenosti a vedomosti odovzdáva ďalej ženám, deťom ale aj mužom.
Vyštudovala si FTVŠ mala si jasný cieľ, že chceš byť trénerka?
Úprimne, nemala som žiadne plány. Musím sa priznať, že som si po teplákovom období na vysokej škole chcela obliecť elegantné šaty a pracovať v kancelárii. Čo sa mi aj podarilo. Pracovala som v korporátnej spoločnosti, ale už po pár dňoch som mala jasné, že tam nepatrím. Chcela som nabrať nové skúsenosti aj z inej oblasti, tak som sa nevzdávala a vydržala 2 roky.
Nechýbal ti šport?
Ale áno, už počas práce v kancelárii som začala trénovať ráno pred prácou a večer po. Vtedy som si uvedomila, že toto je to, čo ma baví a posúva dopredu. Baví ma študovať ľudské telo, poznať ho ako funguje, ako ho viesť k správnej životospráve, pomáhať mu dostať sa do formy, neustále sa vzdelávať a hľadať nové možnosti.
Kedy prišiel zlom a začala si naplno trénovať?
Keď som mal viac a viac klientov a super ľudí okolo seba a zrazu som zase začala žiť. Žila som si svoj sen. Môj koníček je moja práca, a to je super. Veď ako dieťa som okolo seba hecovala kamarátov a známych k pohybu. Celý môj život je o pohybe.
A kedy vznikla myšlienka začať cvičiť s mamičkami po pôrode?
Keď sa mi začali kamarátky po pôrode sťažovať na zvýšenú hmotnosť, nemali čas na seba, boli vnútorne nespokojné. Chcela som im nejako pomôcť a vrátiť im sebavedomie.
Konkrétny nápad vznikol samozrejme pri športe. Ako bývala atlétka mám beh ako relax. Všímam si ľudí, prírodu a okolie, v ktorom behám. Pri behu som začala sledovať aj mamičky s kočíkmi, ktoré sa prechádzajú s telefónmi v ruke, alebo len tak unudene kočíkujú. A vtedy to prišlo, zapojiť kočík alebo využiť cvičenie počas kočíkovania predsa nemôže byť žiaden problém. Dve muchy jednou ranou, dieťa je na vzduchu a mamička si zacvičí a spraví niečo pre svoje telo. Nápad bol na svete! Bolo treba ho už len zreálniť. Pripravila som si plagáty a letáčiky, tie som rozdávala mamičkám. Myšlienka ich zaujala a na prvú hodinu prišlo 12 mám, čo bol pre mňa znak, že idem správnym smerom.
Aké bolo prvé cvičenie s mamičkami?
Bolo to už pred šiestimi rokmi a musím sa priznať, že som k nemu pristupovala s veľkým rešpektom. Mala som veľkú trému, ale zároveň som to brala aj ako veľkú výzvu. Tréning som si vzorne pripravila, ako vždy, ale nemala som ani tušenie, ako to bude prebiehať s toľkými kočíkmi, deťmi a mamičkami. Jednoducho situácia, keď netušíš, do čoho ideš.
Žena po pôrode si vyžaduje špecifický prístup, čo bolo tvojou inšpiráciou? Radila si sa aj s odborníkmi?
Sama mám za sebou niekoľko kurzov a stále sa vzdelávam, sledujem trendy, skúšam nové efektívne a špecifické prvky. Zo začiatku som konzultovala s gynekológom aj fyzioterapeutom, no najviac skúseností mi aj tak dala samotná prax, a to ma veľmi posúvalo dopredu. Dôležité je pristupovať k ženskému telu po pôrode ohľaduplne. Treba začať s každou aktivitou postupne, pozvoľna a hlavne individuálne. Prvé tréningy sú zamerané na aktivovanie svalov, uvoľnenie preťažených častí a posilnenie častí tela, ktoré sú oslabené tehotenstvom a pôrodom. Na začiatku neodporúčam žiadne dynamické cviky. Zo začiatku nič neprepíname, ideme pekne krok po kroku, a neskôr príde čas aj na náročnejšie cviky.
Niektoré mamičky nechcú cvičiť počas dojčenia, obávajú sa, že to negatívne ovplyvní materské mlieko. Aký je tvoj postoj?
Za tie roky mám skúsenosť skôr opačnú, laktácia sa im popri cvičení zvýšila.
Ako prebieha samotné cvičenie? Prezraď nám viac.
Hodinu začínam rozcvičkou, ktorá telo zahreje a je veľmi dôležitá. Následne prejdeme na hlavnú časť tréningu, cviky sú zamerané komplexne, tak aby sa precvičilo celé telo. Do tréningu vkladáme veľa kompenzačných cvičebných prvkov, tak aby sme vyrovnávali to jednostranné preťažovanie, ktoré vzniká pri starostlivosti o dieťa.
Na tréningoch učím ženy aj správne dýchať, posilniť hlboký stabilizačný systém – svaly panvového dna, svaly brucha, svaly chrbtice a bránicu. Učíme sa správne dvíhať dieťa. Pozitívum je aj to, že deti strávia príjemný na vzduchu a v prítomnosti svojej spokojnej mamy, ktorá robí niečo pre seba. Super kombinácia, nie?
Prečítajte si aj rozhovor so zakladateľkou portálu cvicte.sk
Aké pomôcky využívate?
Predovšetkým cvičíme s vlastnou hmotnosťou tela. Využívame aj overball, gumové expandery, niekedy poslúžia aj deti ako „pomôcka“. Ak sa fyzická kondícia zlepšuje zapojíme TRX, kettlebell. Dôležitou súčasťou cvičenia je aj záverečná fáza, a to statický strečing, vďaka nemu sa po záťaži svaly natiahnu a ukľudnia.
Kde všade cvičíte?
Stretnete nás na Kuchajde, v sade Janka Kráľa ale aj v Horskom parku, počas zimných mesiacoch aj vnútri.
Prečo je dôležité cvičiť?
Mnoho žien si neuvedomuje aké je tehotenstvo zaťažujúce pre organizmus. Okrem kíl navyše sa často stretávam so zakrivením chrbtice a následnými bolesťami, uvoľneným panvovým dnom po pôrode a častá je aj brušná diastáza. Cvičenie po pôrode nemá len estetický charakter, ale čo je podľa mňa ešte dôležitejšie, hlavne zdravotný a preventívny.
Cvičíš nielen s mamami, ale aj s deťmi. Pre aký vek sú určené a ako prebiehajú takéto detské tréningy?
Áno, trénujem aj malé deti od 3 rokov. Máme ich rozdelené do dvoch skupín. Máme „mini“ detičky, to sú 3-ročné a väčšie deti, tie sú od 4 rokov. Prvá skupinka sa zoznamuje s pohybom hravou a prirodzenou formou. Druhá skupina je orientovaná na všeobecnú športovú prípravu. To v praxi znamená, že ich učíme základy atletiky, gymnastiky, džuda, bicyklovanie, korčuľovanie (in-line aj na ľade), lyžovanie. Snažíme sa všetky športy viesť hravo, takže detičky cvičenie aj baví. Aktivity vždy meníme a prispôsobujeme aj ročnému obdobiu, tak, aby sa mali vždy načo tešiť. Deťom takto predstavíme rôzne športy, čo im neskôr môže pomôcť nájsť si medzi nimi ten svoj.
Cez letné prázdniny máme zážitkový športový tábor – každý deň sme v prírode, kde vykonávame rôzne športové aktivity. Program je naozaj nabitý a deťom sa páči. Poslednou skupinou, ktorú trénujem, sú tínedžeri. S nimi vediem kondičný tréning. Hlavným cieľom je, aby sa viac pohybovali a naučili sa zdravšiemu životnému štýlu.
Čo hovoríš na dnešné deti, majú dostatok pohybu?
Úprimne? Deti dnešnej doby sú podľa mňa nepohyblivé, samozrejme česť výnimkám. Ak si spomeniem na moje detstvo, tak to bol celodenný pohyb. Peši do školy a späť. Prestávky v škole? Pohyb – naháňačky, skákanie na gume, vybíjané a pod. Po škole tréning alebo hry vonku. A nebola som to len ja. Dnes je to inak. Rodičia odvezú svoje ratolesti ráno od dverí domu k dverám školy. Na prestávkach sa hrajú s mobilmi, medzi sebou komunikujú len cez chat. Jediný aktívny pohyb je prstoklad. Tie, čo nemajú žiadny pohybový krúžok, prejdú pešo ledva nejaký ten kilometer. Takže príjem a výdaj nie sú v rovnováhe. Priberú už v detstve, ochabnú im svaly, sú komótne, unavené a nepohyblivé, a toto všetko si nesú do dospelosti.
Čo by si poradila rodičom?
Rodina je dlhodobý vzor a dieťa si vytvára návyky, dobré alebo zlé. Je na rodičoch, či im ukážu kvalitný život. Nejde o štíhlosť, ale o zdravie. Veďte ich k pohybu, choďte do prírody, spolu športujte, majte spoločné zážitky. Deti na to budú spomínať v dospelosti a tento príklad budú dávať ďalej svojim deťom.
